Ilja
Danilovic Dibrova , (*20.7.1891 - †13.10.1944)
Mozno
zasvatenych, alebo tych, co si precitaju napis na pomniku zarazi,
preco pisem Dibrova. Dovolim si spekulovat, ze Dibrov, ako sa
vacsinou uvadza, je porustene ukrajinske meno tohto chrabreho
bojovnika. Navyse vychadzam z doveryhodneho zdroja a to
spisu autentickych vypovedi priamych ucastnikov partizanskeho
odboja v Bielych Karpatoch, ktori vyslovuju priezvisko
Dibrova. Publikaciu Vtedy pod Javorinou (1995) napisal Milan
Rastislav Tomasula a nachadza sa tu aj zbierka unikatnych
fotografii, nafotenych prave autorom tejto publikacie.
15. a 16. septembra 1944 pri Martine vysadili 21
clennu paradesantnu posadku ako jednu z mnohych, zo
specialnej skoly Ukrajinskeho stabu partizanskeho hnutia
(USPH) v Sviatosine pri Kyjeve, kde sa pripravovali
organizatori partizanskeho hnutia na Slovensku. Paradoxom je,
ze Cervena armada vobec nemala informacie o uz
prebiehajucom domacom odboji, zlozeneho prevazne z rad
dobrovolnych obcanov, ktory uz fungoval na kvalitne
organizovanom systeme (nedaleko fungovala aj partizanska
nemocnica
GC1FFWK ) .
Preto sa po vysadku na Slovensku tieto skupiny zacali zdruzovat do
vacsich celkov. Posadka, o ktorej pisem, mala za ulohu obsadit
oblast „zapadne od Trencina za Vahom“. Velil jej pplk. Ilja
Danilovic Dibrova.
Velitelia miestnych dobrovolnych partizanskych oddielov Milos Uher
a Jan Repta suhlasili so zaclenenim do zvazku, ktory dostal
nazov Zjednotena partizanska brigada na zapadnom Slovensku. USPH
v Kyjeve po zacleneni dalsich odielov 9. oktobra 1944 brigadu
odsuhlasil a premenoval ju na Druhu Stalinovu partizansku
brigadu (taktiez Druha cs. partizanska brigada J. V. Stalina). Za
docasne sidlo stabu brigady bola vybrana osada Hlavina (konkretne
dom oproti pamatniku, rodina Kostelnych).
Dibrova mal uz bohate skusenosti z ruskeho frontu, neskor
posobil ako ucitel v USPH a velil aj partizanskemu zvazku
Vorosilov na Ukrajine. Patril ku charizmatickym ludom, ktory si na
prvy pohlad ziskavaju respekt a uctu. Nikdy ho nevideli kricat
a ked sa hneval, bolo to vidiet iba na jeho vaznych ociach.
Tesil sa velkej autorite u ruskych aj nasich partizanov.
Hovorili mu „batko“ a mali ho radi.
Po nocnej „operacii Stara Tura“, kedy oddiel Hurban, vedeny Milosom
Uhrom, napadol nemecku posadku sidliacu v mestianskej skole
v Starej Turej (nasledne coho pomstychtivi nemci vypalili
osadu Narcie
GC1FFWK). Zacalo sa hromadne zdruzovanie nemeckych
vojakov a partizani sa proti obrovskej presile zacali stahovat
do hor, konkretne na bosacke kopanice Spanie, kotu 685.
V Hlavine sa k nim pridal aj stab velenia brigady. Pochod
bol za temnej noci, horami plnymi nastrah. Za briezdenia sa
partizani dostali na slovensko-moravske hranice. Tu, na upati kopca
Cupec (819 m.n.m.) sa to stalo. Pocnuc komunistickou propagandou,
konciac roznymi povojnovymi publikaciami, ktore chceli tomuto
hrdinovi vtlacit punc (temer) neohrozeneho bojovnika, vyhlasovali,
ze Dibrova padol v hrdinskom a dlhotrvajucom boji, prestrelke,
ktora sa spustila pod kopcom Cupec. Doteraz su tieto detaily
opradene zavojom tajomstva, no autenticka vypoved zucastnenych
pomoze nahliadnut, co sa onej noci stalo...
