Ludia už v dávnych vekoch, v casoch predkrestanských, venovali svoju pozornost niektorým miestam, ktoré boli v danej dobe pre nich dôležité. Stavali si rôzne stavby z kamenov, ktorým prejavoval svoju úctu. S príchodom krestanstva do našej oblasti si zacali tieto miesta prispôsobovat novému náboženstvu a venovali ich svojmu božstvu a jeho svätcom. Dialo sa tak na rôznych miestach. Uprostred obce, pri kostoloch, cintorínoch, s vysokou frekvenciou pohybu ludí, alebo na opustených horských miestach, polných, ci lesných cestách, kam len z casu na cas zavítal clovek... Clovek si staval tieto sakrálne stavby na miestach tajomných a nebezpecných, ale i brehoch riek, aby ochranovali okolie pred povodnami, alebo v tej dobe nicivými požiarmi.
K malým sakrálnym objektom patria kaplnky, božie muky, sochy svätcov, kríže, zvonice a kazetové obrázky.
Podme sa pozriet na druhú stavbu ...
II.
Pohrebná kaplnka rodiny Pohle - Roth (1842)
Košice - Stará spišská cesta
Košice mali svojho casu pre každé náboženstvo svoj cintorín. Tak sa stalo, že ich bolo i desat. Jeden z mála nezastavaných mimomestských cintorínov, avšak v súcasnej dobe bez pohrebných miest, je nad Žriedlovou ulicou, vo svahu, smerujúcom na sídlisko Terasa. Aj ked tam už teraz nenájdeš žiaden hrob, o jeho velkosti si môžeš spravit predstavu pri pohlade na pozostatky múrika, ktorý obkolesoval celu plochu cintorína.
Založený bol koncom XVII. storocia a pochovávat sa tu zacalo okolo roku 1680. Tento cintorín bol vyhradený podla vierovyznania miestnym evanjelikom. V jeho vnútri bol postavený kostolík, ktorý však pocas Rákoczyho povstania vyhorel. Po upokojení situácie v krajine postavili na cintoríne kostolíky pre istotu hned tri, pricom každý slúžil inej národnosti. Madarom, Slovákom a Nemcom. Pochovávat sa tu prestalo takmer po 200 rokoch, v roku 1889.
V casoch, ked sa v Košiciach budoval socializmus, okolité stavby padli za obet buldozérom a miesto spustlo. A ked spustlo, stalo sa rajom pre asociálne živly, ktoré rozobrali všetko co sa rozobrat dalo a zdemolovali všetko to, co sa nepodarilo zbúrat buldozérom. Pokial ma pamät neklame, tak nad cintorínom mala byt, alebo aj bola tzv. Pionierska záhrada, kde sa mohli ucit "klonovat" mladí micurinci ...
Jedinou pohrebnou kaplnkou, ktorá pripomína toto pohrebné miesto je kaplnka rodiny POHLE - ROTH. Postavená bola roku 1842 v novogotickom slohu. Chodte sa na nu pozriet, dokial táto NÁRODNÁ KULTÚRNA PAMIATKA (!!!) ešte stojí. Nemusí to totiž trvat dlho ... Ved v kamennom múre, okolo cintorína si bolo možné ešte pred desiatkami rokov pozriet kamenné náhrobné tabule. Dnes z nich ostali už len torzá. Dakovnú mramorovú tabulu s menom Johanny POHLE RÓTH (1811 - 1836) môžeš nájst v evanjelickom a.v. kostole na Mlynskej ulici. Kaplnka v zime slúži ako barbeque place, táborisko, ci noclaháren. A ešte sa o tom aj píše ( http://www.rnl.sk/modules.php?name=News&file=print&sid=1929 ). Kde sa však podeli pamiatkári, mestskí radní a iní ludia, kandidujúci vo volbách? Tých tu uvidíme znova, ale najskôr až o 4 roky ... po skoncení volebného obdobia.
Dovolím si citovat zo zákona 49/2002 Z.z.
§ 28
Práva a povinnosti vlastníka
2) Vlastník kultúrnej pamiatky je povinný
a) vykonávat na svoje náklady základnú ochranu kultúrnej pamiatky,
b) užívat kultúrnu pamiatku v súlade s jej pamiatkovou hodnotou,
§ 30
Všeobecné podmienky pri ochrane pamiatkového fondu
(1) Každý je povinný správat sa tak, aby svojím konaním neohrozil základnú ochranu kultúrnych pamiatok podla § 27 a základnú ochranu pamiatkových území podla § 29 a nespôsobil nepriaznivé zmeny stavu pamiatkového fondu a stavu archeologických nálezísk.
