Ďalšie zaujímavé údaje hlavne geografického rázu si môžete prečítať na informačnej tabuli na STAGE2, vedľa ktorej sa nachádza aj orientačná mapka dediny.

Medzi významné kultúrne pamiatky v Domaniži patrí gotický rímsko-katolícky kostol sv. Mikuláša biskupa z 13. storočia, rokokový Mariánsky stĺp z 18. storočia so sochou z 19. storočia. Na miestnom cintoríne sa nachádza hrob učiteľa, básnika, prekladateľa a tajomníka Slovenskej národnej rady Daniela Jaroslava Bórika (1824 - 1899). Na tieto, ale aj iné pamiatky sa pôjdeme spolu pozrieť.

Ak ste úspešne odparkovali svoje vozidlo na odporučenom mieste, môžeme sa s chuťou pustiť do zbierania indícií.

Other interesting data primarily geographic in nature can be found on the signboard at STAGE2, which is located next to the guide map of the village.

One of the most important points of interest in Domaniza is roman-catholic church of bishop St. Nicholas of the 13th century and rococo Marian column of 18th century with a statue of 19th century. Also the well-known teacher, poet, translator and secretary of the Slovak National Council Daniel Jaroslav Bórik (1824 - 1899) has been buried at the local cemetery. This geocaching route will take you to these, but also to other interesting places.

If you have parked your car successfully at the recommended location, from this point you can embark in collection of indications.

Stage 1 - Erb obce / Coat of arms

Domaniža má zachovanú originálnu erbovú listinu už z roku 1559, ktorá je uložená v okresnom archíve v Orlovom. Obsahom erbu je v modrom štíte zo strieborných vĺn vyrastajúci strieborný grif. Grifom nazývame vybájenú heraldickú figúru, ktorej horná polovica je orol, spodná lev. Táto figúra sa prevažne vyskytuje v erboch šľachtických rodov. Obec od roku 1560 mala aj úradné pečatidlo, ktoré bolo zhotovené podľa predlohy na erbovej listine. Odtlačok pečatidla je na písomnosti z 31. júla 1590, ktorá sa nachádza v múzeu v Kremnici. Okrem tohto je známe aj iné pečatidlo z 19. stor. a znázorňuje grifa letiaceho nad pažiťou. Toto sa nachádza v múzeu v Trenčíne.

Z miesta kde stojíte by ste mali v blízkosti vchodu do miestneho úradu (krížom cez ulicu) vidieť až dva obecné erby. Nás ale bude zaujímať A = počet zástav nad vchodom do obecného úradu.

Domaniža has retained the original armorial list going back to 1559, which is stored in county archives in Orlove. The coat of arms consists of a silver griffin growing out of silver waves on the blue shield. Griffin means mythical heraldic figure, of which the upper half is eagle and the lower a lion. This figure is mainly found in coat of arms of noble families. Since 1560 the village has had an official seal, which was constructed according to the master list of coats of arms. Imprint of the seal was found on the document of July 31, 1590, which is located in a museum in Kremnica. In addition to this there is also other known seal of the 19th century which shows a griffin flying over a chive. This one is stored in a museum in Trenčín.

From where you are standing, you should see two coats of arms hanging near the entrance to the municipality office (across the street). However, we will be interested in A = number of flags hanging above the entrance to the municipal office.

Stage 2 - Pamätník padlých v II. svetovej vojne / Monument to the heroes of the World War II

Stojíte na vstupe areálu Pamätníka padlých v 2. svetovej vojne. Pamätník stojí medzi vodami na bývalom šianci. V partizánskych bojoch a v koncentračných táboroch zahynulo osem občanov Domaniže. Všetkým padlým obyvateľom Domaniže, pri príležitosti 10. výročia SNP 1955, bol za tajomníka MNV Ladislava Augustína postavený medzi riekami pamätník, ktorý si obyvatelia uctievajú a pripomínajú si ich obete za oslobodenie Domaniže. B je počet občanov, ktorí padli priamo v Domaniži. Keďže pamätník je aktuálne v rekonštrukcii, údaje môžete odčítať z jeho obrázku.

Cestou na STAGE3 budete prechádzať okolo fary a hore po schodoch okolo tzv. Mariánskeho stĺpu (referenčný bod).

You are located at the entrance into the area of Monument to the heroes of the World War II. Memorial stands between two creeks. Eight inhabitants of Domaniža were killed during partisan battles and in concentration camps. By the occasion of commemorating the SNP (Slovak National Uprising) 10th anniversary and the victims of liberation of the municipality, in 1955 the local mayor Ladislav Augustín unveiled this memorial. B is the number of inhabitants who were killed directly in Domaniža. The memorial is under renovation. Necessary data can be obtained from the picture.

On the way up to STAGE3 you will be passing by the parish and later on the stairs by the Marian column (reference point).

