Zavody vypoctovej techniky Mystery Cache

Vznik

História elektrotechnickej výroby v Banskej Bystrici zacala v roku 1947, kedy podnikatel Valášek zriadil dielnu na výrobu transformátorov. Po znárodnení v roku 1948 bola zaclenená do Tesly Bratislava. V roku 1968 bol vytvorený samostatný národný podnik Tesla Banská Bystrica. V roku 1979 bola Tesla premenovaná na Závody výpoctovej techniky, n.p., Banská Bystrica. Hlavnou náplnou podniku sa stal vývoj a výroba pocítacových systémov a prídavných zariadení. Pocet zamestnancov koncom roku 1985 prekrocil 4600.

SMEP

V roku 1974 bolo prijaté v rámci krajín RVHP rozhodnutie o spolocnom vývoji Systémov malých elektronických pocítacov (SMEP). V rámci projektu SMEP1 boli v Ceskoslovensku vo VÚVT Žilina skonštruované a v ZVT Banská Bystrica od roku 1980 vyrábané systémy SM 3/20 a SM 4/20. Jednalo sa o pocítace so spolocnou zbernicou, asynchronným prenosom dát a s paralelným pripojením prídavných zariadení. Pocítace používali operacný systém FOBOS - diskovo orientovaný systém, pracujúci v monoprogramovom i multiprogramovom (umožnoval spustit dva programy naraz) režime. DOS RV V2 bol multiprogramový operacný systém riadený udalostami.
V rámci projektu SMEP2 boli v Ceskoslovensku skonštruované a vyrábané pocítace SM 50/40, SM50/50 a SM 52/11. Pocítac SM 50/50 bol šestnást bitový mikropocítac riešený stavebnicovým spôsobom, bol plne kompatibilný s predchádzajúcou radou a umožnoval použitie všetkých periférnych zariadení projektu SMEP.

Pocas projektu SMEP3 bol vyvinutý vo VÚVT Žilina taktiež pocítac SM 52/12 a od roku 1986 vyrábaný v ZVT Banská Bystrica. Na trh boli uvedené aj asi najznámejšie pocítace s oznacením PP01 a PP06. Pocítac PP01 mal výstup na farebný aj ciernobiely monitor s možnostou zobrazenia 16 farieb alebo odtienov jednej farby. Grafické rozlíšenie bolo 640 x 200 bodov a textové rozlíšenie bolo 25 riadkov a 80 znakov. Vonkajšia zbernica bola 8 bitová a vnútorná 16 bitová. Typ PP06 bol plnohodnotným 16-bitovým osobným pocítacom, kompatibilným s formátom IBM PC XT. Výkon zabezpecoval procesor radu 8088 s frekvenciou 4,77 MHz. Oproti predchádzajúcim verziám už PP06 mal možnost rozšírenia o matematický koprocesor. Operacná pamät RAM mala velkost 640 KB a ROM 40 KB. O zobrazovanie údajov sa starala grafická karta CGA. Pocítac podporoval aj pevné disky. Používatel mohol používat operacný systém PP DOS alebo MS DOS. K dispozícii boli aj dve 5,25-palcové disketové mechaniky. Zariadenie bolo pripojené na externý monitor a klávesnicu. Rozmiestnenie klávesov bolo podobné, ako majú klávesnice v súcasnosti, ale bez špecifických klávesov (kurzorové šípky a klávesy insert, delete, home, end, pageup a page down). Pocítac sa u nás predával aj v 90. rokoch približne za dvojnásobnú cenu ako 8-bitové pocítace Atari 800XE a Didaktik M (asi 11 000 korún). SMEP PP 06 mohol obsahoval v pamäti EPROM programovací Basic, pre ktorý sa dostal aj do základných škôl ako vyucovacia pomôcka a postupne nahradil už zastarané pocítace Didaktik Alfa, Beta a iné. Stal sa akousi vstupnou didaktickou pomôckou do sveta 16-bitových pocítacov, kedže pocítace radu AT boli v tom case pre školstvo velmi drahé.

Vývoj a výroba pocítacov radu SMEP bola postupne tlmená a v roku 1989 z ekonomických a technologických dôvodov úplne zastavena. Prínosom SMEP-u bolo, že krajiny RVHP boli po revolúcii kompatibilné v oblasti pocítacov so západnými krajinami a že sa u nás udržal výskumný a inžiniersky potenciál na takmer svetovej úrovni. Najmä aplikácie tvorili oblast unikátnych riešení, kde sa uplatnila naša kreativita a rozum.
Cinnost podniku bola prakticky ukoncená v roku 1994, kedy z jej divízií vznikli samostatné súkromné podniky.