350 miliónov rokov
Horúca žulová magma prenikajúca v hĺbkach 10-20km do starších hornín sedimentárneho pôvodu vyvolala svojim tepelným pôsobením ich premenu. Horniny rekryštalizovali na kryštalické bridlice. Toto pôsobenie bolo buď krátkodobé – kontaktné, alebo dlhodobé – regionálne, počas zvýšeného tepelného toku v zemskej kôre. Zvýšenú tepelnú aktivitu a prienik žulovej magmy vyvolalo v prvohorách variské vrásnenie –
prazárodok „prvých“ Malých Karpát sa týčil v krajine ako súčasť horskej reťaze mohutných variských pohorí v Európe.
240 miliónov rokov
Prevažná časť dnešných Álp a Karpát sa stala na vyše 200 miliónov rokov súčasťou rozsiahleho praoceána Tethys. Spočiatku bolo more plytké a postupne sa prehlbovalo. Najväčšiu hĺbku dosahovalo more pred približne 155 – 130 miliónmi rokov.
120 miliónov rokov
More sa postupne splytčovalo, usadzovali sa vápnité a slienité bridlice.
100 miliónov rokov
V oblasti centrálnych Západných Karpát nastala vrcholná a veľmi dramatická éra druhého rozsiahleho vrásnenia – alpínskeho, keď okrem Álp vznikli aj centrálne časti Západných Karpát (najmä pred 90 – 80 miliónmi rokov). Počas vrásnenia sa obrovské masy hornín rôzneho veku presúvali nad seba, stláčali sa, deformovali aj metamorfovali. Predpokladá sa, že celý tento búrlivý vývoj sa odohrával väčšinou pod morskou hladinou. Ak sa
„druhé“ Malé Karpaty vynorili nad morskú hladinu, tak to bolo len krátkodobo. Ani silné vrásnenie nespôsobilo trvalý ústup mora a usadzovanie hornín pod vodou pokračovalo ďalej. Hľadať preto napr. stopy suchozemských dinosaurov , ktoré žili takmer počas celých druhohôr a vyhynuli na ich konci – pred 65 miliónmi rokov, je v oblasti Malých Karpát zbytočné.
30 miliónov rokov
Na konci paleogénneho obdobia tu môžeme predpokladať vystupujúcu pevninu.
16 – 10 miliónov rokov
Horniny morského pôvodu majú v južnej časti Malých Karpát veľmi významné zastúpenie. Podľa ich zloženia a bohatého výskytu fosílnych zvyškov organizmov môžeme hovoriť o pomerne vlhkom subtropickom charaktere klímy. Podľa geologických dôkazov masív Devínskej Kobyly tvoril v neogéne ostrov alebo polostrov v teplom subtropickom mori a
„tretie“ Malé Karpaty vystupovali z mora v podobe dlhého úzkeho polostrova. Východná strana pobrežia sa tiahla zhruba od Rače až ďaleko za Smolenice.
Ostrov Devínska Kobyla bol porastený hustým, stále zeleným lesom (palmy, palmičky, fikusy, figovníky, magnólie, vavríny, škoricovníky). V lesoch žili predchodcovia slonov - mastodonty, ale aj nosorožce, tapíry, jelene, prasiatka, kone, opice, ale aj dnes vyhynuté zvláštne chalikotériá. Samozrejme, nechýbali drobné stavovce - hmyzožravce, netopiere, masožravce, hlodavce, plazy a obojživelníky. Početné zvyšky týchto živočíchov sa našli v zahlinených hlbokých rozsadlinách a skrasovatených puklinách druhohorných vápencov v bývalom lome Štokeravskej vápenky a v príbrežných pieskoch na Sandbergu a vo Waitovom lome.
V priebehu neogénu postupne more Tethys z nášho územia ustupovalo. Hĺbka mora ešte kolísala, Devínska Kobyla sa dokonca na krátky čas celá ponorila pod hladinu sarmantského mora (vekovo príslušné sedimenty nachádzame takmer až na vrchole Kobyly).
10 – 8 miliónov rokov
Zvyšky mora sa zmenili na veľké izolované jazerá, ktoré sa vplyvom prítokov z hôr postupne osladzovali a more z oblasti Bratislavy definitívne ustúpilo. Celá oblasť začala mať kontúry dnešného reliéfu –
„štvrtých“ Malých Karpát s podhorskými rozsiahlymi rovinami, spestrenými prietočnými jazerami. Nostalgickou spomienkou na more ostalo len plytké stepne Neziderské jazero v Rakúsku v izolovanej poklesnutej panve (ležiace o vyše 20 metrov nižšie ako je tok Dunaja).
od 2,6 milióna rokov dodnes
Najmladšie geologické obdobie štvrtohory, vtlačilo okoliu Bratislavy dnešnú podobu. Horská oblasť Malých Karpát sa vytvorila viac-menej už v dnešnej podobe a nížinné oblasti dotvárali rieky Dunaj a Morava.