Obec je situovaná v Bytčianskej kotline na terasovitých náplavách Váhu. Do jej katastra zasahuje chránená oblasť – Súľovské skaly. V okolí murovaného hradu (postaveného v rokoch 1235 – 1241) je niekoľko jaskýň. Neďaleko obce sa nachádza chránený prírodný útvar – známa Hričovská skalná ihla, s ktorou je spojené množstvo povestí.
Cez hričovský chotár tečie rieka Váh. Do Váhu sa vlievajú menšie potoky a prítoky. Obec hraničí s Horným Hričovom na severovýchode. Na východe so Žilinskou Lehotou a Ovčiarskom, na juhu s Paštinou Závadou, na juhozápade s Hričovským Podhradím. Severnú a severozápadnú hranicu tvorí rieka Váh. Je prirodzenou hranicou medzi dolnohričovským a kotešovským chotárom.
Stred obce leží v nadmorskej výške 316 m.n.m., rozloha je cca 1200 ha.
Prvá doložená listina o Dolnom Hričove je z roku 1208. Nitriansky župan Tomáš listinne potvrdzuje vlastníctvo biskupa RYZOIA ( Ryčou – odtiaľ pochádza názov obce) tohto územia.
Listina vymedzuje hranice územia. Z archeologických nálezov sa dozvedáme, že územie obce bolo osídlené už v predhistorickej dobe ( v roku 1961 pri železničnej stanici bol nájdený sekeromlat a na rozhraní Dolného Hričova a Ovčiarska desiatky bronzových vretien). Kosti, črepiny, časť žeriavu, sú svedectvom osídlenia z doby pred Veľkou Moravou. História obce je úzko spätá s hradom. Spolu so Súľovom a Lednicou patrí hrad Hričov k najmenším slovenským hradom. Jeho prvým historickým majiteľom bola katolícka cirkev. Počas jej správy hradu došlo ku kolonizácii územia. Hrad neskôr prechádza z rúk do rúk na striedanie: z rúk kráľa do rúk šľachty a opačne. Stáva sa z neho sídlo lúpežných zbojníkov. Posledným majiteľom hradu Hričov bol Jozef Esterházy, majiteľ bytčianskeho panstva.
Začiatkom XVIII. storočia hričovský hrad vyhorel, stratil svoju obrannú funkciu, a – spustol. V súčasnosti je z hradu zrúcanina. Stále však láka turistov. V okolí hradu obyvateľ Hričova Martin Kabašta vyhĺbil viacero jaskýň, do ktorých sa možno ukryť pred nepriaznivým počasím.
V roku 1556 je v obci postavený kaštieľ, slúžiaci ako mýtnica. Starobylý kostol z prelomu XIII. a XIV. storočia nesie znaky románskeho a gotického štýlu.
Raný aj neskorý feudalizmus – to bolo vždy jarmo svetskej i cirkevnej vrchnosti, ktoré „dovolili zrušiť poddanstvo“ až o storočie neskôr ako vo vyspelých európskych štátoch. Vojenské výpravy Turkov a Tatárov, protihabsburgské povstania uhorskej šľachty proti cisárskej Viedni až do konca XVIII. storočia vydrancovali obce, zničili úrody, kopytá ich koňov „rozorali“ ornú pôdu. Počas piatich storočí nebolo v tejto krajine pokoja. Len 150 rokov relatívneho mieru (po porážke Turkov a vyhnaní kuruckých vojsk z územia Slovenska) umožnilo aký – taký pokrok a pokojný život občanov, život bez drancovania a prenasledovania a útekov do hôr.
Ľudia potom, čo mohli odísť zo svojich bydlísk, hľadali nové usídlenie aj za cenu klčovania a vydobytia kúskov pôdy na nových územiach Slovenska, nie tam, kade po stáročia prechádzali drancujúce vojská. K takýmto podmienkam života sa pridávali cholery (1831), záplavy a povodne, neúrody, požiare (napríklad v roku 1921). Treba vysloviť obdiv generáciám potomkov prvých osídlených Slovákov, ktorí dokázali prežiť tieto kruté podmienky životnej existencie.
