Artezska studna, Velky Biel EarthCache

Artézska voda na Slovensku

Najcennejším zdrojom pitnej vody je podzemná voda. Pod zemský povrch sa dostáva postupným vsakovaním povrchových vôd a zrážok. Hydrogeológovia rozlišujú tri pôdne pásma ovplyvňujúce premenu povrchovej vody na podzemnú: vrchné, stredné a spodné. Cez vrchné pásmo (pásmo prevzdušnenia) voda len prechádza a zbavuje sa tu látok, ktoré ju znečisťujú. V strednom pásme sa obohacuje o rozpustené prvky a ich soli. A nakoniec voda vniká do spodného, tzv. zvodneného pásma, kde sa hromadí a má tu typické vlastnosti podzemnej vody. Geologické zloženie územia Slovenska je neobyčajne pestré a tektonické pomery zložité. Tieto skutočnosti veľmi výrazne vplývajú na výskyt a vlastnosti podzemných vôd. Poznáme u nás oblasti, v ktorých sa vyskytujú veľké zásoby podzemnej vody, pretože sa tam nachádzajú priepustné horniny. Sú to najmä oblasti s vápencovými horninami v pohoriach a územia tvorené štvrtohornými riečnymi usadeninami v kotlinách a nížinách. Naproti tomu sú na Slovensku i oblasti chudobné na podzemnú vodu, a to hlavne v dôsledku slabej priepustnosti hornín, z ktorých sú zložené. Týka sa to Karpatského flyšového pásma, kde sa striedajú rôzne ílovce, pieskovce a bridlice, a oblastí s niektorými treťohornými usadeninami.

Striedanie nepriepustných vrstiev s priepustnými utvára v nížinách podmienky pre vznik podzemnej vody s napätou hladinou - tzv. artézskej podzemnej vody. K vzniku napätej hladiny dochádza vtedy, ak je priepustná vrstva, v ktorej sa vyskytuje podzemná voda, zhora uzavretá relatívne nepriepustnými vrstvami a nachádza sa pod vplyvom hydrostatického tlaku.

V priepustných treťohorných pásmach slovenských nížin sa zistilo niekoľko artézskych zvodnených vrstiev, ktoré sú pomerne dobre preskúmané do hĺbky 300 - 500 m. Výdatnosť artézskych zvodnených vrstiev je rozličná, v Podunajskej nížine pri hydrogeologických vrtoch sa zistila výdatnosť od desatín litrov za sekundu (l/s) po 5-7 l/s, v Záhorskej nížine väčšinou 1-3 l/s. Na okrajoch Východoslovenskej nížiny, v miestach výskytu hrubších a nepriepustnejších vrstiev dávajú artézske zvodnené vrstvy 5-6 l/s, v centrálnych častiach sú chudobnejšie, s výdatnosťou najviac 1-3 l/s z jednej studne.

Hydrogeologickými vrtmi sa zistila prítomnosť artézskych vôd aj v kotlinách Slovenska, napríklad v Liptovskej, Ipeľskej, Turčianskej, Hornonitrianskej, Žiarskej a iných. Výdatnosť studní svedčí o tom, že tieto artézske zvodnené vrstvy nie sú bohaté na podzemnú vodu. Prvé artézske studne na získanie pitnej vody začali na Slovensku vŕtať koncom 19. storočia. Hlboké studne (pod 500 m) nie sú vhodné na tieto ciele, pretože voda má vyššiu teplotu a nevyhovujúce chemické zloženie.

Artézska voda

Artézska voda je podzemná voda s napätou hladinou, ktorej voľná hladina leží vyššie než zemský povrch.
Táto hladina má napätý povrch, čiže je na ňu vyvýjaný tlak hornín a zeme a nejde tak o bežnú hladinu ako má jazero. Takýto zdroj vody je celkom uzavretý a nevedie k nemu žiadny otvor, vďaka čomu je voda dokonalo chránená pred znečistením, pretože sa nedostane do styku s ovzduším. Na kvalitu vody má vplyv iba druh horniny, ktorý "obaluje" vodu v podzemí.
Z prameňa voda samovoľne vyviera bez nutnosti čerpania vplyvom pôsobenia litostatického tlaku, miesto vyvierania sa nazýva artézska studňa.
Artézska voda vzniká v priepustnej vrstve najčastejšie medzi dvoma šikmo nadol prehnutými (synklinálnymi) vrstvami, ktoré sú pre vodu nepriepustné (odborne izolátory), pri ich prerazení pod hladinou podzemnej vody, dochádza k samovoľnému úniku vody pod tlakom. K prerazeniu hornej nepriepustnej vrstvy zvyčajne príde pri skúšobných vrtoch. Vyvieranie artézskej vody môže mať za následok natoľko veľký pokles tlaku vody, že časom dôjde k zániku artézskeho vyvierania vody.
Názov pochádza z francúzskej oblasti Artois, kde v 12. storočí kartuziánski mnísi vybudovali veľké množstvo takýchto studní. Najstaršie záznamy o artézskych studniach pochádzajú zo Sýrie a Egypta.

