Poklad zakliateho Devinskeho draka Letterbox Hybrid
Poklad zakliateho Devinskeho draka
-
Difficulty:
-
-
Terrain:
-
Size: 
(small)
Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions
in our disclaimer.
SK: Trosku narocnejsia keska typu letterbox, venovana Devinskym drakom a ich zakliatym podobam
EN: Sorry, this cache is only for locals becouse of the very specific listing, if you want to hunt this cache- a walk through the forest (about one hour) you are welcome to contact us.
Rozpoviem vam pribeh tak ako si ho traduju Devinski starousadlici medzi sebou uz po dlhe starocia. Pribeh z cias davno minulych, kedy sa hrad Devin pysne tycil nad sutokom dvoch riek a hrde vlajky plieskali vo vetre na znak vecnej dominancie tamojsieho panstva sirokemu okoliu.
Culy ruch v dedinke pod hradom uz roky nenarusali turecke vpady ani sedliacke povstania. Kvicanie prasiat, niekolko kohutov, brechajuce psy a rinciaca retaz hradnej brany boli tym jedinym co pretinalo inak bezstarostne ticho pod svahmi Devinskej Kobyly.
Obyvatelom Devina a prilahlej hradnej dominanty ale zrejme nebolo sudene zit si pokojnym zivotom. Vsetko sa zacalo iba famamy, ktore sirili hladaci pokladov vytrvalo pachtiaci po tom legendarnom devinskom . Pocas krcmovych pijatik radi vykrikovali hrozostrasne pribehy o krutom drakovi zijucom nad Devinom a straziacom onen bajny nedosiahnutelny poklad. Slova o prisere ako i o haldach drahych sperkov, minci a briliantov by isto zapadli prachom zabudnutych povesti keby v jedno jesenne rano vskutku nezatienil nizke slnko obrovsky tien obludy rutiacej sa zo svahov nad dedinkou priamo na hrad nad nou!
Rozzureny drak vydrazdeny tlupami hladacov pokladov vzlietol k nebesiam a rozhodol sa pomstit hradu pod sebou zato ze mu rusia jeho pokojny spanok. Chrlil ohen, driapal pazurmi, nicil mury, zhadzoval veze a palil vetche chatrce so slamenymi strechami. Trikrat zakruzil ponad hrad a vzapati uz spokojne odlietal k svojmu brlohu vysoko v skalach.
Tak sa zacal boj medzi obyvatelstvom hradu a dediny proti krvilacnemu drakovi. Tento boj i vsetko podstatne k tomu, aby ste sa mohli pokusit najst draka i jeho poklad popisuje stary hradny zalarnik Matus, ktory si tieto udalosti sam pre seba zaznamenaval z okna svojej cely v hradnom brale a neskor i priamo zo svahov tajomnej Devinskej Kobyly. Jeho davno stratene zapisky sa iba nahodou nasli v jednej z lesnych jaskyn. Budte jedni z prvych, ktori si ich precitaju:
,,Uz tomu boli styri tucty dni co som cez zamrezovane okno hladel na stale sa opakujuci vyjav. Drak priletel, vyplienil a vydrancoval dedinu, vyslahol plamene smerom k hradu, kde sa uz odkedy sa posilnila lukostrelecka posadka obaval priblizit a v pazuroch si odniesol dvoch-troch dedincanov o ktorych uz potom nikto nikdy viac nechyroval.
Vzdy na druhy den po drakovom nasilnom vpade sa pod hradom zozbierala skupina odvazlivcov, zvacsa zoldnierov platenych hradnym panom pachtiacim po poklade, aby sa vybrala hore do hory, najst, zabit a okradnut obludu udajne sediacu na haldach zlata. Bolo ocividne, ze drak sa do dediny vracal len pretoze ho vzdy a znovu napadali poskokovia kniezata, no ten zas s oblubou tvrdil, ze ani jedina jedna obet z radov dedincanov nesmie zostat nepotrestana.
Jeho starostlivost o blahobyt poddanych vsak bola vskutku len zdanlivou. Keby naozaj chcel chranit ich zdravie a majetok, ako prve by postavil straze aj na kopec nad dedinou, nehovoriac o tom, ze by isto iste neposielal do hory vzdy dalsich a dalsich ozbrojencov. To jedine o co jeho velkodusnosti z pohodlia hradneho palaca vzdy slo, bol totiz legendarny poklad, ktory drak strazi niekde pod svojimi pazurmi.
Mozno by sa cely tento zamotany pribeh odohraval dodnes keby jedneho dna neprechadzal Devinom statocny bohatier Rastislav so svojou milovanou nevestou, ktorej meno si zial nepamata nik. Akoby aj. Sotva prekrocili branu dolneho nadvoria a uz sa ozval vystraseny krik dedincanov, svistanie sipov, slahanie plamenov a bohatierova mila sa naraz vzdalovala v zajati krvilacnych drapov obrovskej obludy vysoko k jasnemu nebu. Nepomohol krik, nepomohol nalesteny mec pretinajuci chladny vzduch. Krasna panna bola nenavratne prec.
