Matúš Čák Trenčiansky (maď. Máté Csák; * asi 1260 miesto nie je známe, ale zdá sa že v Trenčíne – † 18. marec 1321 v Trenčíne) bol uhorský šľachtic a vojvodca. V súdobých reáliách bol najmocnejším vládcom celého terajšieho západného a stredného Slovenska. Prezývali ho aj pán Váhu a Tatier.
Uhorský šľachtický rod Čákovcov (Chak, Csák, Chaak) pochádzal z oblasti Ostrihomu, osídlenej tiež slovanským obyvateľstvom, a vlastnil celý rad panstiev na území dnešného Slovenska, najmä v okolí Trenčína. Matúš Čák sa však sám nepovažoval za Slováka, podobne ako zvyšok uhorskej šľachty patril k tzv. Natio Hungarica.
Po otcovi, palatínovi Petrovi získal Komárno a Senicu. Tieto majetky ďalej rozmnožil po smrti svojho bezdetného strýka Matúša, ktorý mu poručil majetky v Bratislavskej stolici, Jasovce na Ponitrí, Nemčice a tribút v Topoľčanoch. Niekedy v tomto období (presný rok nie je známy) zdedil po bratovi magistrovi Čákovi hrad a panstvo Oponice a ďalšie menšie majetky v Hontianskej, Komárňanskej a Ostrihomskej stolici. O tri roky neskôr kúpil polovicu panstva Červený Kameň. V roku 1293 zomrela aj strýkova žena a Matúš tak zdedil i hrad a panstvo Uhrovec. Bol bratislavským županom, sudcom Kumánov, v rokoch 1293-96 zastával funkciu kráľovského koniarnika. Od roku 1297 zastával najvyššiu hodnosť - palatína krajiny. Všetky tieto vysoké funkcie a hodnosti mu okrem bohatých príjmov prinášali aj veľký vplyv a moc.
Roku 1278 Matúš Čák na Moravskom poli viedol uhorskú ľahkú jazdu vo vojsku cisára Rudolfa I. proti českému kráľovi Přemyslovi Otakarovi II. Matúš Čák - Trenčiansky výraznejšie do politiky vstúpil prvýkrát v roku 1291. V službách uhorského panovníka Ondreja III. sa zúčastnil spolu s vojvodcom a taverníkom Abrahámom (zvaným Červený) dobývania niektorých pohraničných hradov, ktoré zaujal rakúsky vojvoda Albrecht. Od Rakúšanov sa im podarilo dobiť späť mesto Bratislavu a Plavecký hrad. Panovník Ondrej III. udatného Matúša Čáka-Trenčianskeho o rok neskôr odmenil titulom kráľovského najvyššieho lovca, hodnosťou správcu kráľovských stajní a funkciou bratislavského župana.
Neskôr prestal sympatizovať s politikou Ondreja III. a na protest sa vzdal svojho úradu, uchýlil sa na svoje panstvo, ktorého centrom bol od roku 1296 Trenčín. V snahe odňať mu majetky a pokoriť ho, vyslal proti nemu kráľ Ondrej III. výpravu, ktorá však nebola úspešná. Odvtedy viedol Matúš Čák politiku sledujúcu svoje osobné ciele, k čomu využíval všetky prostriedky, ktoré mu len poskytovalo vtedajšie politické vákuum. Po smrti Ondreja III. podporoval nástupníctvo českého kráľa Václava III., pričom pomáhal tiež poraziť jeho protikandidáta Karola Róberta. Za to mu Václav III. v Uhorsku známy skôr ako Ladislav V. 1. februára 1302 zveril celú Trenčiansku a Nitriansku stolicu. Už nasledujúci rok však prešiel spolu s Abovcami na stranu svojho nedávneho nepriateľa Karola Róberta.
Od roku 1304 vystupoval ako samostatný vládca. Prestal podporovať aj Karola Róberta. Roku 1310 bol vymenovaný za taverníka a jedného z troch palatínov krajiny, s územnou pôsobnosťou pre Horné Uhorsko. Na vrchole svojej moci v rokoch 1311 až 1312 ovládal alebo kontroloval 14 žúp a vlastnil vyše 50 hradných panstiev. Jeho vplyv siahal až na Spiš, ovládol Zvolenskú župu a mnohé panstvá. V Zadunajsku mu patril hrad Visegrád. Vďaka svojej neobmedzenej moci vo zverených oblastiach krajiny začal odnímať majetky nepohodlným šľachticom a ponechával si ich pre seba. Vzhľadom na to, že tak robil aj cirkvi, bol roku 1311 oficiálne pozbavený funkcií.
