|
Nieco o zemanoch...
Pan brat alebo pani sestra. Takto sa kedysi vzajomne oslovovali,
bez ohladu na pribuzenstvo, prislusnici nizsej slachty v Uhorsku
tzv. zemani - nalezite oslovenie pre zemanov vsak bolo pan urodzeny
ci pani urodzena.
 Do zemianskeho stavu povysoval ludí
kral. Najviac zemianskych rodin vzniklo v 13. storoci za vlady
krala Bela IV. Cast zemanov sa po niekolkych desatrociach ci
storociach majetkom a pracou nelisila od ostatnych rolnikov, medzi
ktorymi byvali aj gazdovia bohatsí ako niektori zo zemanov. No
vyznamne bolo, ze vsetci zemania, bez ohladu na majetok, zostavali
nadalej slachtici, a teda slobodni ludia. Zeman, nech by bol
akokolvek chudobny rolnik, nikdy nepodliehal inemu slachticovi ani
zupnemu pravu, iba priamo kralovi, neplatil dane, bol automaticky
clenom uhorskeho snemu (hoc okrem tych najmajetnejsich tam mal
maloktory chut travit cas), volil uradnikov svojej zupy.
Ak si zeman zobral nezemianku, vsetky ich deti, chlapci aj
dievcata, boli dozivotne zemania. Ak si zemianka zobrala nezemana,
ona sama zostala zemianka dozivotne, ale jej deti zemania neboli.
Percento zemanov teda na rozdiel od percenta inych slachticov v
spolocnosti neklesalo. Odhaduje sa, ze v slovenskych zupach bola
priblizne jedna zo 100-200 rodin zemianska, no nebolo to rovnomerne
— niekde ich bolo menej, inde boli takmer cele zemianske
dediny. Slovenske zupy mali najvyssie percento slachticov v
kralovstve a zemania hrali ulohu tak v ich spolocenskom a
vzdelaneckom zivote, ako aj v narodnostnom zivote Slovakov.
Slachticke slobody a privilegia sa v Uhorsku usilovali postupne
obmedzovat Habsburgovci a este vacsmi prestali mat prakticky vyznam
po zruseni nevolnictva Jozefom II (v roku 1785) a neskor aj
podanstva v roku 1848. Zemianske tituly zostali v platnosti az do
padu Habsburskej monarchie v roku 1918.
Hrablayovci - zemania bez kurie
Prvy Hrablay, povodne Hrebla alebo Hreblik, krstnym menom
Pavol(1554-1630) prichadza na Polomku z Revuckej doliny niekedy v
rokoch 1612-1615. Povodne rodina prisla pocas valasskej kolonizacie
zo Zakarpatskej Ukrajiny. Prave jeho vnuk Jakub (1646-1719) dostava
v r. 1702, za zasluhy v bojoch na strane cisara, z ruk Leoploda I.
tzv. armales, t.j. vo feudalnom zriadeni listinu o udeleni erbu.
Tymto panovnik povysil verneho poddaneho a jeho rodinu do stavu
zemianskeho. Nuz a zmena stavu, si vyzadovala aj zmenu mena. Z
Hreblu sa stava Hreblay (neskor v 19. storoci v Polomskej vetve
rodu dalsia zmena na Hrablay).
 Jakub Hreblay,
najbohatsi gazda v dedine, podla dokumentu zo 17 stor. vyznamne
zasahoval aj do diania v obci ked v rokoch 1666-1710 vykonaval
funkciu richtara az 5 krat. Nielen v obci Polomka ale aj na celom
Horehroni sa tesil vseobecnej ucte kedze "mal na zreteli
zmiernovanie biedy chudoby".
Z "Jakubovho rodu" najskor vznikli dve vetvy: polomska a abovska
(vychodna - Kosice a Presov). Potomkovia polomskej vetvy, najma ti
neskorsi, sa nelisili od ostatneho ludu. Stavali si pribytky so
vsetkymi znakmi ludovej architektury, nosili ludovy odev a zivili
sa pracou svojich ruk. V roku 1860 sa z polomskej vetvy vyclenila
este breznianska vetva, ktorej clenovia sa postupne prisposobili
mestskemu stylu zivota.
Aby sa zemani aj svojim obydlim odlisovali od poddaneho ludu,
stavali si domy, nazyvane kurie. Ale rodina Hreblayovcov zostava vo
svojom povodnom dome (leziacom pri tzv. Panskom dome - vid.
waypoint) a ani pri dalsom vetveni a stahovani si podobne sidlo
postavit nedali - preto zemani bez kurie. Na fotografii mozete
vidiet pravdepodobne treti dom rodiny Hrablayovcov (vid waypoint),
z ktoreho vysla aj sucasna generacia rodiny Hrablayovcov.
 Listing nasej zemianskej
cache ukoncime nostalgicky, slovami jedneho z Hreblayovcov, ktore
urcil svojim potomkom: "... nezabudni, ze najvacsim pokladom
cloveka je bezuhony charakter, cest a poctivost. Bud hrda na
svojich slavnych predkov. Aj vy vsetci zijuci clenovia svojho rodu
uctite si svojich predkov a nezabudnite, co im dlhujete ...".
Zdroj textu:
Mesiarkin J.: Zemania bez kurie.
Mesiarkin J.: Kona za pozemok, clanok v casopise Zivot, cislo 10,
1988
Hozak J.: Polomka, vydavatelstvo Osveta, 1982.
http://sk.wikipedia.org
Ku keske...
Jedna sa o jednoduchu drive in micro kesku. Krabka je ulozena v
tesnej blizkosti cintorina v Polomke, kde su pochovani clenovia
Hrablayovskeho zemianskeho rodu. Prosim nerozoberajte plot
cintorina - nieje to potrebné, radsej nakuknite a potom vyberte.
Pri vyberani sa presvedcte ze si vas nikto nevsima. Pre istotu si
prineste svoje pero a vratte presne na miesto. Happy caching
:o)
Cache venujem svojej starej mame Anne Hrablayovej rod.
Janosikovej, ktora az do svojej smrti v r. 1993 zila na Polomke v
tretom Hreblayovskom dome a prave v r. 2011 by sa dozila svojej
storocnice.
comming soon... |