Stretnutie s diviakom
Ste na prechádzke
v lese. Široké okolie okolo vás je od neho rozryté, na
niektorých stromoch sú vyšúchané jeho blatové stopy alebo
dokonca z neďalekých hustých kríkov počuť
šuchot, krochkanie a fučanie. Čo vy na to? Niekto
sa ich nebojí, lebo sú vraj veľmi plaché a nezvyknú
útočiť. Iní by ho neradi stretli, alebo sa radšej
vyhnú lesu veľkým oblúkom. Nech je váš vzťah k
nemu akýkoľvek, pozývam vás na bezpečné stretnutie s ním.
Pozrite sa mu priamo do očí, pokecajte si s nimi ich
rečou a popritom snáď nájdete aj ďaľšiu
krabičku.
Kúsok od hotela
Boboty vo Vrátnej je na kraji lesa cvičná zvernica, kde
poľovníci chovajú čriedu diviakov. Využívajú ich pri
výcviku svojich psov. Je tu asi 10 diviakov - zopár kancov a
niekoľko samíc s mladými. Mladé sú teraz už
čierne, ale na jar možno pribudnú
ďaľšie.Zaparkujte na parkovisku pri hoteli (PARKHB), prejdite
chodníčkom ku zvernici s diviakmi (DIVIAK) a krabičku
nájdete kúsok vedľa zvernice. Ak sa rozhodnete zobrať aj
psa, držte si ho na vodítku a dávajte pozor na elektrický
ohradník, prípadne na stretnutie s mláďatom na parkovisku -
občas vraj niektoré mláďa ujde z ohrady a pobehuje
až pri hoteli.
Ak si chcete
urobiť krátku prechádzku, zaparkujte na parkovisku pri bývalej
sedačke na Grúň (PARKMO), prejdite Stohový potok cez
mostík a pokračujte cestičkou na kraji lesa až ku
obore (DIVIAK).
Na nájdenie
kľudne použite
fotohint. Krabičku vždy podložte nejakým drevom,
aby sa schovala do stromu, potom stačí len mierne
domaskovať.
Aj
keď správanie zvierat nasvedčuje záujem o niečo
dobré pod zub, nekŕmte ich!
krabičku síce nájdete aj po zotmení, ale diviaky už budú
asi schované vzadu v obore.
| Diviak lesný (staršie slovenské názvy: diviak
obyčajný, sviňa divá, v poľnohospodárstve divá
ošípaná, v poľovníctve čierna zver, lat. Sus
scrofa) je druh z rodu Sus (diviak). Žije (s
medzerami) v celej južnej polovici Eurázie a v severnej
Afrike. V Európe nežije prakticky len na Veľkej Británii,
na Škandinávskom polostrove a v severnom Rusku. (Prípadný
poddruh domáca ošípaná samozrejme žije aj inde). Diviak
lesný býva dlhý 90cm až 180cm a vysoký okolo 90cm. Chvost má
15 - 30 cm. Hmotnosť spravidla 50-190 kg (samce) a 35-160 kg
(samice), ale v niektorých oblastiach, napríklad v Karpatoch, majú
samce aj 350kg. Juhoeurópske diviaky lesné sú celkovo menšie
ako severoeurópske. Žijú asi 20 rokov. Sfarbenie kolíše
od čiernej, cez červenohnedú po svetlohnedú. Mláďatá
majú typické pruhy. Samce majú vyčnievajúce očné zuby
(kly), ktoré sú však v porovnaní s inými drumi diviakov
pomerne malé. Obýva rôzne habitaty, živí sa rozmanitou
potravou, rýchlo behá a vynikajúco pláva. Uprednostňujú
listnaté a zmiešané lesy a radi sa váľajú v bahne.
Samice sa zvyknú zoskupovať do čried pozostávajúcich z 20
aj viac jedincov. Inak samotársky žijúce samce sa k týmto
čriedam niekedy pripájajú, najmä v období rozmnožovania.
Pária sa v zime medzi novembrom a januárom. Samica privádza na svet
4-12 mláďat. |
Zdroj: sk.wikipedia.org
Wild boar
encounter
You are on the
walk in the forest. You have noticed its presence around. Soil is
damaged everywhere, some trees are rubbed by it or you can even
hear it in the nearby bushes. What do you think? Some people are
not afraid of them at all, they say the boars are timorous and do
not attack. The others are so scared they would like to prevent the
encounters or they will even not enter the wood. Nevertheless I
invite you to a safe encounter with it. Look straight in its eyes,
talk to him and try to find a geocache as well.
Nearby the hotel
Boboty in Vratna valley is the field with wild boar family. The
hunters keep about 10 wild boars to help them train their dogs.
Park in front of the hotel (PARKHB), follow the short footpath to
the wood and search for the cache nearby above the yard (DIVIAK).
If you take your dog, keep it on dog-lead and pay attention on the
electrical fence.
If you would like
to have a short walk, start on the parking place near the old
chairlift to Grúň (PARKMO), cross the wooden bridge over
Stohovsky stream (MOSTIK) and follow the trail on the edge of the
wood until you encounter the boars (DIVIAK).
Do not hesitate
using the
photohint. Always place some piece of wood under the cache to
hide it in the hollow.
Do not feed the animals!
You can find the cache after dark but probably you will not see the
wild boars.
Wild boar (also wild pig, Sus scrofa) is a species of
the pig genus Sus. Wild boar are native across much of Northern and
Central Europe, the Mediterranean Region (including North Africa's
Atlas Mountains) and much of Asia as far south as Indonesia. Wild
boar are also known by various names, including wild hogs or simply
boars. In North America they are more commonly referred to as
razorbacks or European boars. The body of the wild boar is compact;
the head is large, the legs relatively short. The fur consists of
stiff bristles and usually finer fur. The colour usually varies
from dark grey to black or brown. During winter the fur is much
denser.
Adult boars average 90–180 cm in length and have a shoulder
height of 90 cm. As a whole, their average weight is 50–90 kg
kilograms (110–200 pounds), though boars show a great deal of
weight variation within their geographical ranges. Carpathian boars
have been recorded to reach weights of 200 kg (441 lb), while
Romanian and Russian boars can reach weights of 300 kg (661
lb).
The continuously growing tusks (the canine teeth) serve as weapons
and tools. The lower tusks of an adult male measure about 20 cm
(7.9 in) (from which seldom more than 10 cm (3.9 in) protrude out
of the mouth), in exceptional cases even 30 cm (12 in). The upper
tusks are bent upwards in males, and are regularly ground against
the lower ones to produce sharp edges. In females they are smaller,
and the upper tusks are only slightly bent upwards in older
individuals. Wild boar piglets are coloured differently from
adults, having ochre, chocolate and cream coloured stripes
lengthwise over their bodies. The stripes fade by the time the
piglet is about 6 months old, when the animal takes on the adult's
grizzled grey or brown colour. |