Po vypuknutí Slovenského národného povstania od začiatku septembra 1944 celý verejný život v Trenčíne rozhodujúcim spôsobom ovplyvňovali nemecké okupačné jednotky. Tie zabrali pre svoju potrebu jednotlivé verejné i súkromné budovy, vrátane škôl a internátov. Trenčín bol aj sídlom veliteľstva pohotovostnej jednotky nemeckej 13. bezpečnostnej služby (Einsatzkomando) SD, ktorá zanechala v meste a jeho okolí, ako aj v ďalších piatich okresoch Slovenska, krvavé stopy.
O krutosti výsluchov svedčili stopy, ktoré sa po oslobodení mesta našli v pivniciach sídla gestapa a bezpečnostnej polície. V dobe od 25. októbra 1944 do 3. apríla 1945 bolo z väznice Krajského súdu v Trenčíne odvedených do lesa na Brezine celkom 69 osôb, civilov, domácich aj zahraničných vojakov a partizánov, ktoré boli v lese beštiálne povraždené a zahrabané do niekoľkých hrobov. Nepriamo sa na týchto akciách zúčastňoval aj pohotovostný oddiel Hlinkovej gardy HG 52, ktorý bol od novembra 1944 dislokovaný v Trenčíne.
Po oslobodení mesta bolo od 18. mája 1945 na trenčianskej Brezine v lokalite Dušova dolina, Vápenice a Široké objavených a exhumovaných sedem hrobov, v ktorých bolo nájdených 69 obetí, z toho 65 mužov 4 ženy. Všetci boli bosí, nahí alebo len nepatrne oblečení a ich telá niesli stopy po mučení. Zastrelených ranou do tyla bolo 61 mužov a 3 ženy; dvaja muži boli uškrtení, dvaja muži a jedna žena mali rozbité lebky. 26 obetí sa nepodarilo identifikovať.
Na mieste masových hrobov v Dušovej doline sa nachádza malý pomník s dvomi pamätnými tabuľami. Pamätník odhalili v roku 1946. Dané miesto dostalo v roku 1955 názov "Údolie hrdinov".
Na pôvodnom pamätníku na čelnej strane pamätníka v tvare kvádra je nápis :
ĽUDIA BDITE !
Na zadnej strane pomníka je nápis:
Z UTRPENIA A SMRTI
69 BOJOVNÍKOV PROTI
FAŠIZMU ZAVRAŽDENÝCH
TU GESTAPOM V ROKOCH 1944 - 1945
VYRÁSTLA NAŠA SLOBODA
ČESŤ ICH PAMIATKE !
****
Po exhumácii bolo 56 obetí prevezených z miesta nálezu a pochovaných na cintoríne nad Čerešňovým sadom v roku 1970. Ostatných si odviezli ich rodiny a pochovali na cintorínoch v rodných obciach. Miesto súčasného odpočinku obetí sa nazýva Cintorín hrdinov. Dôvodom presunu bola lepšia prístupnosť pre návštevníkov a aj aj veľkorysejšie poňatie pietnych udalostí. Autormi nového pamätníka sú Ing. arch. Ernest Krampl, akad. sochár František Gibala a akad. sochár Jozef Fízell - autor tŕňovej koruny.
Prístup k pamäníku je možný autom od Štefánikovej po Kukučínovej ulici, alebo peši z centra mesta od Sládkovičovej ulice.
****
Hrobovú časť tvoria tri oblúkové pásy hrobov z jednotlivými náhrobkami, na ktorých sú mená obetí, ich vek v čase smrti a bydlisko. Pred hrobovou časťou bola pôvodne na kamennom podstavci umiestnená kruhová plastika ( tŕňová koruna ) zo zváranej medi, symbolizujúca utrpenie. Na pravej strane strane hrobovej časti je ústredný pamätník, na ľavú časť bol dodatočne umiestnený kríž. Plastika bola pred pár rokmi odcudzená a zlodeji kovu ukradli aj plastiku Krista na kríži.
Na zadnej časti pamätníku sú nápisy :
NA "VEČNÚ" PAMIATKU - 69 OBETIAM
FAŠIZMU UMUČENÝCH NA BREZINE
1944 - 1945
NA SLÁVU POBITÝCH
A PRE VÝSTRAHU DEŤOM
***
NA SLÁVU MÔJHO ĽUDU
ČO V SMRTNÝCH ÚDOLIACH
NIE, NIKDY NESHYNIE
Pavol HOROV
Cintorín s pamätníkom je situovaný na malej vyvýšenine, na ktorú vedie zo strany Čerešnového sadu schodisko. Korpus pamätníka je obložený kamennými doskami, na ktorých sú z čelnej a bočných strán vyryté figurálne výjavy z bojov a utrpenia v SNP.
*****
Na tejto keške platí F{FTF}, teda {FTF} vždy ktokolvek chce až nafurt:)