Hovori Martin Kavicky, velitel oddielu Hurban (neskor oddiel Uher)
po smrti Milosa Uhra (Uher padol taktiez za nejasnych okolnosti
v zakernom boji v Cetuni, pochovany na vrchu Roh
GC1G15M ): „ Na slovensko-moravskom pomedzi nedoslo ku
ziadnemu boju ani prestrelke s nepriatelom. Na cele isiel
Uher, ktory kontroloval ci je okolie „ciste“ a za nim cca 10
az 15 krokov celu kolonu viedol Dibrova. Zahrmel vystrel
a nasledovala sprska dalsich vystrelov. Rozprchli sme sa do
bojovych pozicii a preverili, ci sa jedna o Nemcov.
Nikoho sme vsak nenasli. Dobehol som ku leziacemu telu
a spoznal Dibrovova. Zavolal som na lekara no Dibrova bol uz
mrtvy. Pribehol Brunovsky (po Dibrovovej smrti velitel brigady),
Uher aj doktor Placak. Ten hovori: „ Po vystrele padlo zopar
dalsich ale mohli to byt nasi, ktori strelbu opatovali alebo sa
pachatel snazil zahladit stopy. Poziadali ma o lekarsku spravu
a tak som ju dokladne spisal, viac v duchu
kriminalistickom ako v lekarskom.
Vonkajsou obhliadkou som zistil kruhovy vstrel na zadnej casti
hrudnika vpravo medzi lopatkou a chrbticou o priemere 1cm
s opalenym okrajom. Vystrel bol na prednej strane hrudnika
vlavo v krajine srdcovej. Bola to strasliva rana
s rozorvanymi okrajmi, z ktorej spodiny trcali vychlipene
tkaniva pluc a srdca. Rana mala v priemere 10cm
a jej stred bol vyssie nez vstrel. Zrejme sa jednalo
o vybusnu strelu a strelec musel strielat
poleziacky.“
Toto sa stalo 13. oktobra 1944 (niekedy sa mylne uvadza 14.
oktober). Vznika tu mnozstvo otazok, kto a preco ( hovori sa,
ze ostrelovac tam bol aj s konfidentom gestapa
s krycim
cislom Z 149, ktory Dibrovu dobre poznal. Po vojne bol tento
sudeny v Uherskom Hradisti a rozsudok smrti nad nim bol
vykonany)? Preco nezastrelili aj obavaneho Uhra ci ostatnych
velitelov oddielov? To sa uz asi nikdy nedozvieme. Partizani
docasne pochovali Dibrovu 16. oktobra na juznom okraji lesa nad
kopanicou Spanie. Po vojne boli jeho telesne pozostatky prevezene
do Alexandrie na Ukrajine. I. D. Dibrova bol in memoriam povyseny
na generala.
Vzdajme hold a uctime si pamiatku jedneho z odvaznych
hrdinov, ktory polozili zivot za nasu slobodu, z ktorej
prebytku si niekedy ani neuvedomujeme jej obrovsku hodnotu.
Pamatnik uz bohuzial nie je v povodnej kondicii. Takto vyzeral
kedysi.
A dnes.
Dibrovov pomnik sa nachadza na cervenej znacke prechadzajucej
hrebenom Bielych Karpat. Moznosti pristupu je tu viac, nechavam to
uz na Vas. Samotna skrysa je vacsie mikro alebo mensi small, minca
ci drobnejsie TB sa tam vsak zmesti! Oproti pomniku je altanok, kde
si mozete oddychnut. Nezabudajte vsak, ze sa nachadzate v CHKO
Biele Karpaty, tak tomu nalezite prisposobte Vase spravanie.
!!!Prosim, nevkladajte KINDERodpad, radsej
nieco zaujimave, nech maju hladaci zazitok aj z vymeny obsahu
cache!!!
Prajem Vam prijemne zazitky a dobry signal,
budete ho potrebovat:-)
Dalsie skryse s partizanskou tematikou v
okoli:
Zemlanky
SNP u Rehusov