Mariánsky stĺp / Marian column

Stĺp vďaky dal postaviť domanižský farár Goldberger okolo roku 1738 v období rekatolizácie - po porážke protestantov, ktorí kostol okupovali po mnoho rokov a to niekoľkokrát. Vtedy sa poddaní museli preorientovať vo svojej rím. katolíckej viere na protestantskú. (Počas viacerých stavovských povstaní v 17. a 18. storočí). Prvýkrát sa dostali Turci aj s protestantským veliteľom šľachticom Bockaiom do Domaniže v roku 1605. Domanižská kronika spomína taktiež príchod protestantov v roku 1682, kedy sa musel farár Liskóczi tri mesiace skrývať pred nimi v lesoch a štvrtýkrát okupovali kostol protestanti v roku 1705. V roku 1996 bola prevedená oprava tohto stĺpa a na vrchole bola postavená socha Panny Márie Nepoškvrnenej, preto sa dnes tento stĺp vďaky nazýva Mariánsky.

This column of gratefulness was built thanks to priest of Domaniža named Goldberger around 1738 during recatolisation - after the defeat of the Protestants, who occupied the church for many years and several times. In those times people had to reorient their roman-catholic faith to protestant (over several uprisings in the 17th and 18th century). In 1605 the Turks with their protestant commander Bockai for the first time settled in Domaniža. The chronicle of Domaniža also mentions the arrival of protestants in 1682, when the local priest Liskóczi had to hide in forests for three months. The last time protestants occupied the church in 1705. In 1996 the column has been repaired and on the top the statue of Virgin Mary Immaculate has been installed and from that time it is called the Marian column.

Stage 3 - Kostol Sv. biskupa Mikuláša / Church of bishop St. Nicholas

Rímsko-katolícky kostol, zasvätený sv. Mikulášovi (vyhlásený Ministerstvom kultúry ako národná kultúrna pamiatka), stojí na úpätí vŕšku Leska, vedľa starého cintorína. Je obostavaný murovanou kamennou ohradou s východnou a západnou bránou. Táto ohrada plnila funkciu ochrany obyvateľov. Zo severnej strany vedie ku kostolu široké mramorové schodište. V písomných materiáloch sa nedočítame, aký mal pôvodný románsky kostol tvar a rozmery. Kostol mal drevený strop a za stáročia prešiel mnohými prestavbami a úpravami.

Túto historickú pamiatku poškodzovalo trvalé vlhnutie muriva a omietok, čo sa začalo prejavovať vo vážne narušenej statike kostola, čoho svedkom boli aj výrazné trhliny v rôznych častiach chrámu. Vďaka iniciatíve farnosti a farníkov sa na kostole začali záchranné a rekonštrukčné práce. Pri obnažovaní základov stavby sa tu zároveň realizoval archeologický výskum pod vedením pracovníkov Pamiatkového úradu (viac info [1] a [3]).

Na kostole pohľadajte zamurovaný bočný vchod a opíšte si letopočet "RENO".

Roman Catholic church dedicated to St. Nicholas (declared by the Ministry of Culture as a national cultural monument), stands at the foot of Leska hill, near the old cemetery. It is stone-fenced from east to west gate. The fenced served also as a protection for residents. From the northern side the wide marble staircase leads to the church. In written materials one cannot find out about the shape and dimensions of the original roman church. The church had a wooden ceiling, and for centuries has undergone many modifications.

This historical monument had been damaged by permanent moistening of masonry and plaster, which ended in serious problems with its statics (several cracks in various parts of the temple). Thanks to the initiative of the parish and parishioners for the fundraising, reconstruction works began to rescue the church. Along with the reconstruction the archeological research was carried out under the direction of workers from The Monuments Board of the Slovak Republic.

Look for the walled side entrance to the church and make a notice of the era "RENO".

Stage 4 - Hrob D. J. Bórika / D. J. Bórik’s grave

Daniel Jaroslav Bórik nar. 16. 6. 1814 v Sobotišti, zomrel v Domaniži 22. 6. 1899. V roku 1839 vyštudoval teológiu vo Viedni. Pôsobil ako evanjelický farár, učiteľ, štátny úradník, básnik, prekladateľ, kritik, tajomník Slov. národnej rady, účastník Slovenského povstania l848-9, bol zakladajúci člen Matice Slovenskej, spolubojovník za národné a sociálne práva Slovákov. Bol vyhlásený za pansláva a prenasledovaný, preto začal písať pod pseudonymom „Danielo Jaroslavovic“. Toto meno Jaroslav si ponechal aj naďalej. Taktiež bol spoluorganizátor slovenských dobrovoľníkov a účastník vojenských výprav na Slovensko v roku 1848.

Bórik bol aj literárne činný, uverejňoval príspevky o potrebe vzdelávania a ekonomického rozvoja a mnohé iné.

Na jar 1848 bol uväznený v Ilave za spoluautorstvo petície proti maďarizácii. Z väzenia sa mu po troch mesiacoch podarilo ujsť do Viedne. V Salzburgu pracoval na železnici, neskôr aj v Trnave.