Dolný Hričov po roku 1918 zažil oslobodenie spod maďarského útlaku a jazykovej nadvlády. Začal hospodársky rozvoj, kultúrny rozvoj, slovenčina v školách, rast vzdelania. To všetko zastavila veľká hospodárska kríza po roku 1929. Po roku 1936 dochádza k rastu životnej úrovne obyvateľstva napriek zaostávaniu Slovenska za Českými historickým krajinami (zásluhou českej politiky voči Slovensku). Onedlho však začína nová apokalypsa – druhá svetová vojna. Vznikol síce Slovenský štát, ale pod patronátom hitlerovského Nemecka. Dolný Hričov prežil aj totalitný štát za komunistickej éry so všetkým sprievodnými javmi – nielen pri výstavbe nových budov, zakladania JRD, združstevňovania, rozvoja školstva a kultúry, ale aj prenasledovanie cirkví, kňazov, nepohodlných ľudí; nielen práca pre všetkých ľudí (neveľmi platená) ale aj vláda jedinej strany, neznášajúca odporcov a kritikov.
V súčasnosti patrí obec Dolný Hričov medzi najvyspelejšie obce žilinského okresu. Má vybudované inžinierske siete, je plynofikovaná, dokončila sa výstavba obecného vodovodu a kanalizácie ( čo bola v rozpočte obce najväčšia položka), obec má svoje zdravotné stredisko, zubára, plne organizovanú základnú školu; do nej chodia žiaci aj z okolitých dedín. Obec dnes vytvára priaznivé podmienky pre podnikanie, pre živnostníkov, aj väčšie podnikateľské subjekty.
Najstaršou zachovalou budovou v obci je rímsko-katolícky kostol z XIII.-XIV. storočia. Presný rok stavby sa nezistil. Kostol i faru dali pravdepodobne postaviť prví majitelia hričovského hradu. Kostol nesie znaky románskeho aj gotického slohu. Pôvodný kazetový strop bol v neskorších rokoch požiarom poškodený a nahradený klenbou. Kazetový strop bol vyšší ako terajšia klenba. Dôkazom sú zvyšky vnútorných malieb ktoré sa zachovali nad klenbou na povale. Maľby boli čiastočne zreštaurované v roku 1964. Podľa odborníkov tieto maľby pochádzajú zo XIV. storočia. Sú to fragmenty väčších kompozičných celkov, veľkých obrazov, ako: Posledná večera, Nanebevstúpenie Krista, Kristus na Mangorle, a pod. Zachovali sa iba horné časti fragmentov. Ostatné časti boli zakryté neskoršími nátermi. Okolo kostola sa pochovávalo, pod podlahou kostola bola hrobka, v nej pochovávali hradné panstvo. Stopy po hrobke boli nájdené pri oprave kostola v rokoch 1947–48. Vchod do hrobky bol zamurovaný. Na vonkajších múroch kostola sú vyryté kratšie latinské texty, maľované dvojkruhy s krížom, v medzikruží sú mená zomretých, ktorí boli popri kostole pochovaní. V XIX. storočí prechádza kostolná budova niekoľkými zmenami. V r. 1827 dostáva kostol kamennú obkládku na rohoch. Jej časti sa zachovali dodnes. V r. 1820 sa porušuje predtým renesančná úprava kostola prístavbou bočnej lode do kríža.Najpozoruhodnejšou pamiatkou, ktorá sa dosiaľ v kostole zachovala, je gotická klenba nad hlavným oltárom. Veža kostola je v pôvodnom tvare, postavená v románskom slohu. Pri opravách v rokoch 1960-62 bol obnovený románsky oltár oproti hlavnému oltáru. Na pôvodnom oltári bol nápis z roku 1576. Kostol je zasvätený pamiatke sv. Michala. Z príležitosti vysviacky sa dosiaľ zachovala pamiatka: každoročné Michalské hody.
Druhou najstaršou budovou je bývalý kaštieľ, postavený v XVI. storočí. Budovu dali postaviť hričovskí hradní páni, ktorí vyberali i mýto od furmanov a kupcov. Postavil ju staviteľ talianskeho pôvodu Ján KILIÁN, ktorý postavil aj Bytčiansky zámok. Bol zreštaurovaný. Slúžil verejnému záujmu (MNV, osvetová beseda, a pod.)
V blízkom okolí doporučujem navštíviť aj:
http://www.geocaching.com/geocache/GCR5TK_ihla-needle?guid=ac0fd0b4-c651-4e7d-a917-bde38500055a
http://www.geocaching.com/geocache/GCR5Y0_hricovsky-hrad-castle?guid=58ab45a3-9041-4be3-ad3d-4d61fb5b8622