Terajší farský kostol Ducha Svätého bol postavený v rokoch 1941-1942 zásluhou obetavosti sielnických veriacich za badínskeho farára Antona Zárevúckeho. Pri stavbe nového kostola bol okrem veže zbúraný pôvodný, ranogotický kostol Všetkých svätých.
Priestranný farský kostol Ducha Svätého je postavený v historizujúcom pseudorománskom slohu. Je jednoloďový, so štvorcovým presbytériom a železobetónovým organovým chórom. Kostol je 29m dlhý, 10,3 m široký a 8,5 m vysoký. Vo fasáde kostola stojí pôvodná veža, v ktorej sú štyri zvony.
Vnútorné zariadenie kostola pochádza z rokov 1941-1942. Drevené oltáre, krstiteľnica a kazateľnica sú dielom banskoštiavnických rezbárov.
Ústredný oltár nesie reliéfne znázornenie zostúpenia Ducha Svätého na Pannu Máriu a jedenástich apoštolov. Bočné oltáre sú zasvätené Božskému Srdcu a Panne Márii. V chráme sa tiež nachádzajú sochy sv. Cyrila, sv. Metoda, sv. Jozefa, sv. Alojza, sv. Anny a sv. Vendelína. Kostol bol slávnostne konsekrovaný banskobystrickým biskupom Dr. Andrejom Škrábikom 14.6.1943. Interiér kostola bol postupne obnovený v pokoncilovom duchu v rokoch 1998, 2012 (nové liturgické zariadenie) a 2014 (nové lavice, spovedné miestnosti, podlaha a organ). Nový fixný oltár konsekroval 12.2.2012 spišský pomocný biskup Mons. Andrej Imrich.Symbolika nového liturgického zariadenia. Návrh nového zariadenia pochádza od Ing. arch. Mgr. art. Romana Mušku. Kombinuje svetlý mramor (Brecia sadra) s dvoma druhmi povrchovej úpravy antikoru – s chrómovo lesklým a matným. Centrom liturgického priestoru je oltár, pozostávajúci z troch kusov kameňa a troch kusov kovu (symbolika Najsvätejšej Trojice a troch božských cností). Na čelnej doske sú znázornené grécke písmená X (chí) a P (ró) – prvé písmená slova Christos, čím je zdôraznené starokresťanské chápanie oltára ako znaku Krista. Pri oltári stojí zostava štyroch procesiových svietnikov a procesiového kríža. Hlava Krista na kríži je umiestnená v otvorenom priestore štvorca, obklopeného lúčmi. Kristus je tak znázornený zároveň ako ukrižovaný i vzkriesený. Ambona, miesto čítania Božieho slova, nesie symboliku meča, v zmysle textu Listu Hebrejom: „Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč“ (4,12). Pulpit ambony pripomína otvorenú knihu, ako aj holubicu – symbol Ducha Svätého, prvotného autora Svätého Písma. Sedes predstavuje predsednícke miesto celebranta. Počíta aj s prítomnosťou dvoch diakonov, alebo koncelebrantov. Nová podlaha svätyne svojimi lúčmi, vychádzajúcimi spod bohostánku, myšlienkovo nadväzuje na ústredné lúče starého oltára, ktoré sa nachádzajú na mieste kedysi určenom na vystavovanie Sviatosti oltárnej. Motív lúčov vyjadruje vzťah a komunikáciu Boha s človekom, ktorá prebieha prostredníctvom Ducha Svätého, patróna chrámu.
Ku keške: Poprosím kešerov aby kešku vracali na svoje miesto tak isto ako ju našli a nepoškodzovali okolie. Ďakujem