Qvázi celá história vykurovania 🔥 Traditional Cache

Otvorený oheň a Rímska ríša

Celé tisícročie sa na zlepšenie tepelnej pohody využíval otvorený oheň, neskôr oheň uzavretý do krytých ohnísk, predchodcov neskorších kachieľ. Z obdobia rímskej ríše sa dokonca zachovalo jednoduché ústredné vykurovanie. Hypocaustum (vykurovanie zdola) Skladalo sa z kúreniska obsluhovaného z podzemného priestoru vedľa budovy a zo sústavou kanálov, ktorými sa spaliny odvádzali pod podlahou miestnosti do zvislých prieduchov v obvodnom murive a do ovzdušia. V súčasnosti by sme toto vykurovanie nazvali podlahové. V stredoveku často technické zariadenia ani zďaleka nedosahovali úroveň starovekých zariadení, takže ohniská boli otvorené a dym stúpal vykurovanou miestnosťou smerom hore a na to prispôsobeným otvorom do ovzdušia.

Kozuby a kachle

Kozuby pripojené na komín sa objavujú len zriedkavo, až okolo 14. stor. S príchodom novoveku nastáva rozvoj rozličných typov kozubov, väčšinou kachľových, v 15. storočí sa objavujú kachlové pece. S rozvojom priemyslu sa ustaľuje typ kachieľ vytvorených z liatinového ohniska a z keramického nadstavca, ktorý spalinám odnímal teplo, vykuroval miestnosť a súčasne teplo akumuloval. Kachlová pec s liatinovým ohniskom V kozuboch a kachliach sa kúrilo drevenými polenami. Uhlie sa na vykurovanie začalo používať začiatkom 19. storočia, neskoršie sa začal používať koks. Vykurovanie, pri ktorom sa z paliva alebo z inej energie vyvíja teplo priamo vo vykurovacej miestnosti, nazýva sa lokálne (miestne).

Prvé sústavy ústredného vykurovania

Lokálne vykurovanie sa zachovalo až do súčasnosti, a znamenalo veľký technický pokrok. Požiadavky na súčasné lokálne vykurovače sú vysoké. Okrem estetického vzhľadu, malých rozmerov a malej hmotnosti vztiahnutej na jednotku výkonu, požaduje sa predovšetkým vysoká účinnosť. Takisto okruh palív (energií) používaných pri lokálnom vykurovaní sa rozšíril. Koncom 18. storočia a predovšetkým v 19. storočí začínajú sa navrhovať prvé sústavy ústredného vykurovania. Ústredné vykurovanie nazývame vykurovacie zariadenie, v ktorom sa z paliva alebo z inej energie získava teplo mimo vykurovacej miestnosti.

Para

Zdroj tepla (kotol a pod.) spravidla umiestnený priamo v budove, prípadne je spoločný pre viac budov spolu súvisiacich. Teplo sa musí pomocou teplonosnej látky prenášať do jednotlivých miestností. Ak je zdroj vykurovania určený na vykurovanie jediného podlažia prípadne jediného bytu, hovoríme o etážovom, prípadne bytovom vykurovaní. Prvé vykurovacie sústavy boli parné, to znamená, že teplonosnou látkou bola práve para. Para bola v 19. storočí základnou energetickou látkou používanou v priemysle (parné stroje), aj v doprave (parné lokomotívy). využívala sa teda aj na vykurovanie. Iné teplonosné látky, to znamená horúca a teplá voda, sa začínajú využívať až na prelome 19. a 20. storočia.

Vzduch

Ďalšou využívanou teplonosnou látkou bol vzduch, a tak sa v prvej tretine 20. storočia začínajú projektovať teplovzdušné sústavy, predovšetkým v súvislosti s rozvojom klimatizácie, ktorá zabezpečuje okrem vykurovanie aj chladenie miestností a úpravu vlhkosti vzduchu. Primitívne teplovzdušné vykurovanie sa však využívalo už omnoho skôr; napr. už v 12. stor. sa vzduch rozohriaty rozpálenými kameňmi rozvádzal kanálmi do miestností. V súvislosti s rozvojom ústredného vykurovanie sa v 20. storočí začína rozvíjať aj diaľkové vykurovanie. Pri diaľkovom vykurovaní sa teplo dodáva viacerým budovám, prípadne aj celým mestským celkom z jediného spoločného zdroja. V súčasnosti sa diaľkové vykurovanie zahŕňa do sústavy centralizovaného zásobovania teplom (CZT), ktorých štruktúra sa u nás postupne buduje.

Vykurovanie Považskej Bystrice

Časť Považskej Bystrice je vykurovaná prostredníctvo paroplynového cyklu.  Pomocou PPC sa hlavne vyrába elektrina a jej vedľajší produkt- TEPLO vykuruje takmer celú Považskú Bystricu a Priemyselný areál.

Výroba prostredníctvom PPC je realizovaná na použití spaľovacej turbíny so spalinovým by-pasovým systémom, kondenzačno-odberovej parnej turbíny a horizontálneho kotla na odpadové teplo. Súčasťou PPC je kompresorová stanica zemného plynu, vďaka ktorej sa zabezpečuje požadovaný tlak plynu. Ten je potrebný na spaľovanie v spaľovacej turbíne. Zo spaľovacieho priestoru turbíny sú spaliny vedené do vstupného traktu spalinového kotla, ktorý zabezpečuje využitie tepla spalín. Maximálne využíva tepelnú energiu horúcich spalín na výrobu tepla vo forme horúcej vody a prehriatej pary.

Ku keš:

Túto kešku chceme venovať pamiatke otca, dedka – Alojza Ušjaka, ktorý celý život pracoval ako kurič a svojou prácou  prispel k tepelnej pohode v Považskej Bystrici.

Prístup: Najjednoduchší, zodpovedajúci D/T je z diaľničného odpočívadla.

             Druhá možnosť, je prísť z PB cez záhradkársku oblasť.

Zdroj: http://referaty.aktuality.sk/vykurovanie/referat-12214