Ku keš:

Je to prvá keš zo série Strážovské vrchy, ktorá je venovaná ich pôdam a krásnym skalným masívom. Zavedie Vás do príjemného skalného zákutia, kde miestny obcas chodia aj opekať. Pohybujte sa opatrne, sú tu aj chránené vstavače. Upozorňujeme, že keška dosť putuje (nevieme prečo), preto je lepšie obísť celú ,,hlavu" krokodíla. :-)

Pôdne typy

    Pôdne pomery sú rozmanité v závislosti na polohe a nadmorskej výške. V okrese Považská Bystrica sú podľa pôdnej mapy Slovenska (Bírová, 1994) tieto typy:

Fluvizeme (nivné pôdy) – je to mladá riečna uloženina s výrazne vyvinutým sivastým horizontom, ktorý prechádza do hnedého substrátu a v rôznej hĺbke do glejového horizontu. Jej profil často vykazuje geologické zvrstvenie a jej vlastnosti sú závislé od chemického a zrnitostného zloženia sedimentov. Je závislá od režimu podzemných a povodňových vôd, je tu charakteristické kolísanie hladiny podzemnej vody, čo výrazne ovplyvnil človek reguláciou tokov a budovaním hrádzí. Tvorí pruhy na aluviálnych nivách pozdĺž väčších vodných tokov. ( Mičian, 1972).

Luvizeme – sú štvorhorizontové A-E-B-C pôdy vzniknuté v podmienkach premyvného vodného režimu. Tvoria ich prevažne nekarbonátové pôdotvorné substráty, ktoré sú na povrchu ako ochrický horizont A₀. Eluviálny E-horizont je svetlejší ako nad a pod ním ležiace substráty a nachádza sa pod ochrickým horizontom. Vznikol vylúhovaním organických a minerálnych koloidov ako následok silného premývania povrchovými vodami. Nižší B-horizont obsahuje trikrát viac ílu ako E-horizont a preto je hutnejší, bežne sa tu vyskytujú hrdzavé škvrny železa a stopy mangánu (Mičian, 1972).

Kambizeme – táto pôda sa tvorí prevažne v listnatom lese, kde je mierne teplé a mierne vlhké podnebie. Materská hornina je väčšinou nekarbonátová, ale môže byť rôzna, napríklad pieskovce, žuly a kryštalické bridlice. U nás sa vyskytujú v dubovom až jedľovo-bukovom stupni do 900 m n. m. a obsahuje dostatok humusu (Mičian, 1972).

Rendziny – sa vyskytujú na karbonátových horninách, obsahujú viac či menej uhličitanu vápenatého, majú mocný skeletnatý humusový horizont tmavosivej až sivohnedej farby. Je to plytká, dobre prevzdušnená, často vysychajúca pôda s neutrálnym pH a kvalitným humusom. V centrálnych Karpatoch zaberajú veľké plochy (Mičian, 1972). Tento typ pôdy je veľmi častý v obciach Počarová a Slopná (Encyklopédia miest a obcí Slovenska, 2005).

Pôdne druhy

Veľké množstvo rozličných pôd je zaraďované na základe určitých spoločných vlastností do skupín, aby sa dali ľahšie rozoznať. Zaraďované sú podľa rôznych hľadísk, triediacich znakov, ako je napríklad zrnitosť, ktorá určuje charakter hlavného pôdotvorného procesu v pôde (Mičian, 1972). Na našom území máme tieto pôdne druhy:

Piesočnato – hlinité – sú v oblastiach, kde sú pôdotvorné horniny zastúpené granitmi až granodioritmi, rulami, pieskovcami a svormi. Vždy má rôzne veľkú prímes hrubého skeletu a jej významné areály vidíme najmä v oblasti Strážovských vrchov, Považského Inovca a Malej Fatry (Mičian, 1972).

Ílovito – hlinité – viažu sa na zrnitostne ťažšie riečne uloženiny, sprašové hliny, tvoria široké pruhy vo Váhu, Nitre a Dunaji. V pohoriach centrálnych Karpát sa viažu na zvetraliny vápencov, dolomitov a bridlíc a ich veľké plochy vidíme na karbonátových horninách Strážovských vrchov, Malej a Veľkej Fatry a Chočských vrchov (Mičian, 1972).

Zdroj: GALOVIČOVÁ, M., 2010. Diverzita flóry v južnej časti okresu Považská Bystrica: magisterská práca. Nitra: UKF, 2010. 83 s.