1. biochemicka - DNA Mystery Cache

     V roku 1944 bolo dokazane ze nositelom genetickej informacie je deoxyribonukleova kyselina (DNA). Za prevratny sa povazuje rok 1953, kedy bola objasnena struktura DNA. Zasluzili sa o to James Watson (nar. 1928), Francis Crick (1916-2004), Maurice Wilkins (1916-2004) a Rosalind Franklinova (1920-1958). Prvi traja menovani dostali v roku 1962 za tento objav Nobelovu cenu za fyziologiu a medicinu (Franklinova pred udelenim ceny predcasne zomrela na rakovinu).

     DNA je po chemickej stranke polynukleotid, pricom geneticka informacia, ktora je v nej zapisana, je urcena poradim jej zakladnych stavebnych jednotiek - nukleotidov. Tie su tvorene deoxyribozou, na ktorej je naviazana dusikata baza ( purinova (adenin A, guanin G), alebo pyrimidinova (cytozin C, tymin T) ), a zvyskom kyseliny trihydrogenfosforecneja, ktora jednotlive nukleotidy spaja do suvisleho nevetveneho polynukleotidoveho retazca. Tento retazec je na jednom konci zakonceny fosfatovym zvyskom, ktory je naviazany na 5. uhlik deoxyribozy, a preto sa oznacuje ako 5'-koniec . Opacny koniec tvori OH skupina na 3. uhlíku deoxyribozy a oznacuje sa preto 3'-koniec . Vazba, ktorou su spojene dva po sebe nasledujuce nukleotidy, sa oznacuje ako 3',5'-fosfodiesterova vazba.

     Zakladna jednotka DNA sa sklada z dvoch navzajom zvinutych polynukleotidovych retazcov, cim vytvara dvojzavitnica (angl. double-helix). Tato zavitnica moze byt pravotociva (A-DNA, B-DNA), ale aj lavotociva (Z-DNA). U ludi sa nachadza v prevaznej miere pravotociva. Struktura jej retazcov je drzana pokope vdaka vodikovym mostikom medzi bazovymi parmi protilahlych retazcov, pricom oproti A je vzdy T a oproti C je vzdy G. Toto typicke parovanie sa oznacuje pojmom komplementarita baz . Vyplyva z nej, ze pomer A:T = 1:1 a taktiez G:C = 1:1, a teda vo vseobecnosti pocet purinov (A+G) je rovny poctu pyrimidinov (T+C) (Chargaffovo pravidlo). Protilahle retazce DNA su navzajom antiparalelne , tzn. ze jeden je orientovany v smere 5'-3' a druhy 3'-5'.

DNA? Deoxyribonukleova kyselina?
Ze sa vam stavaju chlpy na tele ked toto citate? DNA je nieco, co nas robi nami, je to nositel nasej genetickej informacie. Okrem ineho podmienuje aj tvorbu proteinov (bielkovin), co sa teraz pokusim teoreticky vysvetlit:

DNA sa sklada z dvoch vlakien, ktore su spiralovito stocene. Kazde z tychto vlakien je tvojene deoxyribozou (je to cukor), zvyskom kyseliny fosforecnej, tak ze sa to neustale strieda: deoxyriboza - kys. fosforecna - deoxyriboza - kys. fosforecna - deoxyriboza - kys. fosforecna -... Takto vznikne dlhe vlakno (u cloveka az 2metre, avsak nesmierne tenke a stocene cele do klbka, aby sa usetrilo miesto), na ktorom sa na ktorom sa na kazdej deoxyriboze nachadza jedna zo styroch dusikatych baz (T, A, C, G).

Poradie tychto dusikatych baz (napriklad: GTAACATGGCGAT...) je nesmierne dolezite, pretoze prave toto poradie urcuje geneticku informaciu a ak by sa premenili co i len 2 pismenka, ktore nasleduju, uz by vznikla chyba, ktora by mohla viest k zaujimavemu vysledku... Nastastie DNA je schopna sa kontrolovat a v pripade potreby aj opravovat, tak sa nemusime nicoho bat :)

V pripade ak chce vzniknut nejaka bielkovina, tak sa DNA prepisuje najskor do mRNA. RNA je podobna ako DNA s tym rozdielom, ze to nie su 2 vlakna ale iba jedno a namiesto T sa tam nachadza U. Takato mRNA nasledne putuje do ribozomu (nesie uz geneticku informaciu, ktoru ziskalo prepisom – transkripciou z DNA)
K takejto mRNA sa nasledne pripoji tRNA, ktoru by sme si mohli predstavit ako snimac ciaroveho kod, ktory zacina hladat v mRNA iniciacny kodon. Ak ho najde, tak dochadza k translacii, pretoze kazdy kodon, ktory sa nachadza za iniciacnym kodonom urcuje istu aminokyselinu az pokym tRNA nenajde stop kodon, potom je translacia hotova a vznikol novy protein zlozeny z aminokyselin, ktore sa nachadzali medzi tymito kodomni.

To teoria, skusme prejst ku praxi a skuste odhalit geneticku informaciu tejto kesky :)

N 48° 10.???
E 017° 03.???

Overovac suradnic