Sídlisko Štrkovec (Stierau)
Vzniklo ako prvé zo 4 budovaných sídlisk Ružinova po 2 sv. vojne. V súčasnosti má Ružinov 8 častí, s bývalými obcami Trnávka a Prievoz sú to sídliská Nivy, Štrkovec, Trávniky, Ostredky a Pošeň a priemyselná časť Vlčie hrdlo.
Štrkovec vznikol v rokoch 1962-1964 pôvodne pre 15 000 obyvateľov.
Najvýznamnejším miestom sídliska Štrkovec je jazero Štrkovec, ktoré vzniklo ako bagrovisko pri výstavbe Ružinova. Jazero je obľúbené miesto trávenia teplých dní a večerov nielen Ružinovčanov. Pri jazere sa nachádza aj najväčšie detské ihrisko Ružinova - Areál hier Radosť.
Fun fact: Všetky ulice s výnimkou Drieňovej, Na paši, Brestovej a Teslovej nesú názvy po východoslovenských mestách a obciach.
foto: Geotomic
Sídlisko Ružinov je jedným z najcharakteristickejších povojnových sídlisk v Bratislave. Komplexný projekt sídliska vychádza z predstáv moderného povojnového urbanizmu o ideálnom prostredí na bývanie, ktoré je v zeleni a vzdialené od rušivých funkcií a priebežnej dopravy.
Sídlisko postavili na najdostupnejšej voľnej rovinatej ploche na okraji mesta, pričom jedna z jeho radiál je osou a hlavnou triedou sídliska. Vedie po nej električková doprava spájajúca sídlisko s centrom mesta. V súčasnosti sa sídliska z troch svetových strán dotýkajú rýchlostné komunikácie celomestského významu. Zo severu a zo západu vymedzujú plochu sídliska štvorprúdové komunikácie. V roku 2003 vybudovali diaľničný obchvat Bratislavy, ktorý prechádza jeho východným okrajom. Sídlisko preto patrí k dopravne najlepšie napojeným v meste s dobrou dostupnosťou pracovných príležitostí.
foto: fb / Ružinov na starých fotografiách
Pôvodná koncepcia rátala s minimálnym dopravným zaťažením vnútri jednotlivých okrskov. Tie sú formované do širokých riadkov alebo náznakových vnútroblokov, ktoré dopĺňa občianska vybavenosť lokálneho rázu, ako sú potraviny, predškolské zariadenia a podobne. Jednotlivé zariadenia občianskej vybavenosti majú podobu samostatne stojacich budov postavených na základe typových projektov. V rámci sídliska boli umiestnené všetky zariadenia potrebné pre existenciu mestskej časti, napríklad budovy správy, zdravotnícke zariadenia, školy či športoviská. V každom okrsku pritom prevažoval iný druh vyššej vybavenosti. Zatiaľ čo na Ostredkoch to bola správa a administratíva, na Trávnikoch zdravotníctvo, na Pošni obchod a kultúra a na Štrkovci šport a rekreácia.
Bývalé malé terénne rozdiely, stopy po pôvodných riečnych ramenách, využili architekti najmä v časti Trávniky na plastickú modeláciu terénu a terénne terasy s garážami na spodnej úrovni. Súčasťou sídliska sú dve rozsiahle vodné plochy a niekoľko parkov, pričom najvýznamnejší dodnes lemuje centrálnu os sídliska. Zelené plochy ozvláštňovali brutalistické figúry fontán a oddychového sedenia. Podobne ako úpravu detského ihriska v časti Trávniky ich v rámci celkovej krajinárskej koncepcie navrhol architekt Ferdinand Milučký. Exteriérové umelecké diela tvorili podstatnú súčasť pôvodnej koncepcie sídliska a na ich tvorbe sa podieľali mnohí špičkoví umelci toho obdobia.
Urbanistickej koncepcii sídliska sa roku 1966 dostalo odborného uznania v podobe Ceny Dušana Jurkoviča, ktorú autorom udelil vtedajší Zväz slovenských architektov.
Kešku odoberaj s rozumom a nie silou.