Statocny Rastislav ale reagoval skor ako stihol hradny pan naverbovat dalsiu tlupu krvilacnych drakobijcov. Poziadal o prijatie v hradnom palaci kde este v ten isty vecer dostal mapu s vyznacenym ukrytom okridlenej bestie. Knieza ponukalo bohatierovi svojich zoldnierov ako sprievodcov a ochrancov, uvedomujuc si ze proti drakovi este nikdy nesiel niekto tak dobre vyzbrojeny a obratny. Zaroven to teda znamenalo ze nikdy nebola vacsia sanca uspiet a priniest vytuzeny drakov poklad do hradnych pokladnic.
Aka prekvapujuca bola ale Rastislavova odmietava odpoved a neustupcivost pri naliehani kniezata. Odmietol zoldnierov, odmietol lepsie zbrane ba dokonca i kus peceneho prasata a sudok vina. Prikyvol iba na jedno jedine. Suhlasil jedine s tym aby s nim siel do hory pisar na oslovi. Tym pisarom a kreslicom v jednej osobe som bol ja.
Druhy den zavcas rana sme sa teda vybrali so slnkom proti tvaram von z hradu. Ja stastny, slobodny i napriek tomu ze som mozno kracal v ustrety smrti. Vsetko mi bolo lepsie ako hnit v stuchnutej cele.
Presli sme pozdlz poslednych domcekov a ocitli sa pri malebnom cintorine na kraji dedinky. Vydali sme sa teda po obchodnickej ceste veducej poza posledne hroby a asi v polovici sme sa zastavili. Rastislav sa dal do reci s dvoma rolnikmi prichadzajucimi hore z hory, kde sme mali sami namierene. Mna ale zaujala zvlastna bozia muka, ktoru som sa zatial rozhodol nakreslit do svojich poznamok. Sotva som dokreslil posledne tahy uz mi bohatier pokynul na odchod.
Vydali sme sa teda kolmo hore Hadim udolim prekracujuc uzovky tesiace sa z prvych rannych lucov. Pohlad som neustale akosi podvedome zdvihal k skalnatym ubociam nad nami, kde som stale cakal zakerny utok okridlenej obludy. Nic take sa ale nestalo.
Upravena cesta sa naraz odklonila kamsi popod Skalu, smerom k Novej Vsi, no my sme sa vrhli o cosi nenapadnejsou smerom k stale silnejsiemu rannemu slnku. Po nejakom case nas definitivne zo vsetkych stran pohltil nepreniknutelny les. Vtactvo mlcalo akoby tusilo bliziacu sa tragediu. Stromy okolo nas vytvorili akysi nepreniknutelny tunel, ktorym by hadam presiel i mensi voz. Nevsimajuc si rozne male odbocky, odklanajuce sa z nasej cesty ku skalam, pokracovali sme kolmo hore do svahu.
Par dalsich krokov a cesta sa stocila k Dunaju. Ocitli sme sa na malej cistinke kde sa nam naskytol krasny vyhlad na cisarske polia, rozvodnenu Moravu a belejuce sa skalnate ubocia. Chvilku sme si oddychli a na bohatierovi bolo zracit s bliziacim sa cielom cesty i narastajuce obavy z toho co tam najde.
Netrvalo dlho a obaja sme pokracovali v mlkvej puti stale vyssie nad dedinu. Coskoro sme narazili kolmo na inu cestu veducu z Devina. Zvolili sme si teda stranu po srdci, po ovela uzsom chodnicku veducom opat do lesa a pokracovali v stupani novym, nebezpecne vyzerajucim chodnikom. Poznal som tieto miesta velmi dobre. V objati hory tu cesticka miestami vytvarala akesi male udolia ako stvorene pre hordy lupeznikov cihajuce na svoje bohate obete. Nevedel som ze sa este niekedy ocitnem na miestach kde ma pre moje remeslo pred rokmi zajali a uvaznili.
Akoby stastim sme nenarazili ani na jedineho zivacika, iba co sme vpravo na par malych chvil zahliadli skupinku deti pobehovat po zeleno-zlatistych poliach plnych vinica. Cesticka sa nadalej dvihala vyssie do hory az sme sa ocitli na vysokom svahu. Hladiac hadam aj z dvadsat metrovej vysky vpravo dole do udolia, sme si uvedomili ze tam z jedneho miesta vyviera svieza voda a zblnkoce si dalej kamsi k mocnemu Dunaju. Ubohy pramen vyzeral rokmi vskutku vycerpane, ratam ze generacie po nas najdu uz len jeho ubolene a vyschnute torzo.
