SK: Šahy ležia na rieke Ipel v
údolí medzi Krupinskou vrchovinou a pohorím
Börzsöny, ktoré sú od seba vzdialené
len necelé 3 kilometre. Priaznivé položenie
Šiah malo za výsledok ich dôsledné
napojenie na stredovekú cestnú siet.
Prvá písomná zmienka o jestvovaní
osady Saag je z r.1237 v listine Bela IV., napísanej vo
Zvolene. V roku 1470 Šahy dostávajú od
krála Žigmunda právo meca. Prvá
mestská pecat, ktorá sa zachovala, je z roku 1665.
Zobrazuje prepošta s mitrou a biskupovou berlou s
okrúhlym nápisom "Sigillum oppidi Saag", ciže:
pecat mesta Saag. Podla toho teda v tých rokoch Šahy
mali mestský ráz.
Z hladiska rozvoja mesta rozhodujúcou udalostou bolo
založenie kláštora v Šahách. Musel
celit rôznym vonkajším nebezpecenstvám.
Tatárske hordy dosiahli Šahy asi okolo
februára 1242 a usadlost i kláštor boli
úplne vypálené a vyrabované.
Novú zakladaciu listinu vydal Belo IV. 9.septembra 1245 v
Hrhove. Šahanský kláštor
prežíval svoje zlaté obdobie od zaciatku XIV.
storocia. Medzi jeho stenami vychovávali knazov, redigovail
knihy a overovali listiny. Osudným bol rok 1552, ked padla
pevnost v Šahách, a hoci Turci všetko
vyrabovali a spálili, rádoví bratia
zachránili svoj vzácni archív spisov
prenesením do svätobenedického
kláštora, kam sa sami uchýlili. Po
dobytí Šiah turecké vojská v pocte 12
tisíc mužov pod vedením Ali pašu
pokracovali dalej smerom na banské mestá. Vtedy sa
spamätal aj viedenský dvor a rýchlym
protiúderom im chcel zabránit v dalšom
postupe. V bojoch v tomto obdobi zomrel aj vácovský
biskup Sbardellatti, vedúci zásobovacieho oddielu.
Padol pri ceste zo Šiah do Pláštoviec, kde na
jeho pamiatku bola postavená malá kaplnka. Po tejto
rozhodujúcej bitke Turci obsadili až 9/10 územia
župy Hont a iba najsevernejšia cast v okolí
Banskej Štiavnice nebola dobytá. Šahy Turci
ovládli dvakrát.
Udalostou bol napríklad aj prechod vojsk cára
Alexandra pod vedením maršala Kutuzova po prehranej
bitke s Napoleonom pri Slavkove, dna 2.decembra 1805.
Postupujúc cez Hodonín a Nitru 10.decmbra dorazili do
Šiah, kde odpocívali 3 dni, kým
ranených ošetrovali v kláštore. Od
pocetného vojska si miestne obyvatelstvo vela vytrpelo.
Zákony prijaté v r.1848 deklarovali rovnost pred
zákonom, cím boli zrušené
bariéry medzi triedami. Nové zákony lud prijal
velkými ováciami a s radostou ich uvítali tak
v madarských ako aj v slovenských obciach župy.
Predsa však z dôvodov "buntošenia proti
pánom a poburovania" Alexander Majzík, obvodný
žandársky velitel, so svojimi pandúrmi Janka
Krála a jeho priatela Jána Rotaridesa zatkli a
zavreli do župného žalára. Odtial po troch
dnoch väzenia bol Janko Král prevezený do
štátneho žalára v Budíne.
"Hontania" sa pomaly zapájali do povstania. Medzi
prvými bol Ludovít Pongrácz. Z domobrany v
tejto župe bol postavený celý prápor.
Samotné boje okolo mesta sa odohrali iba raz, ked
vojská z Pešti v sile 16 tisíc mužov
zacali postupovat smerom na banské mestá od
6.januára 1849. Husári bránili most dovtedy,
kým aj zadný voj pod velením Guyona neopustil
Šahy. Šahanskí noví domobranci dostali
potom krst ohnom pri Bátovciach a v okolí Banskej
Štiavnice. Po zložení zbraní pri
Világoši sa aj Šahy dostali pod
vojenskú diktatúru.
V meste a okoli je mnoho zaujímavostí, napriklad:
Bol tu 3 dni väznený J. Král.
Špecifická ramsarská lokalita – poiplie
(98), ktorou Vas prevedie naucny chodnicek. Kostol evanielikov a
katolikov – s 2 vezami, kalvaria, stara budova klastora. V
centre mesta je mnoho zachovanych historickych budov a stlp so
sochou Marie. Najdete tu dokonca aj muzeum a galeriu. Mestom sa
presuval front a tak je tu niekolko pomnikov obetiam vojny. V
pripade zaujmu pastnem dalsie suradnice, alebo pripravim nejake
dalsie pokladiky.