§ 31
Opatrenia na nápravu
(1) Ak vlastník zanedbáva ochranu kultúrnej pamiatky alebo nehnutelnosti v pamiatkovom území, krajský pamiatkový úrad rozhodne o opatreniach na nápravu.
(2) Ak ide o bezprostredné ohrozenie kultúrnej pamiatky, krajský pamiatkový úrad podá podnet príslušnému orgánu na zakázanie alebo obmedzenie nepovolenej cinnosti a takej povolenej cinnosti, ktorá ohrozuje zachovanie kultúrnej pamiatky alebo môže spôsobit jej poškodenie, znicenie alebo odcudzenie. Ak ide o bezprostredné ohrozenie kultúrnej pamiatky, môže krajský pamiatkový úrad rozhodnút okamžite. Odvolanie proti rozhodnutiu podla predchádzajúcej vety nemá odkladný úcinok.
(3) Ak vlastník hnutelnej kultúrnej pamiatky nezabezpecí podmienky na jej zachovanie, ochranu pred poškodením, znicením alebo odcudzením, krajský pamiatkový úrad rozhodne o jej prevzatí do úschovy alebo o premiestnení do úschovy v odbornej inštitúcii, a to až dovtedy, kým trvajú dôvody na jej premiestnenie.
§ 42
Priestupky
(1) Priestupku na úseku ochrany pamiatkového fondu sa dopustí ten, kto
a) nechráni hnutelnú vec alebo nehnutelnú vec pred ohrozením, poškodením, znehodnotením a hnutelnú vec pred odcudzením v case od dorucenia oznámenia o zacatí konania o vyhlásení hnutelnej veci alebo nehnutelnej veci za kultúrnu pamiatku až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,
§ 43
Iné správne delikty
(1) Krajský pamiatkový úrad môže uložit právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikatelom, pokutu
a) do 100 000 Sk, ak sa dopustí protiprávneho konania uvedeného v § 42 ods. 1 písm. a) až e),
(koniec citácie)
Podla dochovaných zdrojov, tu boli pochovaní
Jozef KISS VICZAY - mestský lekár Košíc a Turnianskej župy, osobného lekára Františka Kazinczyho
M. SZULYOVSKY - úcastník Martinovicsovho jakobínskeho povstania v Uhorsku
generál Andrej GALLIK - úcastník bojov Severu proti Juhu
synovia Otta WIGANDA - nemeckého vydavatela
major Albert LEUTSCH - úcastník revolúcie z rokov 1848-49
nadporucík Eugen HLAVÁCS - úcastník revolúcie z rokov 1848-49
kapitán Žigmund DESSEWFY - úcastník revolúcie z rokov 1848-49, delostrelec honvédov
evanjelické rodiny KECZER, KLOBUSICZKY, MELCZER a SZIRMAY
evanjelické obchodnícke rodiny SPIELMANN, MOLL, BASSEL, ZAHR, ESCHWIG, FREUDENFELD, LASZGALLNER, FIEDLER a ELISCHER
remeselnícke rodiny HALYKO, SZAKMÁRY, LEGÁNYI, BRADOVKA, CZITÓ
mestský senátor J.S.OSWALD
advokát J. MILEC
teológ Ferdinand OCHS
národovec a slovenský ucitel Ján TOMAŠKO
kníhkupec E. F. SANDVOSS
slovenský knaz a buditel Juraj SEKCÍK
literát a slovenský knaz Eduard ŠKULTÉTY
V súcasnosti sa svah bývalého cintorína používa na bezdrôtovú komunikáciu medzi tými, co ostali na slobode a tými, co sa pozerajú na okolitý svet cez zamrežované okná. Bizarné pohlady ....
- Jožííííííííí, maš naštevu!
- Feriiiiii, dze šííííííííí ?
- Halooooooo, sluchaj tu !!!
Budte preto opatrní pri vyberaní krabicky ...
použité zdroje:
Milan Kolcun - Potulky mestom Košice 2.
Klaudia Buganová, Marian Šangala : Postavené Roku Pána