Kaplnka Ružencovej Panny Márie v Milochove
Myslím si, že každé mesto alebo dedina v ktorej je nejaký ten „kešer“ aktívny by mala mať kešku aj pri kostole. Milochovská kaplnka sa može pýšiť krásnym výhľadom na okolie a ak aj nie ste pravidelným návštevníkom kostola a bohoslužieb, myslím, že toto miesto vás „dostane“ svojim pokojom, ktorý v roznych životných epizódach hľadáme raz viac, raz menej.
Mestská časť Milochov je pričlenená k farnosti Považská Bystrica a v nedávnej minulosti bola kapacita cintorínskej kaplnky rozšírená a v súčasnosti slúži obyvateľom Milochova (845 obyvateľov) počas nedeľných bohoslužieb o 8.45 hod. a bohoslužieb konaných v stredu o 16:30 hod. (zimný čas), 17:30 hod.(letný čas).
V súčasnosti je pripravených niekoľko návrhov obnovy oltára kaplnky a po diskusii a výbere najvhodnejšieho návrhu bude tento realizovaný.
Krabička je vo velkosti menšej „small“. Povodne som chcela do vacsej krabičky vložiť knihu od obľúbeného autora, kňaza Maxa Kašparu, ktorá by slúžila aj jako logbook. Snáď takáto príležitosť ešte bude ale v okolí kaplnky som nevidela nikde možnosť nenápadného uloženia vačšej krabičky. Ak vás niečo napadne, som otvorená návrhom.
Pre začiatok skúsime bez hintu, v krabičke sa nachádza logbook, 2x swg – prosím vymieňajte férovo (ako sa patrí pri kostole), ceruzka a strúhadlo.
Po povrchu (Max Kašparu, V spatnom zrkadle, Karmelitánske nakladatelství, 2009)
Pri istom nedeľnom príhovore, v ktorom som chcel rozvinúť Ježišovu výzvu adresovanú apoštolom: „Zatiahnite na hlbinu“, som oslovil dievčatko, ktoré sedelo s mamou v prvej kostolnej lavici: „Možeš nám povedať, čo pláva na hladine rybníka? Čo nesie voda? Čo pláva len na povrchu?“ Očakával som, že budem počuť pojmy zo slovníka ľahkých predmetov – lístoček, papierik, steblo trávy, slamka …
Dievčatko bez dlhého rozmýšľania vykríklo na celý kostol: „Skapané ryby.“
Jej odpoveď síce zmenila tok mojich vopred pripravených kazateľských myšlienok, ale nakoniec som jej bol za novú inšpiráciu vďačný. Mala pravdu. Na povrchu plávajú nielen zdochnuté ryby a iné mŕtve živočichy, ale všetko, čo miluje povrchnosť: povrchné záľuby, povrchné vztahy, povrchné hodnotenia, povrchné prístupy, povrchné vedomosti, povrchné názory …“
Ak položíme vedľa seba na vodnú hladinu mŕtvu rybu a diamant, prvá zostane na hladine, druhý pojde na dno. A my sa musíme každý deň rozhodovať, či budeme v rieke života plávať medzi mŕtvolami a povrchnosťou každého druhu, alebo sa ponoríme do hlbiny a vylovíme poklady. Nezáleží na našom plaveckom umení, ale na odvahe zatajiť na chvíľu dych.
