Najstaršia
písomná zmienka o pivovare v Bytci sa zachovala v súpise majetkov
bytcianskeho panstva, ktorý sa viaže k roku ABCD. Latinská veta v nom
stroho konštatuje " Tu je pivovar " . Pivovar však
musel vzniknút už dávnejšie, prinajmenšom v 16.
storocí, kedy na Slovensku došlo k obilnej konjunktúre a v
dôsledku toho aj k rozvoju pivovarníctva. V tom case bola majitelom
bytcianskeho pivovaru rodina Thurzovcov, ktorá vlastnila predmetný
majetok až do roku 1627. Bytciansky panský pivovar vyrábal v
tomto období okolo 1 tisíc hl piva.
V
roku 1627 prevzal majetok rod Esterháziovcov a v ich vlastníctve
zostal až do 60. rokov devätnásteho
storocia. (V
polovici 19. storocia bol bytciansky pivovar
známy v nemeckej verzii ako zámocký, madarskej zas ako
panský). V roku 1861 Esterháziovci celé
panstvo aj s pivovarom prenajali a v roku 1868
napokon predali velkopodnikatelovi s drevom
Leopoldovi
Popperovi, ktorý od roku 1882 vlastnil
barónsky titul. Bytciansky majetok zostal v
rukách jeho dedicov až do
20. storocia. Posledný potomok rodiny, Lothar Popper
zomrel v roku 1963.
V
roku EFGH
Popperovci prenajali pivovar podnikatelom Izidorovi
Knopfeldmacherovi a Gustávovi Ewaldovi. S ich érou je spojený
urcitý rozmach pivovarníctva v Bytci a preniknutie
bytcianskeho piva do zahranicia
(pivo
sa vozilo do Halica a na Podkarpadskú
Rus).
Bytciansky
pivovar pretrval so svojou kapacitou a rozsahom zásobovacej oblasti
až do roku 1937, kedy sa majitelom väcšiny akcií
Pivovaru a sladovne, úc. spol. v Bytci stala Slovenská banka.
Kvalita vyrábaného piva sa výrazne zvýšila a výrobok sa stal
cenovo porovnatelný s dovtedy lacnejšími z väcších,
predovšetkým ceských pivovarov. Okrem výroby piva, bola
významná i výroba sladu a CO2, neskôr aj nealkoholických nápojov.
Výroba sladu dosiahla napríklad v kampani 1930 - 1940 objem 431,8
ton. Kedže na výrobu piva bolo v tomto období potrebných
až 600 ton, chýbajúce množstvo sa dokupovalo z iných
slovenských sladovní.
K
zásadnej modernizácii pivovaru sa prikrocilo v rokoch 1940 - 1941.
Renovovala sa aj strojovna s kotolnou a vedenie pivovaru sa
snažilo zdokonalit výrobu podla švédskeho vzoru. Po
skoncení II. svetovej vojny sa vykonali dalšie
rekonštrukcné práce. Dokoncila sa najmä rekonštrukcia
novej varne, pretože stará varna z roku 1911 už svojou
kapacitou nestacila pokrývat zvýšené požiadavky odbytu.
S výstavbou novej varne sa zacalo este pred vojnou, no dokoncena
bola az po nej. Pribudla tiež nová kotolna s automatickým
zauhlovaním, rozšírila sa spilka a ležiacky priestor.
Taktiež bolo zadovážené moderné zariadenie na stácanie
piva zo Švédska. Týmito krokmi sa kapacita zvýšila na
9 330 hl. V roku 1948 bol pivovar znárodnený a zaradený do
novovzniknutého štátneho podniku Pivovary Martin. Pivovar v
Bytci pokracoval v dobrých výsledkoch i v povojnovom období a odbyt
piva neustále stúpal. V roku 1949 prekrocil odbyt prvýkrát hranicu
100 tisíc hl, co v praxi znamenalo predaj bytcianskeho piva v
objeme 103 094 hl piva.
Rekonštrukcie
pivovaru pokracovali v rokoch 1978 - 1991. V dvoch etapách sa
vybudovala nová flaškovna, stácaren sudového piva, sociálne
zariadenia a hlavná výroba piva - varna, spilka, pivnice a
strojovna chladenia. Rekonštrukciami sa dosiahla súcasná
kapacita 210
tisíc hl svetlého a tmavého piva za rok. Po roku
1995 sa na trh pomaly dostávali atikorové 50 - litrové KEG sudy,
ktoré postupne nahrádzali pôvodné hliníkové. Týmto sa prispelo
najmä k zvýšeniu kvality distribúcie piva.
FINAL: N 49 13. (B-D),G,B E 018 33.(B+E),A,D