Historia Horskeho parku siaha do II. polovice
19. storocia. Uz vtedy presporske obyvatelstvo s oblubou
navstevovalo nevelky mlady lesik na okraji mesta obklopeny
vinohradmi. Vdaka iniciative vtedajsieho mestanostu Heinricha
Justiho mesto lesik a prilahle pozemky kupilo a zriadilo v nom siet
chodnickov podla projektu mestskeho inziniera Antona Sendleina
(1842 - 1918). Tak vznikol lesny park vybaveny lavickami, altankom,
studnickou, mostikom ponad potok. Povodny lesny porast
zatraktivnili vysadbou viacerych druhov cudzokrajnych stromov.
Starostlivost o park prevzal Presporsky okraslovaci spolok. Velke
zasluhy na zveladeni parku mal botanik a mykolog J.A.Bäumler.
Dalsie zaujimave informacie si precitate na
niektorom z info-panelov instalovanych pri vstupoch do parku. Trasa
vas prevedie najzaujimavejsimi miestami v parku a zoznami s
niektorymi vyznamnymi osobnostami mesta.
Skor nez vyrazite, vezmite na vedomie, ze na
uzemi parku plati 4.stupen ochrany prirody (chraneny areal). To
okrem ineho znamena, ze pohyb navstevnika je obmedzeny na siet
vybudovanych chodnickov. Tie su vsak vybudovane s takou hustotou,
ze tuto podmienku nebude problem dodrzat.
Zaparkujte v blizkosti horeuvedenych suradnic
pri horarni. Mozete vyuzit niektoru z tunajsich atrakcii pre deti,
ci len na chvilu posediet pri malom obcerstveni, alebo rovno
vyrazit.
BAUMLEROV PARCIK.
Hned vedla horarne najdete malicky ostrovcek
zelene, skryvajuci Bäumlerov pamatnik.
Bratislavsky rodak Johann Andreas
Bäumler (1847 – 1926) bol vynikajucim uhorskym
botanikom – mykologom. Zhromazdil a zdokumentoval 1649 druhov
hub, z toho 77 novych, pricom 11 pomenovali podla neho. Publikoval
vo viedenskych a budapestianskych odbornych casopisoch. Svoj herbar
s 9160 polozkami venoval v roku 1903 Madarskemu narodnemu muzeu v
Budapesti, nepatrne zvysky jeho zbierok sa zachovali v Slovenskom
narodnom muzeu v Bratislave. Na jeho pamiatku bol v roku 1934 v
parciku osadeny pomnik, dielo znameho sochara A. Riegeleho. Park, v
ktorom sa pomnik nachadza, bol zrevitalizovany v roku 2004.
Najdite pomnik a zistite, kolko pismeniek bolo treba obnovit.
B =
LAVICKA. N48°09.415' E17°05.672'
Nedaleko vstupu do parku najdete povodnu historicku lavicku. Na
jej operadle uvidite L slov. L =
SOCHA N48°09.345' E17°05.585'
I v sucasnej dobe sa park zveladuje a umelecky
dotvara. Akademicky sochar Alexander Trizuljak
(1921-1990) bol poprednym predstavitelom slovenskeho socharstva
druhej polovice 20. storocia. Jeho verejne najznamejsim dielom je
socha vitazneho vojaka na pylone bratislavskeho Slavina. Popri
bohatej umeleckej tvorbe mal zasluhy na zalozeni niekolkych
galerii: Galeria hl. mesta SR Bratislavy, galerie v Trencine,
Nitre, Komarne a v Humennom.
Plastika "Sediaca" bola
slavnostne odhalena pri prilezitosti 14. vyrocia socharovho umrtia.
V okoli sochy vznikla nova odpocinkova lokalita v podobe
polkruhoviteho komplexu laviciek, symbolizujucich rodinnych
prislusnikov tohoto majstra.
Zratajte, kolko mien na lavickach pozostava z
menej ako 8 znakov. S =
RONDO N48°09.434' E17°05.489'
Najvacsia upravena plocha v parku, miesto
stretavok studentov z nedalekeho internatu. Nedaleko najdete dalsie
dve zaujimavosti.
KAMENNA LAVICKA N48°09.425
E17°05.464
Kamenna lavicka s hudobnym motivom a napisom
Charles Foerster je spomienkou na dnes uplne
zabudnuteho klavirneho virtuoza. Je pochovany na evanjelickom
cintorine pri Kozej brane (zil 1860 - 1925).
Nad Foersterovym menom je zobrazeny:
Strunovy hudobny nastroj ...... F=1
Dychovy hudobny nastroj ....... F=3
Nastroj s klavesami ................ F=5
Huslovy kluc ...........................
F=7
Notova osnova ...................... F=9
JUSTIHO POMNIK (SZ od lavicky)
Heinrich Justi (1804 - 1878)
bol mestanostom v rokoch 1868 - 1875. V jeho obdobi mesto zasluhou
postupujucej industrializacie a modernizacie pomerne rychlo
zbohatlo a mierne sa zvysil pocet obyvatelov. Bol spoluzakladatelom
a predsedom Presporskeho okraslovacieho spolku (zalozeny 1868),
ktory zo svojich zbierok financoval zakladanie a udrzbu parkov
(o.i. aj tento park) Pomnik zhotovil A. Rigele.
Vsimnite si letopocet 1XYZ vyryty do kamena. Potom J =
(Y+Z) / 2
ALTANOK N48°09.572' E17°05.320'
Povodna konstrukcia z ocele vsadena do
betonoveho zakladu. Pocet pilierov podopierajucich strechu PLUS
JEDNA = A
Taaak, uz treba najst len schranku. Ta je
ulozena obvyklym sposobom na suradniciach:
N 48°09.JBF'
E 17°05.SAL'
Pri ukryte budte ostraziti a nezdrzujte sa tu
zbytocne dlho. Dobre sa bavte.