Mlynicko-Furkotske kolecko / Tour de Solisko Multi-cache

Od 9.8.2020 - nové úlohy na Stage 1, zemetrasenie aj vo všetkých virtuálnych Stagoch!

Celodenná okružná túra tatranskými dolinami spojená s prechodom cez sedlo Bystrá lávka. Absolvovať túru je vhodné najmä v stabilnom pocasí bez snehovej pokrývky. Samozrejmosťou by malo byť vhodné oblecenie a obuv.
DOPORUČOVAL som 3 základné pomocky. Už sú to len tieto dve - PERO a VYTLACENY listing (GPS postačí mobil :).

STAGE 1
N 49°07.924 E 020°03.506

Úvodné súradnice Vás privedú k úpravni vôd a vodojemu PVPS a.s. na potoku Mlynica. Objekty zásobujú pitnou vodou významnú cast osady Štrbské Pleso. Voda je povrchovo odoberaná priamo z Mlynice, ale aj precerpávaná z riecky Poprad v Mengusovskej doline. V roku 2018 prešiel objekt kompletnou obnovou.

Úloha: Stojíte pred vstupnou bránou k hornému objektu úpravne. Zrátajte podperné tyče plota rovnobežného k tur. chodníku vľavo od brány (AB). Vráťte sa naspäť k rovnakej bráne. Na dvoch viditeľných stenách horného objektu úpravne si zapíšte celkový počet výduchov (C) a nakoniec počet schodov vedúcich ku vchodu (D). Všetky indície sú nepárne (liché) čísla.

Vydajte sa znackovaným chodníkom do Mlynickej doliny. Túra nebude krátka, takže listing rád poslúži aj ako sprievodca.

Obr. 1 Mlynická dolina z Predného Soliska

MLYNICKÁ DOLINA

Mlynická dolina dlhá asi 6km bola vzhladom na blízkost Štrbského Plesa relatívne dlho turisticky neprístupná. V jej sprístupnení bolo dôležitým medzníkom vybudovanie pohodlného chodníka k vodopádu Skok roku 1899. Úsek od Skoku na Bystré sedlo otvorili až o 36 rokov neskôr. V doline nikdy nestála turistická chata, nieto ešte mlyn. Jej názov bol odvodený od potoka Mlynica, na ktorom obilné mlyny skutocne kedysi stáli, ibaže nie v pohorí, ale dolu v kotline.

Cinnostou ladovca, ktorý v Tatrách ustúpil len pred 8-10 tisíc rokmi, sa na jeho niekdajšom konci v bocnej moréne utvorilo Štrbské pleso a priamo v doline tri výrazné skalné prahy. Na spodnom stupni vznikol 25m vysoký kaskádovitý vodopád Skok, viditelný aj priamo z osady. V tejto casti je už dolina obkolesená zubatým hrebenom Solísk na západnej strane a hrebenom Bášt na strane východnej, pricom priamo pred ocami vystupuje mohutná pyramída Štrbského štítu (2381 m). Priamo nad vodopádom sa rozprestiera malebné pleso nad Skokom.

Na druhej terase a jej úbocí sú drobné Volie plieska a niekolko dobre ukrytých Kozích plies. V tejto partii sú po oboch stranách najvyššie štíty spomínaných hrebenov. Po pravici je ním známy Satan (2421 m), ktorý pomenovanie získal od dávnych hladacov pokladov. Podla legendy si tu satan a iní certi zhadzovaním skál chránili svoje poklady ukryté v útrobách vrchov. Dnes je možné tento pomerne dobre dostupný štít zdolat v sprievode horského vodcu (trojica turistov na to potrebuje 200 Euro). Na opacnej strane doliny v tažko prehladnom hrebeni Solísk vycnieva najvyššie Velké Solisko (2412 m) s kamenným viklanom na samom vrcholci. Výstup nan je však atraktívny menej.

