SK: Pri románskych kostolíkoch sme zvyknutí na skromnosť a krehkú krásu, tento kostol je výnimka.
EN: At Romanesque churches we are accustomed to modesty and fragile beauty, this church is an exception.
Patrocínium: Nanebovzatia Panny Márie
Vznik: cca koniec 11. storočie až 1228
Poloha: uprostred obce v areáli cintorína
Stručný popis: trojloďový tehlový románsky kostol na JV strane uzatvorený trojicou svätýň – apsíd, s dvoma vežami na SZ priečelí a južnou kaplnkou, rozšírený prístavbou novovekej trojloďovej baziliky
História
Dejiny kostolov v Diakovciach sú neoddeliteľne spojené s benediktínmi z maďarského opátstva v Pannonhalme, ktorí toto územie pri Váhu vlastnili zrejme už od konca 10. storočia a vybudovali tu filiálny kláštor. Prvýkrát sa tunajší kostol zasvätený Panne Márii spomína v pápežskej bule z roku 1102.
V ďalšej bule pápeža Innocenta III. z roku 1214 sa spomína ako kaplnka. Touto kaplnkou, pôvodným kostolíkom diakovských benediktínov, bola zrejme súčasná kaplnka sv. Štefana na južnej strane kostola. Má podobu neveľkého tehlového kostolíka s obdĺžnikovou loďou a polkruhovou apsidou.
Na začiatku 13. storočia sa benediktíni pustili do výstavby podstatne väčšieho trojloďového kostola, ktorý prevzal pôvodné patrocínium. Nová stavba bola vysvätená nitrianskym biskupom Jakubom a vacovským biskupom Brictiom 14. novembra 1228.
Koncom 13. storočia bol areál kostola a kláštorných stavieb opevnený. Samostatný priorát v Diakovciach zanikol koncom 16. storočia, od roku 1633 patrili majetky opäť benediktínom z Pannonhalmy.
Románske veže boli v období baroka (koncom 18. stor.) zvýšené na súčasných 31,5 metra. V rokoch 1872 - 75 pristavali k západnému priečeliu novorománsku trojloďovú baziliku, rešpektujúcu šírku pôvodného kostola. Objekt tak predĺžili na celkových 48 metrov.
V rámci prestavby bola zbúraná pôvodná empora medzi vežami, dolná časť románskeho priečelia aj sakristia pri severnej apside. Tú nahradila nová na severnej strane chrámu. K severnej veži bolo pristavané aj vretenové schodisko vedúce do „horného kostola“.
V rokoch 1940 - 41 bola uskutočnená rozsiahla obnova kostola, najmä vnútorného zariadenia, vrátane výzdoby vnútorných priestorov novými maľbami, financovaná miestnym rodákom – maďarským kardinálom Jusztiniánom Szerédim. Počas nej odstránili starú omietku apsíd a odkryli románsku výzdobu vonkajšej fasády. Obnova sa realizovala aj v 90. rokoch minulého storočia.
Zaujímavosti
- Stavba je dvojpodlažná, rozdelená na „horný“ a „dolný kostol“, čo je v našich podmienkach unikátne riešenie, výnimočné aj v európskom meradle. Zatiaľ nie je jasné, či išlo o pôvodné riešenie, alebo bol kostol rozdelený až dodatočne (uvádza sa 16. – 17. storočie). Podľa zástancov prvej možnosti na poschodí boli v bočných lodiach vytvorené cely pre mníchov a stredná loď slúžila ako kaplnka či oratórium.
- Kostol je postavený z tehál s rozmermi 35 x 15 x 5 cm.
- Fasáda apsíd kostola je bohato zdobená lizénami, ako aj strieškovým a oblúčikovým vlysom a zuborezom.
- V centrálnej apside „horného kostola“ sa medzi stredným a pravým štrbinovým oknom zachovala freska znázorňujúca Ježiša v mandorle. Ešte v 19. storočí je zdokumentovaný aj druhý výjav v mandorle medzi ľavým a stredným oknom.
- K Diakovciam sa viaže tzv. Prayov kódex, napísaný v latinčine v rokoch 1192 – 1195 na neznámom mieste. Má celkovo 172 strán a obsahuje vôbec najstaršiu písomnú pamiatku v maďarskom jazyku – „Pohrebnú reč a orodovanie - Halotti beszéd és könyörgés". Do roku 1813 bol v bratislavskej kapitulskej knižnici, potom ho darovali do Budapešti, kde je dodnes.
- Dielňa pracujúca na tunajšom trojloďovom kostole sa podieľala na stavbe viacerých tehlových kostolíkov v širokom regióne - v Hedi, Križovanoch nad Dudváhom, Šamoríne a Dražovciach. Typickým ozdobným prvkom tejto dielne je tzv. strieškový vlys vytvorený opakovaním motívu Ұ.
- V kostole a jeho okolí ešte nebol uskutočnený hlbší archeologický a pamiatkársky prieskum.
Zdroj:
http://apsida.sk/c/12/diakovce