HRANICE LIPTOVA V.
V poradí piata skrýša (Hranice Liptova V.) Vás opät zavedie na hranice Liptova, tentokrát Liptova a Banskobystrického kraja. Je to zaciatok horského prechodu – Donovaly.
Hraniciacou obcou je na liptovskej strane obec Korytnica. Nachádza sa na severozápadnom svahu hrebena Nízkych Tatier, na severnom úbocí vrchu Baba. Vyvierajú tu pramene minerálnych vôd, ktoré tvoria prírodné liecivé zdroje žriedlových kúpelov. Tieto horské minerálne kúpele ležia v úzkom údolí uprostred vrchov, ktoré sa strmo dvíhajú na všetky strany a sú pokryté stále zelenými ihlicnatými lesmi. Na východe sa týci mohutný hreben Prašivej, na západe vrch Zvolen a hreben Velkej Fatry, na severe Fedorka a na severovýchode sa vypína Salatín. Táto hradba hôr kúpele ciastocne chráni pred nežiadúcimi vpádmi studeného vzduchu zo severu.
Povest o úcinkoch Korytnickej vody
„Raz koncom leta jeden valach zbadal na ovciach nedobrú zmenu. Ovce sa mu prestali pást a zväcša iba postávali s ovesenými hlávkami. Zle bolo na ne pozriet. I zlakol sa valach, ked si pomyslel, co povie pán, ak sa ovciam nieco stane. Nuž nemeškal a zahnal ovce do košiara. Ovce si hned políhali a ked sa valach o hodinu prišiel pozriet na ne, zo desat ich už uhynulo. Museli planú zelinu pohltat, myslel si valach. Ostatným treba nejako pomáhat, bo zle bude, ked sa to pán dozvie. Aj oviec mu bolo lúto, aj pána sa obával. Nuž co robit? Zavolal honelníka, vypustili ovce z košiara a zacali krdel prehánat po lúcinách, ak by im tak bolo prešlo. Aj psy im pri tom pomáhali. Na mrkaní, ked sa valach i honelník ukonali, prestali ovce prehánat a tu vidia, že ovce sa zhrkli okolo akejsi studnicky. Ovce pijú, pijú a pri napájaní sa pekne vymienajú. Nuž nech je ako chce, horšie azda nebude, len sa vy napite, myslí si valach. A hladže ho, netrvalo dlho a aj najsmutnejšie ovce zacali veselo bliakat. Potom sa vracajú k studnicke a zas len pijú a pijú. A ked sa dosýta napili, samy sa pohli ku košiaru. Do rána boli všetky cerstvé a zdravé. Valachovi sa to videlo podivné, nuž pozoroval ovce aj nadalej. A naozaj to bolo cudné, lebo ovce sa každý podvecer samy od seba zastavili pri studnicke a hltavo pili. Potom sa už nestalo, že by dojedna bola ochorela, nuž valach každý den tak vodieval ovce po paši, aby vecer boli pri studnicke.
Raz potom prišlo i na valacha zle – nedobre. Lapili ho vnútorné bôle, šlo mu crevá roztrhat. Obkladali ho parenými bylinkami, okiedzali všelijako, no bolesti boli stále väcšie a väcšie. Ked ich už valach nemohol zniest, zviechal sa z ležiska a od zúfalstva sa pustil hore polanou, ta, kde bola ovcia studnicka. Poriadne sa z nej napil, poležal si v mäkkej tráve a zase sa len napil. A ako sa druhýkrát napil, bolesti sa zacali tratit. Napil sa tak zopár ráz z ovcej studnicky, a potom ostal celkom zdravý, ako znovuzrodený. Taký sa vrátil ku svojím a naradostený im rozprával, akú zázracnú moc má ovcia studnicka na polane. Od tých cias bola voda zázracnou liecivou vodou proti vnútorným bolestiam. Valasi studnicku prehlbili, vycistili, obložili dreveným zrubom a mali ju vo velkej úcte. Naširoko – nadaleko sa rozchýrila povest o nej, a tak zacali prichádzat k nej trpiaci, aby našli pri nej úlavu.“
História
Pramene korytnickej minerálnej vody vyvierajú v NP Nízke Tatry v nadmorskej výške 850 metrov. Osada Korytnica, pôvodným názvom Medokýš, bola donedávna známa aj ako navštevované kúpelné miesto.
