Keška je súčasťou malej sídliskovej série, ktorá okrem získania bodíkov má za cieľ povodiť vás po známych i menej známych miestach tejto mestskej časti, ukázať vám pár zaujímavostí, nevšedností a prezradiť vám nejaké tie neznáme veci...
Symbolický pamätník v podobe dela na betónovom podstavci venoval pravdepodobne niekedy v 70. rokoch 20. storočia mestu Trenčín vtedajší Agrostav.
Nápis na tabuli ďakuje za oslobodenie iba sovietskym vojskám, avšak v reále nás oslobodili armády dve - aj rumunská...
*********************
Oslobodzovanie miest a obcí okresov Trenčín a Bánovce n. B. sovietskou a rumunskou armádou v marci a apríli 1945 bolo súčasťou veľkej vojenskej operácie pomenovanej Bratislavsko - brnianska operácia. Územie našich okresov oslobodzovali vojská štyroch armád v severnej časti zoskupených armád 2. ukrajinského frontu pod velením maršala Sovietskeho zväzu R. J. Malinovského.
V oblasti Hlohovca a Tr. Bohuslavíc operovali vojská 53. sovietskej armády v čele s generálporučíkom S. M. Managarovom a 1. rumunskej armády na čele so zborovým generálom Atanosinom, severne od nich smerom na Bánovce n./B. a Trenčín bojovali vojská 40. sovietskej armády v čele s generálporučíkom F. F. Žmačenkom a 4. rumunskej armády na čele s generálom Dascanescom.
Bratislavsko - brnianska operácia začala v južnej časti zoskupenia 2. ukrajinského frontu 25. marca 1945 násilným prechodom rieky Hron. Počas jedného týždňa boli oslobodené desiatky obcí a miest a vojská Sovietskej a Rumunskej armády stáli pred Bratislavou a 1. apríla oslobodili Trnavu.
Severné krídlo zoskupenia, kde bojovali vojská 40. sovietskej a 4. rumunskej armády bojovali v horskom teréne a postupovali od Zvolena cez B. Bystricu, Kremnicu, Partizánske a Nováky. 4. apríla tieto jednotky oslobodili Bánovce n.B. a prevažnú časť tohto okresu a zaujali postavenie v smere na Trenčín a Uherský Brod. Po oslobodení Topoľčian / 2. 4. 1945 / prešli vojská 1. rumunskej armády cez Považský Inovec a začali 4. apríla oslobodzovať obce južnej časti okresu Trenčín na ľavom brehu rieky Váh.
Nemecká armáda na pravom brehu rieky Váh kládla v tomto priestore rozhodný odpor, aby zaistila prísun nemeckých vojsk a posilnila obranu smerom na Moravu. Silná obrana bola zvlášť vybudovaná na prístupoch cez Lyský, Vlársky a Hrozenkovský priesmyk, ako aj v smere na Květnú.
Podľa rozkazu veliteľa 2. frontu mala 40. sovietska armáda a 4. rumunská armáda postúpiť k Váhu a do 8. apríla na jeho ľavý breh s hlavným úsilím v smere Trenčín a Uherský Brod. Útok bol vedený v nepriaznivých podmienkach - prekonať zasnežené hrebene Strážovskej vrchoviny, Považského Inovca a rieku Váh.
Tieto dve armády oslobodili 6. - 7. apríla 1945 Horňany, Svinnú a Mníchovu Lehotu a 8. apríla sa priblížili k Trenčínu, kde zaujali nové pozície pri Hámroch, Kubrici, Tr. Stankovciach, Rozvadzoch a obci Krivosúd - Bodovka.
Nemecké vojská na prístupoch k Trenčínu, Váhu, k Vlárskemu a Hrozenkovskému priesmyku vybudovali silnú obranu vrátane protitankových zátarasov a mínových polí.
