Ak vyjde slnečné počasíčko, so sebou si môžete priniesť prípadne niečo na opekanie ( je tu pár povolených ohnísk ), určite sa všetci potešíme ukážkam TB či GC, môžeme pomeniť SWG čká, pokecať, pokochať sa krásou jarnej prírody . . .
Malou odmenou opäť budú aj eventové kolieska podľa počtu WA logov k 13.marcu 2016
Prístup pre motorizovaných je na mapke vo waypointoch. Svoje geotátoše odparkujte buď pri zvodidlách na P1, bežne tam ľudia parkujú, príp. ak by bolo náhodou plno, malo by sa dať odparkovať aj na P2 pri starom ihrisku. Ďalej je zákaz vjazdu, cesta vedia k hrobom a pamätníku umučeným počas 2. svetovej vojny.
Tento rok začne jar oficiálne v tento deň, 20. marca o 05:30 hod. Vtedy Slnko astrologicky vystúpi zo znamenia Ryby a presunie sa do znamenia Baran. V našich krajoch v tento deň Slnko vychádza presne na východe a zapadá presne na západe. Kedysi sa verilo, že počas rovnodennosti nastáva unikátne spojenie prírody, vôle čarodejníkov a planét, ktoré sa spájajú v jedno.
Ekvinokcium, preložené ako rovnodennosť má viacero definícií:
- jeden z dvoch okamihov ( resp. v širšom zmysle - nepresne - dní ) za rok, počas ktorých geocentrická dĺžka Slnka je 0° resp. 180° ( "geocentrická" znamená pozorovaná hypotetickým pozorovateľom v strede Zeme )
- jeden z dvoch okamihov (resp. dní) za rok, počas ktorých obraz Slnka ( presnejšie stred obrazu Slnka ) prechádza svetovým rovníkom
- jeden z dvoch okamihov ( resp. dní ) za rok, počas ktorých zemská os ( počas obehu Zeme okolo Slnka ) smeruje najmenej "preč od Slnka" a najmenej "smerom k Slnku", t.j. smeruje najviac "nabok od Slnka". Takáto poloha Zeme spôsobuje, že je severná pologuľa ( ako celok ) aj južná pologuľa (ako celok) ožarovaná Slnkom rovnako intenzívne, a že je deň rovnako dlhý ako noc.
- jeden z dvoch okamihov za rok, počas ktorých existuje jedno miesto na rovníku, na ktorom slnečné lúče dopadajú kolmo na zemský povrch, t.j. Slnko je tam v nadhlavníku
- jeden z dvoch dní za rok, počas ktorých sú svetlá časť dňa aj noc takmer rovnako dlhé, teda trvajú 12 hodín ( "takmer" preto, lebo z rôznych vedľajších príčin v skutočnosti netrvajú počas rovnodennosti deň aj noc úplne presne rovnako dlho )
Rozlišuje sa:
- marcová alebo jarná rovnodennosť, ktorá nastane tento rok 20. marca a
- septembrová alebo jesenná rovnodennosť, ktorá nastane tento rok 23. septembra.
Dňom marcovej rovnodennosti sa začína na severnej pologuli jar, na južnej pologuli jeseň. Dňom septembrovej rovnodennosti sa začína na severnej pologuli jeseň, na južnej pologuli jar. Termín "jarná" resp. "jesenná" rovnodennosť síce prísne vzaté platí len pre severnú pologuľu, ale v astronómii sa tradične používa aj pre južnú.
Bod ekliptiky, v ktorom sa nachádza Slnko v okamihu rovnodennosti, sa nazýva bod rovnodennosti ( ekvinokciálny bod ), t.j. buď jarný alebo jesenný bod.
V deň jarnej a jesennej rovnodennosti je na všetkých miestach na Zemi deň s rovnakou dĺžkou slnečného svitu - 12 hodín ( výnimku tvorí južný a severný pól ). V deň jarnej rovnodennosti na severnom póle po prvýkrát po šiestich mesiacoch vychádza Slnko - končí sa polárna noc a nastáva polárny deň. Na južnom póle nastáva presne opačný jav. Slnko zapadá a tým končí polárny deň a nastáva polárna noc. Pri jesennej rovnodennosti zase začína polárna noc na severnom póle a na južnom začína polárny deň.
Okamih rovnodennosti nenastáva každý rok v rovnakom čase. Príčinou toho je nerovnaká dĺžka skutočného a občianskeho roku. Skutočný, tzv. tropický rok, definovaný polohou Slnka ako interval medzi dvoma jarnými rovnodennosťami, je kratší než občiansky rok. Preto jarná rovnodennosť nastáva každý nasledujúci rok o 5 hodín a 48 minút skôr. Vložením prestupného dňa do občianskeho počítania každý štvrtý rok ( ako aj na Leap day tento rok :-) ) sa tento predstih upraví len na 44 minút. Za 128 rokov toto predchádzanie narastie na jeden celý deň, čo bolo v 16. storočí dôvodom na gregoriánsku úpravu kalendára. Súčasne to vysvetľuje, prečo jarná rovnodennosť, ktorá nastávala začiatkom 20. storočia zvyčajne 21. marca, je teraz o deň skôr. Rovnodennosť 20. marca bude ešte pár desaťročí a začínajúc rokom 2044 budú niektoré už 19. marca. Návrat k 21. marcu nastane až po roku 2100.
Zaujímavosť :
Medzinárodný deň šťastia bol vyhlásený Organizáciou spojených národov 12. júla 2012. Jeho vyhlásenie bolo iniciatívou Bhutánu, himalájskeho kráľovstva, ktoré meria prosperitu ukazovateľom hrubého národného šťastia. Rezolúcia OSN vyzýva jednotlivé členské štáty, aby Deň šťastia primeraným spôsobom oslavovali, napr. prostredníctvom vzdelávania alebo verejných aktivít. Tento deň pripadá práve na 20. marec.
/ zdroje : net, wikipedia, . . . /