Svoj penzijný život prežíval v Domaniži u svojho syna Vladimíra, ktorý tu bol nadlesný u grófa Esterháziho a býval v horárni pred Zemianskou Závadou.

G je počet VŠETKÝCH riadkov textu na kríži nad jeho hrobom. Cintorín sa nezamyká. Ak máte so sebou psíka, prosím na tento stage ho radšej neberte a nechajte ho priviazaného pri vchode na cintorín.

Daniel Jaroslav Bórik was born on June 16, 1814 in Sobotište and died on June 22, 1899 in Domaniža. In 1839 he has finished his studies of theology in Vienna. He served as pastor, teacher, civil servant, poet, translator, critic, secretary of Slovak National Council, participant in Slovak National Uprising l848-9, founding member of Matica Slovenská, he was also involved in the movement for national and social rights of the Slovaks. He was declared ‘pansláv‘ (politically and ideologically oriented movement to unite all slavonic nations under russian czarism) and persecuted. Therefore, he began writing under the pseudonym ‘Danielo Jaroslavovic‘. Later he kept the name Jaroslav. He was also co-organizer of slovak volunteers and participated in military expeditions to Slovakia in 1848.

Bórik was also active in literature – he published several articles about the need for education, economic development and others.

In the spring of the 1848 he was arrested in Ilava for co-authorship in petition against Magyarization. After three months he escaped from prison to Vienna. He then worked for the railways in Salzburg and later also in Trnava.

He spent his retirement in Domaniža with his son Vladimir, who was head forester of the Count Esterházi and lived in the gamekeeper's lodge in front of the village Zemianska Závada.

G is the number of ALL the lines with the text on the cross above his grave. Cemetery is always opened. If you have a dog with you, please rather leave him tied at the entrance to the cemetery.

Finál - Svätý Janko / Saint John

Teraz už máte všetky potrebné premenné na vyrátanie finálnych súradníc:

Now that you have all the necessary variables, calculate the final coordinates:

Čaká vás prechádzka príjemným prostredím o dĺžke asi 600 metrov. Doporučujem sa od kostola vydať východnou bránou tzv. bliankou (referenčný bod), pri ktorej je aj WC. Súradnice vás privedú k poslednej zastávke.

You are about to enjoy a walk in a pleasant environment with distance of around 600 meters. It is recommended to start the walk from the church through eastern gate so-called ‘blianka’ (reference point), where you can also find toilets. The coordinates will lead you to the last stop.

Soška sv. Jána Nepomúckeho stojí na úpätí kopca Háj, na bývalej starej ceste do Domanižskej Lehoty, Sádočného a Čelkovej Lehoty. Dnešná asfaltová cesta kedysi neexistovala. Táto kultúrna historická pamiatka stála pôvodne na križovatke ciest z Domaniže do Fačkova, ktorý určitú dobu podliehal domanižskej fare, na odbočke do Plebány Lehoty dnes Domanižskej Lehoty cez Blatnicu popod Baranie. Táto križovatka bola v blízkosti kúpaliska, kde potom namiesto sochy bol zasadený ovocný strom, na ktorý si ešte mnohí seniori pamätajú.

Katolicizmus, najmä po obnove - rekatolizácii v 18. storočí podmienil aj rozvoj sviatkovania, výzdoby chrámov, uctievanie svätcov, navštevovanie pútí a nakoniec aj rozšíreniu betlehemských hier a kolied. Tieto sochy aj stĺpy vďaky sa stavali takmer vo všetkých okolitých mestách a obciach, ktoré mali svoje kostoly. Predpokladá sa, že aj táto socha sv. Jána Nepomúckeho bola postavená okolo roku 1738, podobne ako stĺp vďaky.

Keška je skrytá nedaľeko sošky. Počas jej hľadania dýchajte zhlboka, prečistíte si plúca! Vzduch je tam "rajský" :-).

Statuette of St. John of Nepomuk stands at the foot of the hill Háj, the former old road to villages of Domanižská Lehota, Sádočné and Čelkova Lehota. Today's asphalt road once did not existed. This cultural historic monument was originally situated on the crossing of the road from Domaniža to Fačkov (which was for certain period of time subject to parish of Domaniža) and its side cut to Plebány Lehota (today Domanižská Lehota) through Blatnica beneath the Baranie area. This junction was near the swimming pool, where fruit tree was planted instead of this sculpture. Many seniors might still remember this tree.

Catholicism, especially after the restoration – recatholisation in the 18-th century encouraged also the development of various holidays, decoration of temples, the worship of saints, visits to pilgrimage, and ultimately the spread of Bethlehem plays and carols. These statues and columns were built at almost all surroundings of towns and villages that had their churches. It is estimated that even the statue of St. John of Nepomuk was built around 1738, like the Marian column.

The cache is hidden close to the statuette. While searching for it breathe deeply and clear your lungs! The air there is indeed "heavenly".