Castor Fiber
SK Táto cache je venovaná znovuobjaveniu bobra európskeho na území Slovenska. Postupne vznikne celá séria BeaverWatching, v ktorej sa dozviete viac zaujímavostí o histórii a živote tohto jedinecného tvora.
EN This cache is dedicated to the reintroduction of european beaver in Slovakia. Later I will create a series of BeaverWatching caches where you will learn more interesting information about history and life of this outstanding animal.
Tomáš Hulík www.tomashulik.sk
SK
Castor Fiber, u nás nazývaný bobor európsky, bobor vodný alebo bobor eurázijský patrí medzi hlodavce. V skutocnosti je to najväcší hlodavec žijúci na Slovensku a druhý najväcší na svete. Bobor je nezamenitelné zviera s mnohými typickými znakmi. Po cloveku je to druhý živocích, ktorý si pretvára svoje okolie a mení životné prostredie v takom rozsahu, že dokáže úplne zmenit charakter územia, na ktorom sa vyskytuje.
Tomáš Hulík www.tomashulik.sk
Dospelý bobor býva 80 – 120 cm dlhý, z coho 25 – 50cm tvorý typický sploštený chvost. Dorastá do hmotnosti 11 až 30 kg a dožíva sa veku 10 až 17 rokov, zriedkavo aj viac. Pri jednom jedincovi z Polabia bol zistený vek až 21 rokov. Bobry sú zásadne monogamické a žijú v trvalých rodinách. Pohlavne dospievajú v 2,5 až 3 rokoch. V januári a februári nastáva doba párenia, ktoré prebieha výhradne vo vode. Rozmnožovací cyklus samice trvá 2 týždne. V jednom vrhu je 2 až 5 mládat, ktoré sa rodia osrstené a s otvorenými ocami. Krmenie trvá 6-8 týždnov. O mladé sa starajú rodicia a starší súrodenci, hlavne z predošlého vrhu. Mladé bobry zostávajú s rodicmi dva roky, vynimocne aj dlhšie, pokial sa im nepodarí nájst si svoje nové teritórium.
Tomáš Hulík www.tomashulik.sk
Bobor je viazaný na vodu. Vodná plocha, ktorú obýva, môže mat rôzny tvar. Zvycajne osídluje spodné casti tokov. Pri dostatku potravy ale vystupuje aj vyššie do horských tokov. Bobor sa potápa na 2-3 minúty, v krajnom prípade na 20 minút. Pod vodou dokáže preplávat až 750m. V zime sa pohybuje v studenej vode s teplotou blízko bodu mrazu. Na plávanie bobor využíva blany medzi prstami na zadných nohách. Na prudké zrýchlenie mu slúži aj jeho typický plochý chvost. Na ušiach a nose má špeciálne chlopne proti vode. Na ociach má membránu, ktorú môže na súši stiahnut.
Bobor je silne teritoriálne zviera, ktoré si svoje teritórium vyznacuje sektrétom zo žlazi, ludovo nazývanej „bobrý stroj“. Pach prezráza mnoho informácii o kondícii jedinca a celej jeho rodiny. Vo svojom teritóriu bobry hladajú potravu zvycajne do vzdialenosti 20m od brehu. Pokial v tejto zóne narazí na zdroj potravy, je ochotný za nou pokracovat aj vzdialenosti 100m. Vo vegetacnom obdobii konzumuje bobor štavnaté byliny na presvetlených lokalitách. Ludom rád poškodzuje úrodu mrkvy, cukrovej repy, kukurice, kapusty, obilnín a repky olejky. V zimnom období konzumujú živé pletivé nachádzajúce sa v kôre stromov. Preferujú štavnatú kôru mladých drevín.
Bobrie stavby
Najvýraznejším prejavom prítomnosti bobora na územý je zhryzávanie kmenov stromov. Nahryzené miesta majú typický tvar presýpacích hodín. Robí to z viacerých dôvodov. Drevo využíva na stavbu svojich vodných diel. Slúži mu ale taktiež ako zdroj potravy. Pri zhryzávaní stromu bobor postupuje zásadne dookola tak, aby neporušil statiku stromu. Takto dokáže ponechat pomerne úzky nedohryzený zvyšok. Povalenie stromu väcšinou vykoná neskôr silnejší vietor. Kedže bobry reagujú na najmenší zvuk rýchlym útekom do bezpecia, nebýva žiaden clen rodiny pri tejto cinnosti zranený. Kedže bobor nedokáže urcit sme pádu stromu, býva to ovplyvnené hlavne tvarom koruny. Zvycajne je väcšia koruna na svetelnej strane na okraji porastu.
