„Odbila polnoc. Vonku je tma a jemne prsi.
Stojim na nadchode a pozeram sa na auta, ktore aj o tomto case podo
mnou chodia. Vianoce sa blizia, nervozita medzi ludmi narasta. Boja
sa ci stihnu vsetko zariadit, upratat, nakupit. A aj tak mnohym
nieco unika. A pritom staci tak malo. Vzdialit sa na malu chvilku a
pozriet sa na vsetko z nadhladu, uvidiet to, co sa pod nami deje,
to hekticke nahananie, nervozitu, aj ked je tu advent, cas
skludnenia v ocakavani Vianoc. Pozeram, kade viedla doteraz moja
cesta a vidim 12 hviezdiciek. Tak polovicu mame za sebou. Doteraz
to bola priama cesta, ale veci sa menia. Netreba vyjst vysoko na
nejaku horu, staci len taky maly kusok byt vyssie a veci dostavaju
iny rozmer, naberaju nove suvislosti. Zastavte sa na chvilu aj vy a
pozrite sa na svet pod vami, nechavam vam tu svoj dalsi poklad. A
nezabudnite, cesta uz nebude priama."
Nezabudnite prosim vratit kesku do polohy v akej ste ju
nasli.