R.1311 ho pápežský legát kardinál Gentilis exkomunikoval, na čo Matúš Čák obsadil Vyšehrad nad Dunajom (Visegrád). Východoslovenským oligarchom Omodejovcom poslal na pomoc 1700 ozbrojencov v ich boji proti kráľovi (bitka pri Rozhanovciach 15. júna 1312 ) - na bojisko ale prišli jeho vojská príliš neskoro na to aby zasiahli do boja, a vojská Abovcov boli porazené ). Jeho reálnej moci ho však kráľ nemal možnosť zbaviť. Matúš Čák si na Trenčianskom hrade zriadil vlastný dvor na spôsob kráľovského, pričom si stále počínal ako samostatný panovník. Jeho palatínom bol do roku 1318 Felicián Zach. V roku 1314 vpadol na Moravu ako spojenec rakúskeho vojvodu Fridricha Habsburského a pri zámku Holíč odrazil vojsko Jána Luxemburského. V roku 1317 chcel ustanoviť svojho kastelána obsadením mesta Nitra. Dobyl a vypálil Nitriansky hrad, pri požiari zhorel katedrálny archív s mnohými cennosťami a listinami, múry opevnenia rozváľal do základov. Za svojho nástupcu si vybral svojho príbuzného Štefana Čecha z rodu Šternberkovcov, cez ktorého majetky bola Matúšova dŕžava spojená s Moravou. Karol Róbert za pomoci magistra Donča zabral časť Matúšovych majetkov. Postavil sa proti nemu dokonca aj nitriansky biskup, ktorý ho dal do cirkevnej kliatby. Sedem rokov po osudnej prehratej bitke pri Rozanovciach sa Matúš Čák utiahol na Skalku Pri Trenčíne. Svoju okyptenú vládu odovzdal do rúk Feliciána Zacha, ktorý sa roku 1330 preslávil atentátom na kráľa Karola Róberta. Vedel že svoj život dobojoval. Chcel toho viac ako uniesol jeho meč. Matúš Čák Trenčiansky zomrel 18. marca 1321 na Trenčianskom hrade ako sedemdesiatročný. Definitívny rozpad jeho dŕžavy nastal až po jeho smrti, v máji a v júni 1321.
O jeho význame svedčí fakt, že ešte aj v 15. storočí sa časť západného Slovenska tradične označovala ako Matúšova zem.
Glorifikácia osobnosti Matúša Čáka Trenčianskeho
Matúš Čák bol síce veľmož maďarského pôvodu, podstatnú časť svojho života však prežil na Slovensku a so svojimi poddanými komunikoval po slovensky. Matúš Čák Trenčiansky patrí medzi legendárne postavy slovenskej histórie a literatúry. Pre mnohé generácie slovenských národných buditeľov sa stal romantickým hrdinom vzdorujúcim uhorskej moci a Matúšova zem sa stala akýmsi prototypom slovenského kniežatstva, ktoré zohralo nemalú úlohu pri slovenskom národo-uvedomovacom procese. V tomto duchu bol vyobrazovaný ako nositeľ emancipačných a historických ideí ukazujúcich Slovensko a Slovákov ako rovnoprávny celok a národ v mnohonárodnostnom Uhorsku. Jeho činnosť na jednej strane umožnila obyvateľstvu Horného Uhorska dlhšiu dobu žiť nezávisle od uhorského panovníka, čím vytvorila podmienky pre uvedomenie si etnickej osobitosti tamojšieho prevažne slovenského obyvateľstva, no na druhej strane jeho dravé feudálne jednanie typické pre obdobie feudálnych nepokojov, brzdilo rozvoj hospodárstva aj spoločnosti, ktoré spolu s neustálymi vojnami decimovali a ožobračovali obyvateľstvo.
Staršia slovenská historiografia, od čias štúrovcov, glorifikovala Matúša Čáka Trenčianskeho ako slovenského národného veľmoža. Miesto narodenia Matúša Čáka nie je známe. Rod Čákovcov je maďarského pôvodu. Matúšov otec Peter a jeho strýko boli rytiermi kráľov Štefana a Ladislava. Obaja sa vystriedali v najvyšších dvorných hodnostiach. Po nich Matúš Čák Trenčiansky zdedil majetky rozptýlené po celom Slovensku. O získanie ďalších sa pričinil sám. Matúš Čák Trenčiansky bol typom dravého feudála, vojaka - rytiera a zároveň typom vypočítavého diplomata. Jeho príbuzenské zväzky s moravskou šľachtou podmienili styky Slovenska so susednou Moravou. Ani v čase najväčšieho rozkvetu sa Matúšova dŕžava nerozprestierala na celom etnicky slovenskom území, lebo východné Slovensko bolo doménou Abovcov.
Kronikári písali, že Matúš Trenčiansky bol veselej povahy. Holdoval poľovačkám. Práve on nechal do Topoľčianok „priviezť“ vzácnu zver., Topoľčiansky zámok kúpil 19. augusta 1318 za 100 mariek od Júliusa, kapitána Levického hradu. Z archívnych spisov sa možno dozvedieť, že Matúš Čák Trenčiansky si potrpel na nábytok, nádherne vyrezávaný a poväčšinou pozlátený. V jeho knižnici boli písomnosti v latinskej, gréckej ,gótskej aj slovinskej reči. Bol vraj dokonalým znalcom klasickej latinskej spisby. Sám básnil latinsky.
Dobové portréty M. Čáka nejestvujú. Všetky jeho portréty pochádzajú z oveľa neskorších storočí.
****
Miesto jeho posledného odpočinku je dodnes neznáme, jeho hrob s údajnými ukrytými pokladmi hľadajú rôzni bádatelia podnes...
zdroje : wikipédia, internet a tak všelikade
Vysoká obtiažnosť je daná hlavne kvôli turistickej sezóne, keďže keška sa nachádza v tesnej blízkosti pokladne a tak počas otváracích hodín / pondelok - nedeľa 9:30 - 17:30 h / môže byť odlov kešky o dosť obtiažnejši...
Na tejto keške platí F{FTF}, teda {FTF} vždy ktokolvek chce až nafurt:)