-
Difficulty:
-
-
Terrain:
-
Size: 
(small)
Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions
in our disclaimer.
SK: Tradičná cache v parku historického kaštieľa v Kulpíne.
SRB: Tradicionalna keš u parku dvorca u Kulpinu.
EN:Traditional cache in the park of historic mansion in Kulpin.
SK:
Kulpín je osada, ktorá sa nachádza na asi 30km od Nového Sadu v obci Báčsky Petrovec. Patrí medzi najstaršie osídlenia v južnej Báčke. Prvá písomná zmienka pod názvom Kurpee pochádza z roku 1345. Po období Tureckej nadvlády v 16. a 17. storočí a po Karloveckom mieri (1699) Kulpín sa uvádza v záznamoch ako pustatina. V polovici 18. storočia zažíva najväčší rozmach s príchodom srbskej šľachtickej rodiny Stratimirovićovcov, ktorá Kulpín dostala od cisárovnej Márie Terézie roku 1745. Kaštieľ, ktorý ešte vždy zdobí stred osady, vystavala práve táto rodina.
V tomto období do Kulpinu prichádzajú aj prví slovenskí prisťahovalci, ktorí si tu v roku 1879 zriadili aj prvú slovenskú školu.
Koncom 19. a začiatkom 20. storočia mala na život a rozvoj Kulpína veľký vplyv ďalšia významná srbská rodina - Dunđerskovci. Prebudovali pôvodný Stratimirovićovský kaštieľ a začali uvádzať početné novinky v hospodárení ako aj pestovanie nových, netradičných kultúr. Taktiež sa začína rozvíjať aj priemyselná výroba a Đoka Dunđerski sa stáva tiež aj majiteľom niekoľkých tovární (v Kulpíne vystaval konopáreň a továreň na spracovanie paradajok). Aj spoločenský život v kaštieli bol veľmi čulý a schádzali sa tu významné osobnosti kultúrneho a spoločenského života. Tento rozkvet bol prerušený Druhou svetovou vojnou a po jej ukončení bol majetok veľkostatkárskej rodiny Dunđerskovej znárodnený, čo prakticky znamenalo aj úplný rozpad veľkého moderného poľnohospodárskeho gazdovstva a postupnú devastáciu objektov v jej vlastníctve.
Obci dominuje 250-ročný kaštieľ. V tomto najprv Stratimirovićovom a potom aj Dunđerskovom príbytku sa teraz nachádza Poľnohospodárske múzeum. Okrem poľnohospodárskeho múzea, Kulpín sa môže pochváliť i krásnym evanjelickým kostolom, ktorý bol posvätený roku 1877 a pravoslávnym kostolom z roku 1813.
Hospodársky charakter Kulpínu je podobne ako v okolitých dedinách poľnohospodársky. Miestne podniky sa zaoberajú prevažne spracovaním roľníckych, zeleninárskych a dobytkárskych výrobkov. Vyrábajú sa tu dobytčie krmivá, cirokové metly, mliečne výrobky, je tu významná hydinová farma.
V Kulpíne žijú Srbi aj Slováci, ktorí nažívajú v dobrých vzťahoch o čom svedčia aj početné zmiešané manželstvá. Slováci sú väčšinovým obyvateľstvom a je ich asi 80 percent, čiže podľa posledného sčítania obyvateľstva 2116, kým Srbov je asi 20 percent. Takmer všetci obyvatelia ovládajú oba jazyky a na Základnej škole Jana Amosa Komenského sú triedy so slovenským a srbským vyučovacím jazykom.
Nedávno sa do povedomia srbskej verejnosti Kulpínsky kaštieľ zapísal ako miesto natáčania populárneho TV seriálu „Sva ta Ravnica“ podľa knižnej predlohy Nenada Čanka ,,Kao i sva ravnica“ o šľachtickej rodine Jagodićovcov.
Z osobností spätých s Kulpínom možno spomenúť najmä:
Stratimirović Stevan - metropolita Srbskej pravoslávnej cirkvi.
Janko Kráľ tu vyučoval deti rodiny Stratimirovićov.
Stratimirović Djordje sa preslávil sa v bitke pri Srbobrane v roku 1848, kde srbské vojsko zvíťazilo nad desaťnásobne silnejším maďarským vojskom. Má bustu v parku pred kaštieľom.
Branković Georgije - Patriarcha Srbskej pravoslávnej cirkvi.
Kostić Laza - veľký srbský básnik veľa času trávil v Kulpíne, kde býval hosťom veľkostatkárskej rodiny Dundjerskej.V Kulpíne vznikla aj jeho známa báseň Santa Maria della Salute, v ktorej opisuje svoju beznádejnú lásku k Lenke Dundjerskej.
Milan Hodža bol v rokoch 1905-1910 poslancom uhorského snemu za volebný okres Kulpín na Dolnej zemi.
Michal Milan Harminc (7. 10. 1869 Kulpín - 5. 8. 1964 Bratislava). Najaktívnejší slovenský architekt, priekopník slovenskej modernej architektúry. Počas svojej staviteľskej práce naprojektoval vyše 300 budov v Európe, z toho 171 na Slovensku. Vystaval 108 kostolov pre všetky naše konfesie.
