Anton Bernolák
(1762 – 1813)
_____________________________________________
_____________________________________________
Život
Narodil sa v rodine zemepána v Slanici na Orave.
Študoval v rokoch 1774-1778
na Gymnáziu
v Ružomberku, rétoriku, filozofiu
a poetiku na Emerciáne v Bratislave,
Štefaneu v Trnave
a teológiu
na Univerzite
Pázmaneu vo Viedni.
Štúdiá ukoncil v roku 1787
v generálnom seminári v Bratislave.
Po štúdiách jeho prvým pôsobiskom bola
kaplánka v Ceklísi
(dnes Bernolákovo)
1787
- 1791.
Šest rokov pôsobil vo funkcii tajomníka
arcibiskupského vikariátu v Trnave.
Od mája 1797
až do svojej smrti 15.
januára 1813
bol farárom
v Nových
Zámkoch a zároven stál na cele
novozámockého dekanátu a bol správcom mestskej
školy.
Jeho mimoriadny talent sa prejavil už v bratislavskom
Generálnom seminári, kde sa zapálil za
osvietenské reformy cisárovnej Márie
Terézie a Jozefa
II. Tam sa stal propagátorom
národnobuditelských snáh slovenského národa.
Pre realizáciu týchto ideí a zámerov mal
všetky odborné predpoklady. Ovládal viacero
cudzích jazykov
od klasických až po moderné a mal na vtedajšiu
dobu široké vedomosti zo všeobecných dejín,
ekonomiky,
medicíny,
estetiky,
hudby
a politiky.
Napriek tomu, že jeho aktivita bola zameraná na
jazykovedné dielo, velmi dobre si uvedomoval, že bez
toho, aby obyvatelstvo žijúce na území Slovenska
nepoužívalo živú rec v písomnom styku a v
školstve nie je možné, aby sa formoval na
novodobý moderný národ, ktorý bude smerovat k
svojej svojbytnosti. Tomuto úcelu podriadil svoje vedecké
diela. Vycerpávajúca literárna i knazská
práca, mnoho starostí s blízkou rodinou a
dalšie okolnosti mu podlomili zdravie natolko, že
necakane zomrel na srdcovú porážku
Slovenské
ucené tovarišstvo
So svojimi pobocnými stánkami boli zriadené od
východu po západ Slovenska.
Organicky súviselo so šírením osvety a
literatúry v novom spisovnom jazyku. Bernolákov pravopis
vychádzal z trnavského nárecia. Šíritelmi
myšlienok a cielov A. Bernoláka boli: Juraj
Fándly, Jozef
Ignác Bajza, Ján
Hollý, Alexander
Rudnay. Neskôr sa k nim pripojila i laická
skupina na cele s Martinom
Hamuljakom. V tejto súvislosti je nevyhnutné
povedat, že hnutie bernolákovcov (ktoré trvalo
vyše 50 rokov), ich literárnych diel, denno-dennej
práce medzi Slovákmi a vzdelancami, vytvorili podmienky
pre druhú kodifikáciu slovenského jazyka (1843
v Hlbokom
– Ludovít
Štúr, Jozef
Miloslav Hurban, Michal
Miloslav Hodža).
Zdroj: Wikipedia
_____________________________________________
Žilinský
“Bulvár”
_____________________________________________
_____________________________________________
Sídliská Hliny I a II oddeluje široká ulica
Antona Bernoláka (na fotografii), Žilincanmi
nazývaná Bulvár. Domy po oboch stranách sú
pätpodlažné, zrkadlovo rovnaké, na zaciatku a
konci sú budovy mierne nadstavané. Architekti pri
projekte nadviazali na arkády v historickom jadre mesta a
zapracovali ich na zaciatku, v strede a na konci obytných
blokov sídliska. Aj prechody z ulice do vnútra blokov
sú riešené na každej strane arkádou. Po
celej dlžke na prízemí sú vybudované
obchodné priestory a na ostatných poschodiach sú
byty. Na Ulici Antona Bernoláka je upravená zelen, kde je
bronzová socha Antona Bernoláka (1762 - 1813) od
akademického sochára Juraja Brišáka, ktorá
bola slávnostne odhalená 3. 10. 2002.
_____________________________________________
Cache: Kovová krabicka zhruba 9,5 X 6 cm. Pri zakladani bola
presnost 14 metrov, takže necakajte žiadne velmi
presné zameranie.
_____________________________________________
CACHE SA V ŽIADNOM PRÍPADE NEPOKÚŠAJTE
VYBERAT POCAS BÚRKY !!!