|
V minulosti známe kúpele, kde sa liečili reumatické a kožné choroby. Všetko to už je iba minulosť, kúpele zanikli po druhej svetovej vojne. Kúpele sú v súčastnosti majetok cirkvi, nie sú pre verejnosť prístupné, slúžia pre potreby reholníčok.
Prvé zmienky o teplých vyvierajúcich prameňoch v Belušských Spatinách sú z roku 1731 v rukopise Jána Furzu z Nosíc. Neskôr pramene, ktoré nezamŕzajú spomína v roku 1745 aj Matej Bel. Miestne obyvateľstvo tieto teplé pramene využívalo aj ako močidlá na konope. Pramene, ktoré vyvierajú z neolitických vápencov z úpätia Hory Butkov poprvykrát niekedy na prelome 17. a 18. storočia nechala zachytiť grófka Breunerová do vykopanej nádrže a založila vlastne počiatky histórie kúpeľov v Belušských Slatinách. Voda, ktorú v roku 1895 analyzoval profesor budapeštianskej univerzity Dr. Vojtech Lengyel sa pohybovala v teplote od 20 do 24 °C mala vysoký obsah sirovodíka, kysličníka uhličitého, soli, alkaických kovov, železo. Jej účinky sú vhodné pri liečbe svalov, kĺbov, kostí a kožných chorôb.
S výstavbou kúpeľov sa začalo v roku 1894. V mieste vyvierania prameňov postavili bazén o rozmeroch 4,5 x 6 metra a hĺbke 1,5 metra. Blízko od bazéna stála aj kúpeľná budova, v ktorej v kabínkach pre pacientov liečivú vodu do vani ešte dohrievali až na 43 °C. Najväčší rozmach zažívali kúpele v prvej polovici 20. storočia. Po druhej svetovej vojne začali kúpele upadať, možno jedným z dôvodov bola aj nepravidelná výdatnosť prameňov, čo sedem rokov mala ich výdatnosť klesať až na minimum, má ísť o klesanie tlaku z neznámych geologických príčin. Kúpele oficiálne otvorili v roku 1910. V roku 1948 došlo k znárodneniu kúpeľov. V 70. - 80. rokov minulého storočia došlo k pokusu kúpeľom prinavrátiť ich niekdajšiu slávu, aj napriek rozšíreniu kapacity žriedel sa to ale nepodarilo.
Obec sa dnes stará o celkovo 9 prameňov. Dva z nich sú blízko cesty. Prvý je zastrešený ihlanovitou strechou, voda vyviera z nerezového potrubia, ktoré od cesty zakrýva kameň, jaskynný výtvor. O zložení vody tu nie sú žiadne informácie, podľa farby usadenín na odtoku do Slatinského potoka ide o vodu aj s obsahom železa, takže prameň ,,Železný,,. Druhý prameň je neďaleko, tiež na ľavom brehu Slatinského potoka, oproti kláštoru - Spoločnosť dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul. Prameň je upravený, zakrytý dreveným prístreškom, tvorí súčasť kaplnky Panny Márie Lurdskej. Ide o zdroj BHS1, prameň Mária (pôvodne nazývaný Šťavica) s minerálnou vodou slabo mineralizovanou, hydrauličmato - sírnatovo vápenato - sódnou o teplote 20,8 °C. Voda z tohto prameňa má výnimočné chemické zloženie s liečivými účinkami pri chorobe reumatizme kostí, svalov, kĺbov, pri kožných chorobách, chronickej neuralgii a pri otravách ťažkými kovmi. Ako pitná kúra sa dá používať pri chronických kataroch dýchacích ciest a pri niektorých chorobách pečene. Na Slovensku sa už nikde nenachádza iný zdroj s takýmto chemickým zložením.
Zdroj:
https://www.turistika.cz/mista/belusske-slatiny-kupelna-minulost-a-mineralne-pramene/detail
|