ENGLISH:
click here
Skrysa sa nachadza v peknom, udrziavanom parku
pri Aspremontovom palaci. Ten postavil J.J.Thallherr v roku
1769 pre grofa Goberta Jana z Aspremontu. V 19. storoci
vlastnili palac Esterhazyovci a posledna urodzena majitelka
K.Schiffbeckova ho darovala Lekarskej fakulte dnesnej Univerzity
Komenskeho. Dnes tu sidli jej dekanat.
Park je oblubenym miestom stretavok studentov.
Za pekneho pocasia je ich tu neurekom. Niektori posedavaju na
lavickach, ini sa venuju sportu ci spolocenskym hram. A ti ostatni
pozoruju akychsi cudesnych ludi pobehujucich po parku s ocami
na displeji, co sa ani trocha nesnazia tvarit nenapadne :-)
Pri prechadzke parkom sa zastavime pri dvoch zaujimavych
socharskych dielach.
Rebel N48°09.000'
E17°07.240'
Madarsky basnik Sandor Petofi (1823-1849) patri
k najvyznamnejsim predstavitelom madarskej revolucie
v 1848. Jeho tvorba bola v tom case nepochopena
a uznania sa mu dostalo az neskor. Pamatnik postaveny pred
prvou svetovou vojnou ma zaujimavu historiu. Susosie povodne stalo
v centre terajsieho Hviezdoslavovho namestia. Vojna skoncila,
politicke pomery sa zmenili a tak socha z namestia musela
prec. Skoncila za Dunajom, v Sade Janka Krala, kde postupne
upadala do zabudnutia. Caste utoky vandalov a zub casu sa
podpisali pod neuteseny stav pamatnika. Az v tomto storoci sa
nasli peniaze na jeho zachranu. Susosie bolo zrenovovane
a umiestene na novom, bezpecnejsom mieste. Do tretice vsetko
dobre, snad.
Najdite mramorovu tabulku s dvojjazycnym textom.
Rozdielom dvoch letopoctov dostanete cislo AB.
A= B=
Doktor z Patagonie N48°08.970'
E17°07.150'
Spisovatela Martina Kukucina (1860-1928) hadam
netreba predstavovat. Vsetci ho pozname ako klasika nasej
literatury este zo skolskych lavic. Menej znamy je ako MUDr. Matej
Bencur. Lekarska cinnost bola totiz popri literarnej tvorbe jeho
druhou vasnou, ktora sa mu stala i celozivotnym poslanim.
Po uspesnom absolvovani studia na Lekarskej
fakulte Karlovej univerzity v Prahe (1885-1893) sa Bencur
chcel usadit ako prakticky lekar na Slovensku, ale kvoli nedostatku
pracovnych miest nakoniec odisiel na ostrov Brac v Dalmacii
(1894). Tu si vybudoval povest velmi obetaveho a nezistneho lekara,
ktory do prace vkladal cely svoj um, vedomosti, ale aj laskavost a
sucit. Pre siroke okolie robil aj lekarnika, pricom vacsinu
vtedajsich liekov aj sam vyrabal. Po vyse desiatich rokoch obetavej
prace nasiel nove posobisko v Juznej Amerike. Usadil sa medzi
chorvatskymi vystahovalcami v Punta Arenas, najjuznejsom chilskom
meste pri Magalhaesovom zalive, kde posobil 14 rokov (1908-1922)
ako prakticky lekar. Okrem toho bol clenom charitativnych a
kulturnych organizacii - Dr. Bencur stal prvym lekarom
Medzinarodneho cerveneho kriza v Patagonii a predsedom Spolku
Chorvatov v Punta Arenas.
Obyvatelia mesta na Bencura nikdy nezabudnu.
Podla Matea Bencura je pomenovana poliklinika, jeho meno nesie
najmodernejsia operacna sala v novej nemocnici a meno Mateo Bencur
najdeme aj na tabuli jednej z ulic mesta. V roku 1961 k storocnici
narodenia Martina Kukucina mal byt odhaleny dostojny monument
financovany zo zbierok Slovakov z celej Ameriky. Zakazkou bol
povereny znamy chorvatsky sochar Ivan Mestrovic. Z roznych
dovodov vsak dielo nebolo dokoncene. Az o desat rokov neskor
posluzila sadrova socha sediaceho a pisuceho Kukucina na vyrobu
troch bronzovych odliatkov v zlievarni v Buenos Aires. Jeden
bol odhaleny v roku 1973 v Kanade, druhy v Spojenych statoch
americkych v r.1974 a odliatok urceny pre mesto Punta Arenas
bol v roku 1984 dopraveny z Buenos Aires do Bratislavy. Socha
prekonala vzdialenost vyse 10 000 km a dnes si ju mozete pocas
prechadzky obzriet.
Na zadnej strane sochy najdite nenapadny odtlacok
argentinskej zlievarne (fundicion) s textom v tvare
K . . L . . . M . N
.
Znaky na poziciach K,L,M,N prevedte na
cisla (1 az 26).
Este sa zastavte pri nedalekej fontane a
zratajte kamenne vazy v polkruhu pred lavickami. Dostanete
cislo V.
Skrysu hladajte na:
N 48° (M-B).VAB' E
17°07.|K-N|K+L|0'
Prajem Vam pekny den.