Mlynická dolina nedostatkom zveri urcite nikdy netrpela, o com popri Volích a Kozích plesách svedcí meno najrozsiahlejšieho Capieho pleso položeného na tretej terase. Spolu s najvrchnejším Okrúhlym plesom (2105 m) bývajú dlho do leta pokryté ladovým pancierom. Casté zvieracie názvy jazier, ci vrchov pripomínajú dávnejšiu prítomnost pastierov dobytka a oviec, ktorí tu museli zaciatkom 20. storocia s pasením skoncit, to ked sa vlastníkom pozemkov stál štát. Pasenie kôz v takýchto výškach nebolo príliš pravdepodobné, preto sa možno domnievat, že tvorca názvov plies sa pre zmenu nechal inšpirovat divokými horskými kozami a capmi, ciže kamzíkmi. Najmä v závere doliny ich možno úspešne pozorovat aj dnes.

Prechod z Mlynickej do Furkotskej doliny je strmý a turisticky pomerne nárocný. Historicky prvým peším prechodom bolo trávnato-skalnaté Bystré sedlo (2307 m) priamo pod Furkotským štítom (2403 m). Vzhladom k erózii pôdneho krytu a dlho prítomným snehovým poliam bol tento vysokohorský prechod v roku 1993 uzatvorený a chodník bol presmerovaný asi 200m na juh cez Bystrú lávku, zabezpecenú po oboch stranách krátkou retazou. Zaujímavostou je hydrologická hranica prechádzajúca hrebenom: kým potok Mlynica odvádza vodu do Baltického mora, voda Furkotského potoka skoncí svoju pút v Ciernom mori.

Obr. 2 Jesen v Mlynickej doline

STAGE 2
N 49°08.[BA*60 - B] E 020°02.[17*DC + 2*(D+C)]

Borovica limba je ozdobou tatranskej prírody. Rastie roztrúsene na hornej hranici lesa. Dožíva sa vysokého veku viac ako 400 rokov! Tento veľmi húževnatý strom dorastá do výšky 20m a odoláva mrazom až -60°C. Na Slovensku nájdeme limbu iba v Tatrách. Lesníci odhadujú, že celková plocha limbových porastov nepresahuje 200 hektárov. Semienka sú oblúbenou pochútkou hlodavcov, vtákov a aj medveďov.

Úloha: Nájdi drevený štítok a zapíš si trojcíslie EFG. Pre výpocet východnej dlžky ešte urc pocet ihlíc vyrastajúcich z každého zväzku limby.

STAGE 3
N + 478 E - 273

Súradnice stage 2 korigujte o uvedené tisíciny minút. Výsledok Vám ukáže pekné miesto, nablízku ktorého Vás bude zaujímat iná odolná drevina - borovica kosodrevina. Je známa aj z iných slovenských hor vo výške nad cca 1000-1500 m. Nad hornou hranicou lesa vytvára samostatný vegetacný stupen.

Úloha: Aj tu na konári nájdi drevený štítok a na nom trojcíslie HIJ. Pre výpocet severnej šírky definuj pocet ihlíc vyrastajúcich z jedného zväzku.

N 49°(H plus pocet ihlíc kosodreviny).(HIJ)

E 020°(E mínus pocet ihlíc limby).(EFG)

Pre vysvetlenie: vyššie uvedená pozícia bola čo najpresnejšie odhadnutá zo satelitných máp v roku 2009, ked som nepoužíval GPS navigáciu. Podrobnosť fotomapy bola na inej úrovni než v súčasnosti. Odvahu dať to von som nenabral a tak celé dva roky bola odolnost zastávok a finálnej nádoby testovaná voci vplyvom pocasia a po uspokojivých záveroch (a hlavne kúpou GPS) boli potom všetky stage premerané. Bola identifikovaná určitá odchýlka medzi trojnásobne priemerovanými súradnicami keše a hodnotami urcenými zo satelitnej mapy. Pri troche šťastia síce nie je nález schránky podľa približných súradníc vylúcený, avšak korekcia bola pochopiteľne potrebná ...

STAGE 4 - od 9/2020 definitívne nemá vplyv na riešenie!
N 49°09.278 E 020°02.685

Pleso nad Skokom je názorným príkladom toho, aký osud postihne mnohé prírodné jazerá. Za posledných pár desatročí/storočí sa vodná plocha značne zmenšila (údaj z literatúry že až trikrát je pravdepodobne mylný resp. týka sa možno plesa pod Skokom) !