Roku 1768 podal prefekt Anton Pongrác návrh královskej komore na odborný výskum liecivej sily korytnických pramenov, o 14 rokov neskôr potom bol podaný oficiálny návrh na využívanie ich liecivých vlastností. Uhorskí velmoži ju však s oblubou pili už v 17. storocí. Jedným zo zakladatelov kúpelného miesta v Korytnici bol župný lekár Dr.Hoffmann, podla ktorého si tunajšie pramene zasluhovali najväcšiu pozornost v oblasti Liptova, spolu so svojim viedenským kolegom Christianom Gerhardom Flittnerom ich z hladiska liecivých úcinkov považovali dokonca za najúcinnejšie v celej monarchii.
Už v polovici 19. storocia sa minerálna voda plnila do fliaš a predávala po celom západnom Slovensku, ale aj vo Viedni a v Pešti, okrem toho sa samozrejme využívala na kúpelné úcely. Minister vnútra zadovažoval korytnickú vodu aj pre potreby najvyššieho královského dvora. Zaciatkom 20. storocia sa záujem o vodu z Korytnice ešte zvýšil, dala sa kúpit v lekárnach na celom Slovensku a zacala sa exportovat do USA, rozmach zabrzdila až vojna a jej následky. Prvýkrát kvalitu korytnickej minerálnej vody oficiálne ocenili v roku 1873 na svetovej výstave vo Viedni (dve zlaté a jedna strieborná medaila), dalšie medaily získala v talianskom Trieste, v Budapešti a v roku 1904 ako jediná európska minerálna voda na svetovej výstave v USA – Saint Louis. V kúpeloch sa vystriedali viacerí majitelia, roku 1939 sa stali vlastníctvom štátu, ktorý ich prenajal Ústrednej sociálnej poistovni v Bratislave. V roku 1995 boli kúpele sprivatizované spolocnostou FLK, a.s.
Súcasným vlastníkom plniarne minerálnych vôd je spolocnost EURO-MINERÁL, a.s., ktorá roku 2002 investovala do jej modernizácie. Moderná linka umožnuje plnenie minerálnej vody do sklenených aj do tzv. PET fliaš.
Zdroj: www.turistikaonline.sk, www.korytnica.eu
SÉRIA HRANICE LIPTOVA
Liptov je jedným z najkrajších a pre turistov najzaujímavejších regiónov Slovenska. Zakladatel slovenskej turistiky a autor prvých slovenských turistických sprievodcov Miloš Janoška tento kraj, co sa týka prírodných krás, oznacil za najkrajší na Slovensku vo svojej knihe Krásy Liptova už v roku 1947. Liptov má rozlohu vyše 2 000 km2 a žije v nom približne 140 000 obyvatelov. Najvyšším bodom tohto krásneho kraja je Kriván vo Vysokých Tatrách (2 495 m.n.m.) a najnižším je hladina Váhu pri Kralovanoch (430 m.n.m.). Hospodárske a kultúrne centrá Liptova sú Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok. Skoro 50% celkovej plochy Liptova tvoria lesy. Vyviera tu množstvo kyseliek a teplých minerálnych pramenov hlavne v obciach Bešenová, Likavka, Kvacany, Žiar, Pribylina, Závažná Poruba, Liptovský Ján a inde. Tento región je známy aj liecebnými kúpelmi.
Oblast Liptova je bohatá na kultúrne pamiatky a je charakteristická svojráznou ludovou architektúrou a folklórom. Obklopujú ho najväcšie hory na Slovensku: Vysoké Tatry, Západné Tatry a Chocské vrchy na severe, Nízke Tatry na juhu, Velká Fatra na západe a Popradská kotlina na východe. Cez Liptov preteká Váh v dlžke 43,5 km a jeho prítok Belá. Nachádza sa tu známa priehrada Liptovská Mara. Okrem lyžovania a turistiky ponúka tento región aj menej tradicné športy, ako paragliding, rafting, jazdu na koni, speleoservis, vyhliadkové lety, horolezectvo, cyklistiku, polovníctvo, rybárstvo. Známe sú termálne kúpaliska v Bešenovej, Tatralandii pri Liptovskom Mikuláši a v Liptovskom Jáne. V zimnej sezóne sú vyhladávanými zimnými strediskami Demänovská dolina, Maliné, Jasná, Chopok, Bocká dolina, Jánska dolina. Na Liptove sa nachádzajú 3 sprístupnené najkrajšie jaskyne na území Slovenska.
SKRÝŠA
Súradnice vás dovedú na hranicu dvoch regiónov: Liptova a Banskobystrického kraja. Schránka je umiestnená v pomerne lahko dostupnom teréne, miesto skrýše je dobre viditelné aj od hlavnej cesty.
Lovu zdar!
Pociatocný stav skrýše: Logbook, ceruzka, FTF bonus (koala), vonavka, 8x sklenenka malá, rucná práca (brošna), šnúrka na klúce.