Drevo využíva bobor na realizáciu svojich stavieb. Medzi ne patria nory, hate, zdrže, hrady, kanály a hrádze. Tieto stavby bobry realizujú v rámci snahy o zaistenie bezpecnosti a potravy pre svoju rodinu. Na túto cinnost vynakladajú prekvapivé množstvo energie v porovnaní s inými živocíchmi. Ich hlavným cielom je spomalenie toku a zvýšenie hladiny vody. Voda predstavuje pre bobra bezpecné útocisko a chráni vchody do nôr, ktoré sú takmer výlucne pod vodou.
Pokial sú brehy vodných plôch obývaných bobrami dostatocne vysoké, vyhrabávajú si bobry celú sústavu nôr, v ktorých bývajú. Bývajú rozsiahle s viacerými úrovnami a množstvom komôr. Nory sú vyhrabávané tesne pod povrchom a preto sa casto prepadávajú pod clovekom alebo väcšími zvieratami. Takéto miesta bobry opravujú zasúvaním vetiev a zeminy do stropu. Pokial v zime zamrzne hladina vody, zvyknú bobry prehrabat východ na suchý breh, inác sa na brehu nachádzajú iba vetracie otvory.
Okrem nôr vyhrabávajú bobry aj rôzne kanály, ktoré prepájajú susedné vodné plochy. Zabezpecujú si tak prísun potravy a stavebného materiálu. Rozmery kanálov sú obdivuhodné, dlžka až niekolko sto metrov, šírka 2-3 metre a hlbka 40 až 140cm.
Medzi najviditelnejšie a najznámejšie bobrie stavby patria hate, zdrže, hráze a bobrie hrady. Tieto stavby sú budované prevažne z dreva. Bobor si ich budovaním a umelým zväcšovaním vodnej plochy zabezpecuje svoj životný priestor. Ideálna hlbka vody v bobrej nádrži je 80 až 100cm. Nádrž môže obsahovat od 100 až po 200 000 kubíkov vody.
Pokial okolie nespokytuje možnost vytvorenia nezaplavených nôr v brehoch, stavajú bobry svoje hrady. Tie sa zvycajne nachádzajú v nedostupnom mieste uprostred vodnej zdrže. Dosahujú až 3 metre výšku a priemer základne až do 20m. V strede nad úrovnou hladiny okolitej vody je jedna komora vystlaná drevenými pilinami a iným rastlinným materiálom. Z nej vychádza chodba, ktorá môže byt až 40 metrov dlhá a nachádza sa v nej miesto v tvare sifónu. Chodba ústi vo vode.
Viac o bobrých stavbách a ich vplyve na živostné prostredie bude popísané v dalších popisoch skrýš zo série BeaverWatching.
Zdroje/Sources
Niektoré fotografie so súhlasom Tomáša Hulíka www.tomashulik.sk
Dušan Valachovic, Roman Gímeš: Manuál pre starostlivost o populáciu bobra vodného ŠOPSR 2003
iné internetové zdroje
EN: More information about beavers in english can be found on the internet
Cache SK:
Súradnice vás privedú na miesto, kde je možné zaparkovat a vybrat sa na zaujímavé prechádzaky prírodou lužného lesa v okolí Hrušovskej zdrže pri Cunove. Práve v týchto oblastiach bolo pozorované prvé ohryzenie stromov bobrami od ich vyhubenia na území Slovenska v minulosti. Na získanie finálnych súradníc je nutné získat niekolko informácii o bobrovi a taktiež absolvovat prechádzaku prírodou. POZOR, pohybujete sa v okolí štátnej hranice Slovenska a Madarska!
ABC = pocet dní, po ktorých sa rodia mládatá bobra. Správne je najmenšie císlo, ktoré nájdete (nepárne)
DEFG = rok, v ktorom bol stanovený latinský názov bobra Castor Fiber
Dalej je nutné naložit si batôžtek a vybrat sa von.
Finál sa nachádza na súradniciach:
N48° 1.[ABC+24]
E017° 13.[DEFG-1747]
Cache EN:
The coordinates guide you to a place where you can leave your car and follow seweral interesting trails through forests along Danube river, below to Hrusovska Dam. It was exactly in these locations where people observed the first nibbled trees after the beavers returned to Slovakia after the eradication. To get the final coordinates you have to find some information about the beaver. ATTENTION: you might be wandering near the borders between Slovakia and Hungary!
ABC = Number of days after which beaver female gives birth. Use the smalles (odd) number you find.
DEFG = year, in which the latin name Castor Fiber for beavers was defined
Now pack you bag and let's go hiking a bit.
Final cache is on the following coordinates:
N48° 01.[ABC+24]
E017° 13.[DEFG-1747]