Úloha: Meranie plochy plesa je zakázané, takže úloha je už minulosťou. Rozloha plesa bola minimálne 5 - 6 rokov uvedená na wikipedii a nikto s domácou prípravou sa úlohou zaoberať nemusel ... a ani sa nezaoberal :)

STAGE 5 - od 9/2020 definitívne nemá vplyv na riešenie!
N 49°09.687 E 020°02.452

V nadmorskej výške 1923 m priamo pri chodníku leží malé Volie pliesko (iný zdroj udáva názov Stredné Kozie pliesko).

Úloha: Opätovná príležitost zamerat plochu tatranského plesa. Úloha bola dobrovolná, ale taktiež už nie je potrebné sa ňou nijak zaoberať.

STAGE 6 - POZOR! Od 9/2020 slúži na určenie presných súradníc podľa GPS!
N 49°09.902 E 020°02.289

Úloha: Približujúc sa k pamätnej tabuli tragickej nehody vrtulníku Horskej služby mínaš poslednú zreteľnú drevinu v doline (mimo plazivých vrb...pre puntičkárov). Nadmorská výška sa preklápa ponad hodnotu 2000 m!
Zakrsnutá forma akého rastlinného druhu sa tu nachádza? Ak bežne nerozoznáte smrek od borovice, či dub od buka, odporúčam si vopred z netu stiahnuť opis základných znakov a ekológie jednotlivých druhov. Máte na výber len zo štyroch možností. Riaďte sa skôr znakmi než bežnými rozmermi, nehľaďte na korekcie, či metodu zlatá stredná cesta ... (načo to vlastne rozoberám, je to predsa hra :)

• Borievka (jalovec) X = (+ 0.005); Y = (+ 0.001)
• Breza (bríza) X = (+ 0.005); Y = (- 0.014)
• Kosodrevina (klec) X = (- 0.008); Y = (+ 0.010)
• Limba X = (- 0.008); Y = (- 0.026)

N 49°(H plus pocet ihlíc kosodreviny).(HIJ korigované o X)

E 020°(E mínus pocet ihlíc limby).(EFG korigované o Y)

Obligátny komentár: Pomocou korekcií vypočítaš presné súradnice pokladu namerané pomocou GPS Garmin Oregon, ale máš slobodnú vôľu a hrať sa podľa mojich pravidiel nemusíš. Ako je zrejmé z vysvetlenia vyššie tento poklad môžeš hľadať na základe zameranie zo satelitnej mapy (približné súradnice finálky) alebo ako si sám uznáš za vhodné ...
V každom prípade však dúfam, že pri hladaní pokladu nebudeš ohrozený zlomyselnostou satana (si v správnej doline?), snáď len štandardne muklom Homo turisticus. Použitím zdravého rozumu, hintu a spoileru snad nebude dohladávanie až tak pekelne nárocné.
K určeniu správneho miesta Ti už za tie roky určite napomôže aj dodatočná kreativita druhu Homo geocachingus :)
Takže sa pohodlne posadte, vybalte svacinku a pravackou zdvihnite ten správny ... Ste vo vytuzenom cieli multiny.

Ešte chcem podotknúť - ak presné finálne súradnice ukazujú viac než cca 30m mimo chodník, na vine môže byť aj:
1) strašne skákajúci alebo slabý signál (dá sa trochu eliminovat priemerovaním súradníc)
2) chybná drevina na Stage 6
3) chybný počet ihlíc
4) čokoľvek ďalšie

PRAKTICKÉ INFORMACIE

• Cache je plastová nádoba objemu 650ml, na začiatku v nej ceruzka nedopatrením chýbala.
• Nárocnost je daná potrebou absolvovat väcšie množstvo zastávok v horskom teréne.
• 4,5 hviezdickový terén je odrazom dlžky túry a jej charakterom, nie potrebou horolezeckého vybavenia pri dobývaní finálnej krabicky.
• Budem vdacný za každý zaujímavý log ci fotografie prírody, ako doklad, že ste si Kolecko užili.
• Prosím NEVYZRÁDZAŤ oblast ukrytia ... v logu sa dá rozne zahmlievat :)

VÝZVA NA ZÁVER

• VŠIMNI SI POLOHU KRABIČKY. Po odlovení ju RIADNE UZAVRI a vrát presne tým istým spôsobom.
• Použi rovnaký kameň v identickej pozícii, tak aby nebola viditeľná!
• NEDÁVAJ dodatocný krycí materiál ! ĎAKUJEM !