Rastislav ma teda poslal dole napojit kona a osla. Sotva sme zbehli svahom, tu sa celym lesom rozlahol mohutny zlostny rev. Zvierata sa okamzite splasili a vytrhli sa mi z remenov. S obrovskym strachom som sa vyplazil spat na cesticku rozdelujucu sa tu tromi smermi. Priamo predo mnou predelovani len chodnikom veducim hore k devinskym skalam stali voci sebe statocny bohatier Rastislav s krasnou devou skrutenou v srdcervucej polohe pri nohach a mecom vystretym cepelou oproti obrovskej vrieskajucej oblude. Mohla mat azda dvadsat hlav zlostne ceriacich zubiska na dlhociznych krkoch, nahynajucich sa takmer az k dvojici smrtelne zranenych milencov.
A zrazu sa to stalo! Prave ked drak vyslahol svoje smrtiace plamene na zvyjajuceho sa Rastislava, kdesi vysoko zahrmelo, zem sa zatriasla a dva blesky zrazu vystrelene z belasej oblohy zasiahli tak mrtvu dvojicu mladych ludi ako aj rozzureneho draka.
Utekal som co mi nohy stacili, kolko mi dych dovolil. Uz nikdy som sa nevratil do dediny a nikomu som nepovedal co sa vtedy v hore stalo. Hora sama nedokazala viac zniest pohlad na tu skazu ktora sa denne diala na jej ubociach a tak zasiahla. Jednym bleskom zasiahla mrtvu dvojicu a navzdy ich spojila v jedno telo. Druhym bleskom zakliala dvadsathlaveho draka do podoby do ktorej sa isto na mieste nachadza dodnes.
Povrava sa ze treti blesk zasiahol v ten isty den z jasnej oblohy i hradneho pana pocas prechadzky po nadvori. Ludia sice nevedia co sa v hore vtedy stalo, no napriek tomu sa naucili akejsi tichej pokore a ucte k jej mohutnemu masivu. Uz nikdy nikto nepachtil po poklade a z toho sa stala legenda, neskor spomienka a dnes snad uz vobec nic. Pre tych ktori si snad necenia skutocne poklady, lasku, zdravie a priatelov nech si len precitaju tento pribeh a na vystrahu sa vyberu do lesa. Pohlad na nevinne obete mozno otvori oci aj najzarytejsiemu odporcovi.
Ak tuzite vyplnit prazdnotu tohto pribehu a na vlastne oci vidiet zakliateho draka, ubohu dvojicu milencov ci nebodaj pohladat strateny poklad, skuste podla Matusovho popisu najst miesto posledneho odpocinku obeti zaslepenosti hradneho pana.
Ak najdete miesto posledneho suboja draka a bohatiera a zatuzite po zlate, striebre, drahokamoch, alebo len zapise do logbooku, mozno vam pomoze uryvok z rozpravania stareho krcmara z dedinky pod hradom. Na rozdiel od neho mate v rukach starodavnu vypoved uboheho pisara a spojenim tychto informacii a jeho domienok mozno dokazete najst to co sa nepodarilo nikomu predtym. Vela stastia a prosime vas, spravajte sa k hore s pokorou!
,,...hovori sa ze dievcina zbadala svojho draheho na krizovatke ciest hladiet dole ku studnicke a tak sa vytrhla drakovi z pazurov a rozbehla za nim. Objali sa v nadhernom poslednom objati v lesku zlatisteho listia, hadam i zabudnuc co vsetko im hrozi. Vzduchom zaznel vykrik a vyleteli plamene. Nikto nevie co sa stalo potom, no po drakovi ani bohatierovi a jeho milej odvtedy nieto ani chyru ani slychu. A poklad? Ktovie... Hovori sa ze od miesta posledneho stretu obludy a hrdinskeho Rastislava treba kracat dalej chodnickom k zapadajucemu slnku az po prve machom a papradim zarastene skaly po pravej strane. Tam pod najvyssou a najmohutnejsou z nich spavala obluda a pod nohami vraj tajila poklady nepredstavitelnej hodnoty. To su vsak vsetko len dohady a vyplody hladacov pokladov. Vediet tak kde je miesto poslednej drakovej zloby, potom by to mozno malo nejaky vyznam..."
Letterboxing je hra podobna geocachingu, ale miesto GPS technologie pouziva napovedu v podobe instrukcii. V kazdom letterboxe najdes peciatku, nou si opeciatkuj svoju osobnu peciatkovaciu knihu (nevadi, ak ju nemas). Ked uz mas svoju vlastnu peciatku (alebo nalepku), pridaj jej otlacok do logbooku. Pokial nemas vlastnu peciatku, nakresli do logbooku navrh, alebo viziu svojej peciatky. PECIATKA NIE JE NA VYMENU !!!!!!!!
Prosime vymienajte iba MINCE a GCoiny, pripadne vkladajte nenavratne sperky a drahe kamene:).
V pripade ze vam po tejto skysi nebudu stacit skusenosti s drakmi na Devine, navstivte i dalsiu zakliatu okridlenu obludu v intraviliane tejto obce.
Táto keška bola nominovaná na Slovak GeoAwards 2014
Additional Hints
(No hints available.)