Pirát Laktibrada býval v časoch svojej najväčšej slávy najslávnejším pirátom Pohronia všetkých čias. Jeho meno kolovalo medzi obyvateľmi od ústia a prameňa Hrona, Telgrátu v Nízkych Tatrách až po jeho vtekanie do Dunaja - kde sa začínala hranica piráta Prešporského Zlomyseľného, ktorého chtivosť nepustila Laktibradu ďalej.
Počas svojich výprav od Dunaja hore a späť nazbieral všeličo a týmto bohatstvom obklopoval svoju loď. Povráva sa však, že tie najcennejšie poklady sentimentu si uchovával vo svojom kýbliku, ktorý mával pod posteľou. Jedného dňa sa ale obyvatelia Kálnej nad Hronom a Kálnice vzbúrili voči ďalšiemu vpádu a postavili pirátovi na Hron pár prekážok, v spolupráci so starostom obce. Postavili mu cez rieku železničný most, ktorý môžete z úvodných súradníc vidieť a tiež mu postavili most pre autá - pri oboch si dali záležať, aby boli dostatočne nízke a tak stožiare lode by sa cez túto prekážku nedostali.
Pirát Laktibrada bol však rýchly, a aj napriek prekvapeniu svojej posádke prikázal stiahnuť plachty, okresať tyče - pohotovo hneď ako zbadal prekážku. Prikázal spomaliť ľoď, pretože jeho posluhovači piráti loď hnali o preteky s vetrom. Veru mali čo robiť, aby rýchlo všetko skomprimovali včas pre prechod popod mosty. Akonáhle však mosty úspešne prešli, čakala ich ďalšia prekážka.
Keď sa pohnete smerom ku lesíku, ktorý vidíte na druhej strane umelého kanála, ktorý z Hronu vytvorili na vybudovanie dojmu pokojnej vody a ošálenie Laktibradu, uvidíte malý zráz. Kálnianci to tu nazývajú "vodopád" a aj keď si o tom môžete myslieť čo chcete, verte mi, že to svoj účel naozaj splnilo. Toto Laktibrada nečakal. Stojíte na mostíku, prípadne za ním? Výborne, potom to vidíte. Prikázal zhodiť kotvu, aby loď rýchlo zastavil - ale prúd je predsa len pánom, keďže kotva má aj istú dĺžku reťaze. Reťaz sa mu zastavila práve kúsok za týmto vodným zrázom a jeho loď sa prudko prevrátila na bok, dole "vodopádom".
Ej, ale laktibrada nadával. Ale občania, ktorí neotáľajú a vedia, čo sa robí s kovom sa na túto spadnutú loď rýchlo vrhli a Laktibradovi neostalo nič iné len schytiť svoj kýblik plný pokladov spod postele a utekať čo mu nohy ráčili.
A utekal presne tým smerom, kde teraz stojíte vy. Vidíte tam, ako sa končí zábradlie, tie kamene pri Hrone? Presne tam vyplával a vyliezol na súš. A predral sa húštinou smerom ku informačnej tabuli o ochrane prirody v tejto oblasti Hrona.
Od tejto tabule pokračuje cesta, ktorá lemuje tok umelo vybudovaného kanálu. Druhú vidíte asi 15 metrov za tabuľou, odbáča doprava do stredu ostrova. Vydáme sa po tejto ceste, lebo po nej utekal aj pirát Laktibrada. Asi o 80 metrov sa dostaneme na čistinku, relatívnu čistinku, pod ktorou rozumieme voľný priestor medzi stromami.
Cesta pokračuje a Laktibrada uvidel nános hliny, veľký skoro ako on sám a myslel si, že možno tu stroskotali aj iní piráti a tu boli pochovaní... ten nános mal po pravej strane. Ako pokročil, tak snáď o šesť metrov ďalej uvidel eletrický stožiar. A cestička viedla zrazu ďalej do lesíka.
Pirát pokračoval za nosom po ceste presne ako ho viedla. Po chvíle kracania a utekania sa dostal ku informačnej tabuli, čo vravela o drevinach v tomto lese. Laktibrada ich veľmi dobre poznal. S tabuľou po pravej strane pokračoval ďalej.
Už ani nevedel ako dlho kráčal, až prišiel ku tabuli, ktorá hovorila o hmyze. Laktibrada sa zľakol medvedíka obyčajného a pridal do kroku v smere kobylky zelenej. Tu ale uvidel ďalší hrob pirátov, ako sa domnieval, ale oveľa väčší. Povedal si: "Tu ale bola bitka!" Vydal sa k nemu uctiť si pamiatku svojich známych. Na druhej strane koryta videl zelenú chalúpku a lačno preglgol ťažkú slinu. Bol hladný ale vedel že mu nič nedajú, keď toľko od ľudí bral.
Rozbehol sa a ukryl svoj poklad a dôkladne si ho zaznačil do mapy. Z mapy sa nám podarilo vyčítať len toto. "Od hrobu pirátov to už ďaleko nie je, od tajomného zraku a pomalého plíženia slepúcha lámavého až dodnes len 41 krokov jest. Hlaď očami hore, asi vo výške dva metre je vtáčia búdka, ktorú tam zanechal sám Laktibrada!"
Skôr, než ho našli spoluobčania dychtivo rozoberajúci loď sa pobral preč. Na ostrov sa spustila mierna hmla, a pirát sa v nej stratil ako duch.
Ku keške: Keďže sa jedná o letterbox, v krabičke sa nachádza pečiatka! Táto pečiatka neslúži na výmenu, ale je súčasťou hry! Môžete si ju oraziť, ale prosím, nechajte ju v keške aj pre ostatných hráčov. Keď budete odchádzať, kešku dobre zamaskujte!