Veľký Biel je známy aj termálnymi prameňmi. Voda z jednej z artézskych studní vyviera z hĺbky až 120 metrov. "Bola vykopaná za 1. svetovej vojny. Vyviera vo dne v noci, cez zimu aj cez leto," dodáva starosta. Podľa miestnej obyvateľky je dobrá na pranie, kúpanie, kŕmenie aj umývanie. Bežne je však domácimi užívaná aj ako doplnková pitná voda.

Táto studňa je zvláštna aj tým, že voda z nej nevyteká nepretržite, ale je regulovaná ventilom (kohútikom). V zimnom období tečie nepretržite aby nezamrzla. 

Vedel/a si, že...?

Výskyt Podzemnej vody je podmienený existenciou takej horniny, ktorá má schopnosť vodu nielen prijať ale ju aj odovzdávať. Musí obsahovať póry a pukliny väčšie ako kapilárne. Pohyb je vyvolaný výhradne gravitačnou silou. Prenáša hydrostatický tlak. Voda prirodzene preniká do väčšej hĺbky.
Vo vertikálnom smere rozlišujeme tri pásma:
1) Vrchné pásmo - intenzívna výmena povrchovej a podzemnej hydrosféry. Voda je prevažne sladká, slabo mineralizovaná (prosté vody, hydrokarbonátové)
2) Stredné pásmo - spomalená výmena vody, ktorá podmieňuje silnejšiu mineralizáciu pri pobyte v horninovom prostredí s vyššou teplotou (termálne vody sírnaté, resp. horké vody)
3) Spodné pásmo - veľmi spomalená výmena vody, ktorá podmieňuje silnú mineralizáciu. Často sa v ňom vyskytujú slané a hypertermálne vody.

Z hľadiska podmienok zvodnenej vrstvy, v ktorej sa nachádza podzemná voda používame nasledujúcu klasifikáciu:
1) Podzemná voda s voľnou hladinou – nadložná vrstva bezprostredne netlačí na hladinu podzemnej vody, môže kolísať pri normálnom tlaku.
2) Podzemná voda s napätou hladinou (artézska voda) – nadložná vrstva vďaka prehnutiu tlačí na hladinu podzemnej vody, hladina je pod tlakom. Po narušení nadložnej vrstvy dochádza k výstupu vody nad úroveň hladiny podzemnej vody. V prípade, že voda dosiahne až zemský povrch hovoríme o pozitívnej výstupnej výške, v prípade, že voda povrch nedosiahne hovoríme o negatívnej výstupnej výške.

MINERÁLNE A TERMÁLNE PODZEMNÉ VODY
Podľa chemického zloženia v najširšom zmysle, môžeme podzemné vody rozdeliť na:
1) obyčajné
2) minerálne
Minerálne vody sa od obyčajných líšia množstvom a druhom rozpustených minerálnych látok, plynov a teplotou.
Rozoznávame:
1) prírodné minerálne vody - sú to vody v prírodných prameňoch i umelých objektoch, ktoré v mieste výveru majú obsah rozpustných pevných látok viac ako 1 000 mg v 1 litri, resp. viac ako 1 000 mg CO, v 1 litri.
2) prírodné minerálne vody liečivé - sú to vody, ktoré svojim chemickým zložením a fyzikálnymi vlastnosťami majú vedecky dokázané liečivé účinky na ľudský organizmus.
3) prírodné minerálne vody stolové - sú vhodné ako osviežujúce nápoje. Obsah rozpusteného CO, musí byť v nich väčší ako 1000 mg.l-1, obsah rozpustených pevných látok menší ako 5 000 mg.1-1, pri čom jednotlivé zložky ani samostatne, spolu nemajú výrazné farmakologické účinky.
Samostatnou skupinou sú mineralizované vody. Týmto pojmom označujeme minerálne vody, ktoré majú na ľudský organizmus prevažne nepriaznivý fyziologický účinok.

Pred zalogovaním tejto Earth kešky mi pošli odpovede cez môj profil na otázky:

1. V akej nadmorskej výške sa pri studni nachádzaš?
2. Koľko cm má v najširšom bode vytvorená skalka pod ktorou je studňa umiestnená?
3. V akej výške od zeme sa nachádza "kohútik" studne?
4. Aká je výdatnosť prameňa v sekundách natečením 1 litra vody?
5. Aké je namerané množstvo Horčíka v mg/l uvedeného vo fyzikálnochemickom rozbore z 6/2018?
6. Aké je namerané množstvo Vápnika v mg/l uvedeného vo fyzikálnochemickom rozbore z 6/2018?
7. Odfoť seba, svoje GPS  alebo svoje xWG pred Artézskou studňou (dobrovoľne)

Kešku môžeš zalogovať ihneď po odoslaní odpovedí. V prípade, že budem požadovať doplnenie alebo opravu odpovede budem ťa kontaktovať. Ak nezareaguješ do týždňa log bude vymazaný.

Zdroje: enviroportal, tvnoviny, infoweby, velkybiel, Mark0, F.Vilo

Zaujímajú ťa Artézske studne? Tie s Earth keškami nájdeš aj tu:

Bratislavský kraj Artesian aquifer
Nitriansky kraj Artezska studna - Sala
Trnavský kraj Artezska studna - Dechtice