KUTLÍK, Félix - prozaik, publicista, učiteľ v obciach Nagybánhegyes a Vírsand, ev. kaplán v obci Bački Petrovac, farár v obciach Silbaš a Kulpin.
SRB:
Kulpin je selo, koje se nalazi oko 30 km od Novog Sada u opštini Bački Petrovac. Spada medju najstarije naselja u južnoj Bački. Prve pismene napomene pod nazivom Kurpee možemo naći još 1345 godine. Posle turske prevlasti u 16. i 17. veku i posle Karlovačkog mira (1699) Kulpin se nalazi u spisima kao pustara. U polovini 18.veka doživljava najveći napredak s dolaskom srpske plemićke porodice Stratimirovića, koja je dobila Kulpin od carovne Marije Terezije 1745 godine. Dvorac, koji još uvek ukrašava sredinu sela, postavila je ova porodica.
U ovom periodu u Kulpin dolaze prvi slovački emigranti, koji su tu 1879 godine sagradili prvu slovačku školu.
Krajem 19. a početkom 20. veka je imala na život i razvoj Kulpina veliki uticaj druga značajna srpska porodica – Dunđerski. Pregradili su prvobitan dvorac Stratimirovića, počeli su uvoditi novosti u privredi kao i gajenje novih, netradicionalnih kultura. Takođe počinje razvoj industrije a Đoka Dunđerski postaje vlasnikom nekoliko fabrika (u Kulpinu je izgradio fabriku na obradu konoplja i obradu paradajza). I društven život u dvorcu je bio živ, tu su se sastajali mnoge značajne ličnosti kulturnog i društvenog života. Ovaj procvat je bio prekinut Drugim svetskim ratom a po završetku rata je vlasništvo veleposedničke porodice Dunđerski bilo nacionalizovano, što je značilo i potpuni raspad velikog modernog poljoprivrednog gazdinstva i postepenu devastaciju objekta u njegovom vlasništvu.
U selu dominira dvorac star 250 godina. U ovoj najpre Stratimirovićovoj a posle i Dunđerskovoj kući se danas nalazi Poljoprivredni muzej. Osim poljoprivrednog muzeja, Kulpin se može pohvaliti i lepom evangeličkom crkvom koja je bila posvećena 1877 godine i pravoslavnom crkvom iz 1813 godine.
Privredni karakter Kulpina je poljoprivredni, sličan okolitim selima. Lokalna preduzeća prerađuju proizvode s njiva, povrće i stočne proizvode. Proizvodi se stočna hrana, metle od sirka, mlečni proizvodi, ovde se nalazi a značajna kokošja farma.
U Kulpinu žive Srbi i Slovaci u dobrim odnosima o čome svedoče i mnogo mešanih brakova. Slovaci se ovde nalaze u većini – oko 80% - a po poslednjem popisu stanovništva oko 2116 a srbsko stanovništvo oko 20%. Skoro svi upotrebljavaju oba jezika a u osnovnoj školi Jan Amos Komenski se predava i u slovačkom i srpskom jeziku.
Nedavno se u svest srpske javnosti Kulpinski dvorac zapisao kao mesto snimanja popularne TV serije „Sva ta Ravnica“ po knjižnom modelu Nenada Čanka „Kao i sva ta ravnica“ o plemićkoj porodici Jagodića.
Od ličnosti koje su spojene s Kulpinom možemo spomenuti:
Stratimirović Stevan - metropolita Srpske pravoslavne crkve
Janko Kralj je učio decu porodice Stratimirovića
Stratimirović Djordje se preslavio u bitki kod Srbobrana 1848 godine, kada je srpska vojska pobedila desetostruko jaču mađarsku vojsku. Njegova busta se nalazi ispred dvorca.
Branković Georgije - Patrijarha Srbske pravoslavne cirkve.
Kostić Laza – veliki srpski pesnik, proveo je mnogo vremena u Kulpinu, kde je bio gost veleposedničke porodice Dunđerski. U Kulpinu je nastala i poznata pesma Santa Maria della Salute, u kojoj opisuje svoju beznadežnu ljubav prema Lenki Dundjerskej.
Milan Hodža je bio u 1905-1910 godini poslanik ugarske skupštine za izborni okrug Kulpin.
Michal Milan Harminc (7. 10. 1869 Kulpín - 5. 8. 1964 Bratislava). Najaktivniji slovački arhitekt, preteča slovačke moderne arhitekture. U toku svoje graditeljske karijere je projektovao oko 300 zgrada u Evropi, 171 u Slovačkoj. Sagradio je 108 crkvi za sve naše konfesije.
KUTLÍK, Félix – prozaik, publicista, učitelj u opštinama Nagybánhegyes a Vírsand, kaplan u opštini Bački Petrovac, pop u opštinama Silbaš i Kulpin.
Zdroj
www.kulpin.net
Wikipedia
Additional Hints
(Decrypt)
cbq gruybh/ haqre gur oevpx/pvtyn