|
GUDRÓNOVÉ SRDCE
V mestskej casti Bratislavy -
Devínskej Novej Vsi sa nachádza lokalita s
poetickým názvom Srdce. Nie je to však
dobré srdce. Cca 500 m nad obytnou zónou, na
území CHKO Malé Karpaty v nom drieme
vyše 40-rocná, doposial nezneutralizovaná
skládka nebezpecného odpadu, tzv. kyslých
gudrónov. Tieto zvyšné produkty
rafinácie ropy uložil do tohto bývaleho
kamenolomu Slovnaft, n.p. v roku 1963. V sarkofágu,
ktorý je už na viacerých miestach
narušený, je uložených cca 30.000 ton
nebezpecnej látky.
Gudróny sa vyznacujú toxicitou,
mutagenitou (schopnost vyvolat genetickú mutáciu),
teratogenitou (schopnost vyvolat vrodenú
vývojovú úchylku vyvíjajúceho sa
plodu) a karcinogenitou. Z hladiska ekotoxikologického sa
zaradujú do IV. triedy vylúhovatelnosti, teda medzi
nebezpecné odpady, ktoré obsahujú okrem
iného vo viazanej i volnej forme kyselinu
sírovú.
|
|
Skládka vznikla v rámci likvidácie pozostatkov
rafinérie Apollo, súvisiacej s výstavbou
objektov Presscentra v Bratislave. Odpad tu bol uložený
na základe rozhodnutia ONV Bratislava-vidiek Aj napriek
opatovnému nesúhlasu bývalého MNV v
Devínskej Novej Vsi.
Na podnet MC Devínska Nová Ves sa Slovnaft, a.s., ako
právny nástupca firmy Apollo, zacal v roku 1993
zaoberat problémom tejto doposial nezlegalizovanej
skládky nebezpecného odpadu a zabezpecil
geologický prieskum lokality Srdce a jej okolia. Na
základe výsledkov prieskumu Slovnaft navrhol, aby sa
gudróny v bývalom kamenolome zakonzervovali.
Mestská cast Devínska Nová Ves však
trvá na definitívnom riešení tohoto
problému – úplnom odstránení
gudrónov zo Srdca.
Hrozby gudronóvej skládky:
- vdaka prasklinám v sarkofágu tvoria gudróny
v letnom období výlevy na povrchu skládky s
následným pohlcovaním vegetacného
krytu,
- skládka bezprostredne susedí so
záhradkárskou oblastou, od sídliska je
vzdialená približne pol kilometra,
- gudróny sú uložené v krasovom
horninovom prostredí, porušenom viacerými
systémami scasti otvorených puklín a zlomov,
kde nemožno jednoznacne vylúcit únik
toxických výluhov do podložia,
- systém podzemných vôd v okolí
skládky nie je doposial riadne preskúmaný,
pricom sa predpokladá hladina podzemných vôd v
hlbke až cca 80 m,
- katastrálne územie mestskej casti patrí do
živej seizmotektonickej oblasti, dôkazom coho je
zvýšeny výskyt radónu v
ovzduší (rádiohygienická analýza
potvrdila, že sa dané územie nachádza v
oblasti stredného až vysokého
radónového rizika).
Text
spracovaný podla:
http://www.seps.sk/zp/mvszopk/ii/1997/ii0197/10.htm
|