Obr. 3 Záver Furkotskej doliny

FURKOTSKÁ DOLINA

Prekrocením Bystrej lávky sa v prípade dobrého pocasia odkryje krásny pohlad na záver Furkotskej doliny a Kriván v pozadí. Najvrchnejšia piata terasa je vyplnená až 300 dní v roku zamrznutým Vyšným Wahlenbergovym plesom (2157 m). Len Modré pleso v Malej Studenej doline leží spomedzi tatranských plies vyššie. Rozloha 5,18 ha znamená miesto na konci prvej desiatky medzi slovenskými plesami. Hladina v priemere úplne zamrza 12.októbra a posledný lad sa na nom udrží až do 7.augusta. Pleso leží pod uzlovým štítom Ostrá (2350 m) a jeho maximálna hlbka je 21m. Spolu s nižšie položeným dvojcatom bolo už na konci 19. storocia pomenované podla Gorana Wahlenberga. Tento významný švédsky botanik viedol vo Vysokých Tatrách roku 1813 systematický botanický výskum, pricom za zmienku stojí opis horcicníka Wahlenbergovho (Erysimum wahlenbergii) považovaného ešte do nedávnej doby za slovenský endemit (t.j. druh rastúci iba na urcitom mieste). Dnešné moderné postupy však tento druh stotožnili s horcicníkom karpatským (Erysimum hungaricum) rastúcim aj vo východných Alpách a na Balkáne. Aj ked vo Furkotskej doline by ste tento vápnomilný druh z celade kapustovité hladali márne, príroda vo Furkotskej doline je skutocne vzácna.

Z najcennejších zástupcov flóry treba menovat ružovo kvitnúcu trávnicku alpínsku (Armeria alpina), ktorá na Slovensku rastie na jedinej lokalite blízko Wahlenbergovych plies. Dalšou raritou je izolovaný výskyt kôrovca žiabronôžky severskej (Branchinecta paludosa) v rozlohou nevelkom Vyšnom Furkotskom plese, kde populácia prežíva od poslednej doby ladovej ako tzv. glaciálny relikt. Tento živocíšny druh je príbuzný rakom, ale velkostou do 1,5cm pripomína v akvaristike známe dafnie. Jeho domovom sú plytké jazerá Laponska, Sibíri alebo Grónska. V miernom pásme sa vyskytuje iba v Tatrách v kosodrevinou chránenom plese Furkotskej doliny.

Druhým najvýznamnejším jazerom je Nižné Wahlenbergovo pleso. Pri schádzaní si všimnite hlbokú štrbinu v hrebeni medzi Kozím rohom a Ostrou kopou, ktorá leží pod úrovnou plesa a zo správneho uhlu pohladu sa môže javit akoby sa ponárala do vody jazera. V dalšom priebehu sa znackovaný chodník drží daleko od potoka, ktorého hucanie sa dá neustále pocut. Ivan Bohuš, jeden z najväcších znalcov Tatier sa domnieva, že názov doliny je odvodený od trieštenia bystriny o skaly, tzv. „frkania“. Západným smerom je vidno trávnato-skalný hreben Sedielkovej kopy (2061 m), na ktorej roku 1972 umrzol a o pár dní v popradskej nemocnici zomrel populárny slovenský divadelník a režisér 40.rokov Ján Jamnický. Jeho manželkou bola slovenská herecka, astrologicka a pamätnícka Rakúsko-Uhorska Vilma Jamnícka, ktorá skonala vo veku nedožitých 102 rokov. Severne od vrcholu sa nachádza Sedielkový priechod, výrazné sedlo, cez ktoré vedie starý polovnícky chodník (prísna rezervácia!). Na Škutnastej polane je rázcestie s možnostou zakoncit túru odbockou na chate pod Soliskom.

Osobne uprednostnujem dokoncenie celého Kolecka zostupom na Tatranskú magistrálu. Zostup úzkym chodníckom vedie hustými poliami kosodreviny. V okolí hornej hranice lesa možno pozorovat najbohatší porast borovice limby v celých Tatrách. Po vyústení na cerveno znacenú magistrálu Vás bude od Štrbského plesa delit už iba záverecná polhodina chôdze nenárocným terénom.

Obr. 4 vlavo Vo Furkotskej doline
Obr. 4 uprostred Bystrá lávka
Obr. 4 vpravo Na zostupe