Po stopach Rhollovcov - Zlievaren Masa Traditional Cache

Vulkanicke Vihorlatske vrchy vo svojich utrobach skryvaju vela prirodneho bohatstva a to vratane najcennejsieho kovu - zlata. S predstavou objavenia zlata v tychto horach, kupil v roku 1798 Sninu, Pichne a Valaskovce s pozemkami podnikatel z Gemera Jozef Rholl. Kedze sa tento kov v tomto uzemi nenasiel, podnikatel stavil na zeleznu rudu, ktora nie len jemu neskor priniesla bohatstvo.

Rhollovci zacali rudu tazit v styroch baniach (Apolonia, Catharina, Jozef, Stefan) a neskor tu postupne vznikalo pat hut a dve hamre na spracovanie vytazenej rudy. Vzniknuta osada v okoli hamrov dostala pomenovanie po Jozefovi Rhollovi ako Jozefova dolina (Jozefsthal, Jozefvolgy).

Jozef Rholl a po nom jeho syn Stefan a jeho dcera Klara Rhollova-Csakyova tu uspesne rozvijali zeleziarstvo a tym ciastocne pozdvihli Sninu z polnohospodarskeho mesta na mesto priemyselne.

Po rodine Rhollovcov zostalo v Snine a jej okoli vela hmotnych historickych pamiatok. Tato mini seria pojednava o niektorych z nich.

Zlievaren "Maša"

Štefan Rholl dal postavit v roku 1841 malu zlievaren Herkules, podla miestneho pomenovania Masa, kde sa tavila ruda a vyrabali roz+ne predmety predovsetkym uzitkoveho charakteru.

Tato zlievaren sa nachadza uz v spominanej osade Jozefova dolina (na mieste kde dnes stoji rimskokat. kostol). Osada od vtedy niesla rozne pomenovania, v roku 1844 sa premenovala na Szinna Hamor, v roku 1918 sa osada stava obcou s nazvom Sninske Hamre a v roku 1956 sa jej nazov meni na terajsie Zemplinske Hamre.

Po tejto zlievarni sa uz iba v obci nachadza kamen, ktory sa pouzival pri odlievani zeleza. Na tomto kameni bola napríklad odliata pravdepodobne socha Herkulesa (GC2HBE9) pri kastieli v nedalekej Snine, levy pred kastielom v Humennom (GC17CYY), alebo aj erb Rhollovych na kaplnke v Snine (GC2YWN4).

Zlevaren Herkules na mape z roku 1866