Zašlá sláva baníctva v Majerskej doline č.10 - Mayer
Poklad - drevená truhlica plná banských dukátov
Celá séria banských kešiek v Majerskej doline pozostáva z 10 jednoduchých kešiek, odporúčám zaparkovať pri vstupnej rampe pri vstupe do Majerkej doliny a kešky hľadať v nasledovnom poradí: 1,2,3,4,Final,5,6,7,8,9. Ďakujem pekne za Vašu návštevu, prosím správajte sa zodpovedne a dbajte na vlastnú bezpečnosť, keďže sa pohybujete na miestach starých banských štôlní.
Podľa archívnych údajov je pravdepodobné, že ťažba antimónových rúd bola na Slovensku započatá ako prvá práve v okolí obce Čučma. Začala sa už v 16. storočí, o čom svedčí i prvý údel na činnosť antimónovej bane v Majerskej doline pridelený 23.8.1698 / Maderspach-1880 in Bergfest – 1953/.
Majerská dolina
Medzi Rožňavskou a Majerskou dolinou vystupuje horský hrebeň zvaný Rozgang. V závere Majerskej doliny sa nachádzajú zostatky stavieb, ktorých priestor bol ohradený kamenným múrom. Predpokladá sa, že práve tu objavili hľadači rúd v dávnej minulosti prvé príznaky antimónového zrudnenia a mali tu i svoje dočasné bývanie v stavbe známej ako „banícky krám“. Nasvedčuje tomu skutočnosť že tu sa už v roku 1827 započalo s banskými prácami a to na štôlni Vrchný Michal a taktiež na ložisku Jozef. Neskoršie, keď sa hlavné aktivity s banskými prácami presunuli do bohatších partii s antimónovým zrudnením v oblasti štôlní Horný a Dolný Klement, sa táto lokalita využila na hospodárske účely. Svedčia o tom i údaje v starých mapách ako „Juhoda“ (ovčinec) a v mape, asi z 19. storočia, presne meračsky zakreslený „Majer Hof“ (Majerský dvor). Takto pravdepodobne vznikol i názov doliny – Majerská dolina.
Lesná cesta dolinou slúžila i ako prístupová cesta k banským dielam v jej závere, ale i k štôlňam. Štôlňa Spodný Klement (Hilfsstollen) bola v 50-tych rokoch i vyzmáhaná a robili sa tu prieskumné práce. Zostatky múrov prevádzkových budov sú i dnes viditeľné.
V SV časti Majerskej doliny smerom na Dobošku sa antimónové zrudnenie overovalo 3 štôlňami Jozef situovanými nad sebou vo svahu. Prieskum v banských dielach v 50-tych rokoch tu nepriniesol pozitívne výsledky.
V doline sa v minulosti hľadalo zlato i ryžovaním v pretekajúcom údolnom potoku. Odberom vzoriek geológov z Geologického ústavu Dionýza Štúra, Bratislava ( Lobík 1971) sa v nánosoch potoka zistila v šlichoch prítomnosť plieškov rýdzeho zlata vo väčšom množstve a to najme v Majerskej doline.
Množstvo zlata získané v rokoch 1932 až 1938 z ložísk okolia Čučmy.
Pre nájdenie dukátov budete musieť nájsť odpovede na nasledovné otázky:
Stage 1 - odpoveď A - Koľko okrúhlých otvorov má banské koleso, ktoré skrýva kešku Zašlá sláva baníctva v Majerskej doline č. 3 ?
Stage 2 - odpoveď B - Koľko podperných zvislých drevených stĺpv má krmelec na strane k ceste?
Stage 3 - odpoveď C - Koľko otvorov má jeden stĺp, ktorý kedysi držal staré zabradlie pri ceste?
Stage 4 - odpoveď D - Koľko okien má po obvode starý murovaný banský krámik ?
Drevenú truhlicu nájdete na súradniciach:
N 48 (A-D)B . (A-C)(A+B-D)(B+C+D)
E 20 B(B+C) . A(B+B)(A+C+D)
Skontrolovať riešenie
Cesta od parkoviska až po koniec Majerskej doliny je asfaltová, miestami už dosť rozbitá, meria do cca 5 km. Na začiatku je uzamknutá rampa.
Je to pekná prechádzka, vhodná aj s bicyklom, i keď v poslednom období ma párkrát zastavil nový vikár, keďže celé územie patrí rímskokatolickej cirkvi.
Prajem príjemný geozážitok.
Skontrolovať riešenie Skontrolovať riešenie