Malé historicko-náučné okienko
Pri geocachingu sa stretávame s pojmom logbook. Nie každý však vie, ako tento pojem vznikol. Pri zamyslení možno na prvý krát pojem slovo "logbook" nedáva zmysel. Ide vlastne o zápisník, do ktorého sa niečo zapisuje, v našom prípade dátum návštevy "kešky", ale inak sa tento pojem používa v širšom slova zmysle vo význame "denník" alebo "lodný denník" v užšom slova zmysle. A prečo to na prvý pohľad nedáva zmysel?. Pretože log znamená aj "poleno" alebo "kmeň". Tak to bolo v angličtine oddávna, resp. slovo „log“ pochádza zrejme zo staroanglických slov „clog“, čo znamenalo „kopa dreva“ a „lugge“, čo znamenalo „haluz, vetva“, až sa k tomuto slovu nabalil aj ďalší význam : "registrovať", "zaznamenať". Prečo je tomu tak a ako k tomu došlo, osvetlí toto malé historicko-náučné okienko.
Plavba na lodi má svoje špecifiká, okrem iných potrebu navigácie, aby moreplavci vedeli, kde sa nachádzajú. Na súši nám slúžia mapy a skvelé orientačné body - pohoria, rieky, výrazné skaliská, mestá atď. Ale na mori je to zložité. Držíme v ruke síce mapu, ale všade okolo je len voda, samá voda, a podľa vlniek sa navigovať nedá. Múdre hlavy preto vymysleli navigáciu pomocou hviezd a slnka, neskôr pomocou kompasu. Ale, aby sme na mori vedeli, kde sa zhruba nachádzame a nie len ktorým smerom sa plavíme, potrebujeme okrem času poznať ešte jednu veličinu, a tou je rýchlosť plavby.
Na to si námorníci "zostrojili" pomerne jednoduchú pomôcku. Na kus dreva (log) priviazali lano, na lane spravili v určitých vzdialenostiach uzly a druhý koniec lana pevne upevnili na korme lode. Neskôr to ešte vylepšili a lano navíjali na navijaky. Drevo hodili do vody a na presýpacích hodinách počítali čas, za aký im uzly uviazané na lane prechádzajú medzi rukami. Drevo na vode voľne plávalo, ale loď sa od neho vzďaľovala. Takto dokázali pomerne presne určiť rýchlosť plavby lode, a keď to prepočítali s dobou plavby a kurzom, vedeli sa relatívne presne zorientovať aj na šírom mori (odtiaľto mimochodom pochádza aj jednotka rýchlosti pohybu na mori - uzol). Tieto záznamy sa potom zapisovali do knihy, ktorá sa nazývala LOGBOOK. Neskôr k informáciám o rýchlosti plavby doplnili aj ďalšie - o počasí, čo sa na lodi udialo, aké ďalšie lode počas plavby stretli atď., takže vznikli lodné denníky v podobe, v akej ich poznáme dnes.
Takýto spôsob merania rýchlosti a navigácie mal samozrejme svoje špecifiká a námorníci museli zohľadniť mnohé kritéria, ktoré viac či menej ovplyvňovali presnosť merania. Medzi ne patrí hlavne smer morských prúdov, efekt prílivu a odlivu, alebo miera napnutia lana. V nemalej miere na presnosť merania vplývali aj samotné presýpacie hodiny, ktoré s drobnými rozdielmi merali čas inak v suchom počasí a inak vo vlhku, alebo pri pokojnom mori či počas silného vetra, keď bolo more nekľudné a loď sa na vysokých vlnách húpala. Pri daných faktoroch musí byť jasné, že navigácia v tej dobe bola skutočne dosť orientačná a do istej miery aj vecou šťastia a náhody, a práca navigátora si vyžadovala dlhé roky získavania skúseností, aby mohol byť vo svojom obore naozaj profesionál. Ale aj tak sa stávalo, že sa neraz zmýlil a lod zablúdila alebo sa rovno stratila.
Teraz však k samotnej keške:
Peg Leg je papagáj.
Rád sedáva na plote pri ceste k majáku a pozoruje okolie.
Jeho terajší majiteľ ho vyhral v kartách od námorníka, ktorý ho získal za zvláštnych okolností.
Pozná asi dvesto slov, zväčša šťavnatých námorníckých nadávok, ale najradšej opakuje toto: „Aj nesprávne odpovede ťa môžu priviesť na správne cesty.“ Kľudne aj trikrát.
Preplával na mori skoro celý svet, a bol aj na Ostrove pokladov.
A že ty si ešte nebol ? Tak si zaobstaraj loď a maj pri tom na pamäti, čo hovorí Peg Leg.