Pozyvam vas na jarny vyslap na Vysoku, na druhy najvyssi vrch Malych Karpat.
Kazde rocne obdobie ma na tomto kopci svoje caro aj nastrahy, v skorej jari mozno najdeme este stopy snehu, preto odporucam primerane oblecenie a obutie.
Program eventu:
1) Spolocny vyslap z obce Kuchyna (cca 8,55 z PK1) cez Vyvrat juho-zapadnym svahom hore na Vysoku,
2) Logovanie eventu na Vysokej v case 11,30-12,00,
3) Zostup severo-vychodnou stranou Vysokej do sedla,
4) Navrat obvodnicou okolo Vysokej (moznost stretnutia so stadami muflonov) a naspat cez Vyvrat do obce Kuchyna.
Odporucana spolocna doprava z Bratislavy:
Bratislava - Kuchyna: Bratislava AS (7,40) - ZST Lamac (8,00) - Kuchyna Jednota (8,46)
Kuchyna - Bratislava: Kuchyna Jednota (16,33) - ZST Lamac (17,21) - Bratislava AS (17,40)
Individualna doprava:
Parkovanie je mozne na WP parking
Navsteva vrchu Vysokej sa da spojit s odlovom indicie do mysterky Srdce Malych Karpat. Pocas roka 2015 sa pokusime navstivit vsetkych 11 najvyssich vrcholov tohoto pohoria a poskladat pozarovane udaje do tohto puzzle.
Geograficke udaje
Vysoka (754 m n.m.) je nazov vrchu v pohori Male Karpaty, v severnej casti Pezinskych Karpat, v podcelku Kuchynska hornatina. So svojou vyskou je druhym najvyssim vrchom horstva (po najvyssom vrchole Zaruby).
Vysoka byva casto oznacovana za najkrajsi malokarpatsky vrch. Vdaka tomu patri do skupiny najnavstevovanejsich vrcholov pohoria. Po vystupe sa turistom ponukaju rozsiahle panoramaticke pohlady na malokarpatsky relief ako aj blizsie ci vzdialenejsie geograficke celky - Tribec, Povazsky Inovec a Podunajsku pahorkatinu.
Pocas vystupu mozno vidiet strme zrazy, potoky, lucky a nadherne skalne steny. V okolitych lesoch mozno najst aj par mensich jaskyn. Zo zivocisnej rise tu maju hojne zastupenie muflony. Vrchol Vysokej lezi v rovnomennej prirodnej rezervacii, ktora tu bola na ochranu jedinecnych lesnych a skalnych spolocenstiev vyhlasena v roku 1988.
Geograficke podlozie vrchu tvoria druhohorne vapence. Vyrazny hreben Vysokej, ktoreho vrcholova cast je pretiahnuta z smere sever-juh, je charakteristicky skalnymi stenami a sutinami. Na svahoch Vysokej sa zachovali ludskou cinnostou minimalne ovplyvnene lesy - pralesy, z ktorych najrozsiahlejsi sa nachadza prave v masive Vysokej - s prevaznym zastupenim bukovych, brestovych a lipovo-javorovych porastov.
Fauna a flora
Roznorodost' terennych tvarov a znacne vyskove clenenie prirodnej rezervacie Vysoka (420-754 mnm.) podmienili bohate zastupenie rastlinnych i zivocisnych druhov. Prevazujucimi lesnymi spolocenstvami su lipove javoriny (Tilieto - aceretum) z dubovo-bukoveho vegetacneho stupna. V bylinnom poraste dominuje bazalka trvaca (Mercuríalis perennis), zubacka (Dentaria sp.), chochlaaka duta (Corydalis cava), hluchavka zlta (Lamium galeobdolon), mesacnica trvaca (Lunaria rediviva). Hrebenove brala su pokryte vapnomilnou florou napr. kostravou sivou (Festuna pallens), luskacom lekarskym (Vincetoxicum hirundinaria), taricou skalnou (Alyssum saxatilis) a inymi. Z druhov zivocisnej rise sa vyskytuje okrem inych hnedacik osikovy (Euphydryas maturna), jason chochlackovy (Parmassius mnemosyne), fuzac alpsky (Rosalia alpina). Z vtakov krkavec cierny (Corvus corax), haja cervena (Milvus milvus) a pocetne spevavce.
(zdroj: wikipedia a trekker.sk)
Link na trasu na hiking.sk
