Keška Vás privedie do mestskej časti KNM-časť Dubie.V blízkosti sa nachádza jeden z najväčších zamestnávateľov na Kysuciach. Buďte opatrný, lebo oči môžu byť všade. Vžiadnom prípade nelezte hore a za búrky tiež neodporúčam !!! Nezabudnite ju uzatvoriť až na doraz a dajte vždy rovnako.

História mestskej časti Dubie

Dubie voľakedy písalo samostatné dejiny, nakoľko bolo pripojené ku KNM až v 19. storočí. Osada Dubie vznikla a vyvíjala sa v severnej časti Trenčianskej stolice. Toto územie bolo osídlené takmer nepretržite už od eneolitu, dosvedčujú to archeologické výskumy. Prvá písomná zmienka o osade pochádza z roku 1367, kedy na príkaz Ľudovíta I. vykonala nitrianska kapitula metáciu Nesluše. Uvedená listina je dokladom existencie lokalít, ktoré s ňou susedili, najmä Kysuckého Nového Mesta a Rudiny. Dedina Dubie sa v listine uvádza ako „Oriklehotaya - Orikova Lehota“. Išlo o novú osadu, ktorá vznikla na žilinskom práve okolo polovice 14. storočia. Z lokačnej metácie Nesluše je bez pochybností isté, že Oriklehotaja je dedina, ktorá sa neskôr v roku 1438 spomína pod názvom Dubie v metácii Budatínskeho panstva. V roku 1507 sa spomína ako Dublye (1507), Duby (1572), poddani dubnianski (1633), Dubye (1674), Dubje (1863). Názov pochádza zo základu dub- s hromadnou príponou -ie z é, to z pravoslovanského -je. Dubie teda znamená miesto s menším dubovým lesom ale lesom s prevahou duba. Na čele obce stáli zákupní richtári. V roku 1476 predal richtár Šimek svoje dedinské richtárstvo v Dubí „múdremu a opatrnému mužovi“ Jiríkovi. Šimek sa tak vzdal nielen výhod a povinností, ktoré k richtárstvu patrili, ale predovšetkým richtárskeho majetku, ktorý sa prestieral od Spasy do Sulkova, od Sulkova na novomestské úvrate, z úvratí novomestských do Vrchovinky, od Vrchovinky na Jedovnicu, odtiaľ do neslušskej rieky. Dubie malo v 15. storočí rovnocenné postavenie so všetkými okolitými obcami. Potvrdzuje to skutočnosť, že keď bolo potrebné dosvedčiť mestu Žilina, že dom Václava Pongráca je mestský, medzi zúčastnenými dedinami je uvedené aj Dubie. V druhej polovici 15. storočia sa v Trenčianskom panstve objavili valasi. Dubie sa zaradilo medzi osady, ktoré na území Budatínskeho panstva doosídľovali valasi, ktorí sa zaoberali chovom valašského dobytka.

V 16.storočí obec platila dane a mala 1 portu. Podľa tejto daňovej jednotky je možné predpokladať, že obec mala v tomto období 2 alebo 4 domy. Portálny súpis z roku 1548 tiež evidoval, že Dubie malo richtára a žilo v ňom 5 inquilinov. V roku 1641 bol svedkom v majetkových záležitostiach 24-ročný Andrej Dubjanský, ktorí bol pravdepodobne v osade richtárom. V roku 1704 pri sumarizovaní príjmov z panstva bolo zaznamenané, že v Dubí je jedna škultétska usadlosť, ďalšie tri sedliacke usadlosti a viac ako 3 opustené usadlosti. V priebehu desaťročí sa obec rozvíjala len veľmi pomaly. V roku 1720 mal len 5 daňovníkov. Medzi najbohatších obyvateľov Dubia v roku 1733 patril Juraj Borák so synmi Andrejom a Adamom, ktorí mali v držbe Hrošovskú škultétsku usadlosť, ich hospodárstvo tvorili 4 kone, 2 býky, 6 kráv, 4 jalovice a 10 oviec. Okrem Hrošovskej boli v obci ešte dve škultétske usadlosti – Jakubkovská a Lokšovská a jedna opustená želiarska usadlosť Molovská. Lokšovskú roľu vlastnil Jozef Bajánek, ktorý zomrel v roku 1847 a patril medzi najbohatších obyvateľov Dubia. Na túto roľu mohol vysiať až 40 meríc. V Dubí bol tiež panský mlyn, ktorý slúžil potrebám Suňogovcov.