Radnica v dnešnej podobe pochádza z roku 1911. O výstavbe novej radnice rozhodlo hlasovanie mestskej rady v r. 1909. Základný kamen stavby bol položený 9. mája 1911 a bol do neho uložený pamätný spis. Stavba bola daná do užívania už v polovici novembra tohto istého roku. 27. januára 1912 bolo slávnostné zasadnutie za úcasti mnohých významných osobností. Táto secesná stavba bola projektovaná zrejme niektorým z madarských architektov, presné autorstvo sa nepodarilo spolahlivo urcit. Dominantná fasáda s mohutnou strechou, v strede s vežickou, je jedným zo zachránených historických objektov mesta. V case výstavby tejto radnice sa na prilahlej strane námestia prestavoval v podobnom štýle hotel Koruna, ktorý sa v minulosti preslávil a bol taký oblúbený, že sa stal charakteristickou súcastou starých Topolcian. Dalším, pre históriu mesta závažným a takisto novým zistením je doloženie existencie radnice ako samostatne stojacej stavby na námestí. Na starých mapách je na ploche námestia juhozápadne od kostola zakreslený obdlžnikový objekt, teraz neexistujúci. Pri pátraní po význame a funkcii tejto stavby pamätníci ,ci pamätníci pamätníkov tvrdili, že to bola vážnica. Nakoniec sa podarilo objekt identifikovat vizuálne na pohladniciach mesta z rokov 1900 a 1906.
Poloha na námestí, ako aj dalšie indície naznacujú len jednu možnost. Touto stavbou bola radnica.
K mestským privilégiám v stredoveku patrí výstavba radnice, pricom poloha stavby na námestí je typická pre mnohé stredoveké mestá na Slovensku. I mnohé historické udalosti, ktoré sa odohrávali v Topolcanoch, spomínané v odbornej literatúre, viažu sa zrejme k tejto budove, nakolko mesto muselo mat verejnú stavbu, kde by sa konali rôzne zhromaždenia a stretnutia.
Tradovaná funkcia tzv. vážnice naznacuje pôvodný úcel. Na trhu, t.j. v prípade Topolcian na námestí, bolo dôležité uchovávanie platných mier a váh, ktoré zohrávalo úlohy pri sporoch a premeriavaní. Nebolo vhodnejšieho miesta na uchovávanie mier a váh ako radnica, ktorá zarucovala ich objektívnost. Ved bola sídlom richtára a mestskej rady. Jej úloha vzrastala tým, že Topolcany boli významným trhovým a obchodným centrom v stredoveku. Rozsah námestia, jeho velkost je na stredovek skutocne obdivuhodná /140 x 110 m/ a svedcí o mimoriadnom význame mesta ako obchodného centra. A význam radnice závisel na význame mesta. Pohnuté dejiny l5.storocia, turecké nebezpecenstvo v 16. a v prvej polovici l7.storocia ovplyvnili prosperitu Topolcian. Obchody v ohrozenej oblasti klesajú, v r. 1599 je mesto vydrancované Turkami. Zrejme i preto nedochádza k výraznej renesancnej prestavbe radnice, k rozšíreniu stavby a jej architektonickému zveladeniu. Zostáva však napojenie na okolité meštianske domy podzemnými chodbami, ktoré slúžili obyvatelstvu ako úkryty v case vojnových hrôz. Stavba teda zostáva výrazne stredoveká v hmote tak, ako podla predpokladov na prelome 14. a 15. storocia vznikla.
17. storocie prináša oživenie v živote mesta, konajú sa tu stolicné zhromaždenia, je zrejmý rozvoj remesiel, zriadenie pošty, zmáhanie obchodu a príchod židov. Mesto dostáva nové výsady, dalšie práva jarmokov, oslobodenie od mýta. Znacný príliv židov v 18. storocí má pre mesto taký hospodársky význam , že dáva postavit na vlastné náklady synagógu. Další osud stredovekej radnice v 19. storocí možno sledovat v mestskej kronike. V tomto období už na úcely mestskej samosprávy slúži prízemná budova v južnej casti zástavby námestia /na mieste dnešnej radnice/. Stará radnica už bola "vážnicou" a kronikár o nej uvádza: bola to poschodová budova s vežkou prízemnou sienou a váhami ,zavesenými na pevných hradách na poschodí so strážnicou ,väznicou a bytom mestského hodinára. V roku 1868 sa radní pani uzniesli na postavení novej radnice - mestského domu, ako sa tento názov zaužíva
POZOR!!! CACHCE JE NA FREKVENTOVANOM MIESTE, TAK NECH TAM JE CO NAJDLHŠIE