V noci na 9. apríla prenikli do dedín v úseku V. Bierovce - Krivosúd - Bodovka a zdolali tu obranu nemeckých vojsk, prekročili rieku Váh a vytvorili predmostie v oblasti Melčíc a Moravského Lieskového. Za podpory delostrelectva prenikli od juhozápadu do mesta a 10. apríla bola ľavá časť Trenčína oslobodená. V tej noci nemecké vojská zničili oba mosty cez Váh.
Ďalší postup veliteľ 40. armády sústreďoval na ľavé krídlo južne od Trenčianskych Bohuslavíc v smere na Uherský Brod. 28. apríla sa začala delostrelecká príprava a útok vojsk na nemecké pozície v celom úseku od Novej Bošáce cez Ivanovce, Kochanovce, Velčice, Chocholnú, Drietomu, Záblatie, Zlatovce až po Nemšovú. Najťažšie boje boli v chotári Novej Bošáce a Chocholná-Velčice, na Drietome a v Hrozenkovskom priesmyku.
Po ťažkých bojoch boli aj tieto oblasti oslobodené a nemecké vojská ustupovali na Moravu. V Trenčíne využili nemecké vojská rieku Váh ako prirodzenú vodnú prekážku. Sovietske vojská sa prepravovali cez Váh na provizórnom moste a 29. apríla oslobodili Zlatovce a Závažie.
Na území trenčianskeho okresu padlo v bojoch 1255 vojakov Sovietskej armády, 1380 vojakov Rumunskej armády a 174 miestnych občanov. Príslušníci sovietskej a rumunskej armády boli po oslobodení exhumovaní - Sovieti boli pochovaní na Slavíne a Rumuni na cintoríne vo Zvolene.
************************
Pamätník oslobodenia Trenčína - vojenské delo na rohu Soblahovskej a Bezručovej, chceli viacerí obyvatelia mesta pred časom vyhlásiť za národnú kultúrnu pamiatku, nakoľko má pre nich pamätník spoločenskú hodnotu ako technická pamiatka - a zároveň sa obávajú zmeny územného plánu, ktorá by v tejto časti mesta umožnila výstavbu sedemposchodovej bytovky na vedľajšom pozemku.
Krajský pamiatkový úrad v Trenčíne podnet na vyhlásenie dela za kultúrnu pamiatku postúpil Pamiatkovému úradu SR. Tí však neodporučili vyhlásiť ho za kultúrnu pamiatku, pretože podľa vyjadrenia Vojenského historického múzea v Piešťanoch neexistuje priama súvislosť s bojmi v danej lokalite. Mesto so stanoviskom súhlasilo, ale vraj sa plánujú zaoberať vyhlásením za miestnu pamätihodnosť. Pozemok, na ktorom je delo umiestnené, je aktuálne v územnom pláne definovaný ako verejné parky a parkové úpravy bez možnosti výstavby.
*****************************
Takže uvidíme čo sa s delom bude ďalej diať, verím že sa dá konečne táto pamiatka do lepšieho stavu, nakoľko podstavec dela sa už rozsýpa a samotné delo je už tiež riadne poškodené, popísane mládežou, ... / pamätám časy, keď sme na objekt nesmeli ako deti liezť a v prípade že by sme tak urobili a prišli by na to naši učitelia a pod., hrozila nám znížená známka zo správanie.... /.
*****************************
Edit 29.11.2018 : Pamätník začala na objednávku Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR od 20. novembra 2018 opravovať nemenovaná firma. Obnovuje sa náter hrdzavejúceho a popísaného dela, opravuje sa zdevastovaný rozsýpajúci podstavec ako aj pamätná doska s vypísaním písmen. Pamätník sa tak konečne po desaťročiach chátrania dočkal zaslúženej starostlivosti. Len je škoda a hanba, že doteraz to nebol nikto schopný ani ochotný urobiť - či už zo strany nášho štátu, tak aj nášho samotného mesta...
*****************************
Ešte taká malá zaujímavosť : oproti delu cez cestu vidíte zastávku MHD a medzi ňou a budovami vidíte mohutný strom a pod ním ohradenú plochu a sochu na podstavci... Na tomto mieste stávala kedysi veľmi dávno mestská šibenica ...