Za obcou Kokosovce v smere do centra Slanskych vrchov sa po lavej strane cesty nachadza Narodna prirodna rezervacia Kokosovska dubina. Predmetom ochrany su zvlastne duby zimne, ktore su vdaka svojim vynimocnym vlastnostiam zname nielen u nas, ale aj daleko za hranicami. Tvrde a odolne dubove drevo z Kokosoviec sa vo velkej miere pouzilo pri vystavbe objektov historickeho Solivaru (zariadenie sachty Leopold, tazny mechanizmus gapla pohanany konskou silou, nadrze na uskladnenie vytazenej solanky - ceterne) Nieco o tychto unikatnych stromoch sa mozete dozvediet aj pri velmi zaujimavej prehliadke solivarskeho muzea - prechadzke objektmi historickeho Solivaru, kde sa nikdy nezabudnu pochvalit kvalitami kokosovskeho duba.
Podla historickych zaznamov, z kokosovskeho duba boli postavene lode, na ktorych Kristof Kolumbus svojimi vypravami objavoval Ameriku. Tieto stromy boli na stavbu lodi idealne aj kvoli ich nezvycajne rovnemu kmenu, co bol vysledok ako genetickych vloh tejto odrody, tak aj vplyvu prostredia - v tejto lokalite boli 3 drevinne poschodia - kry, hraby a az najvyssie nad nimi duby. Unikatne rovnym kmenom udajne napomahal aj clovek, ked mladym dubom boli orezavane bocne konare, a tak boli nutene rast rovno hore.
Duby zimne, vseobecne, partia medzi nase najmohutnejsie stromy. Zaujimave su tiez tym, ze su uplne mrazuvzdorne. Dorastaju do vysky 60 metrov a dozivaju sa aj vyse 600 rokov. (je teda mozne, ze najstarsi kokosovski jedinci zazili aj señora Kolumba) NPR Kokosovska dubina bola vyhlasena v roku 1964 za ucelom chranit tieto jedinecne duby ako vzacny zdroj reprodukcneho materialu. Na ploche priblizne 20 ha je vyhlasene bezzasahove pasmo, plati tu V. stupen ochrany prirody a krajiny. Na prvy pohlad by sa zdalo vsetko v poriadku, ved prirodne bohatstvo by sme mali chranit. Avsak ochrana so statusom bezzasahova je dvojsecnou zbranou. Ked taky dub padne k zemi, uvolni tym relativne velke miesto. Tam sa vsak velmi rychlo nastahuje huzevnatejsi hrab, ktory brani prirodzenemu dubovemu zmladeniu. Desatrocia plynu, stary dubovy porast doziva, zacina sa rozpadavat a mlady nema v konkurencii hraba sancu na prezitie. Mne, ako laikovi, je tazko posudit, co by bolo vhodne urobit pri tomto typickom konflikte ochranarov a lesnikov, no zasah LKTckom tiez rozhodne odmietam.
Zdroj, zdroj, zdroj a zdroj.