Fosílie ovládli Bratislavu EarthCache

Fosílie ovládli Bratislavu

Amonity obsadili Bratislavu / Ammonites took over Bratislava (Zdroj/Source - AI)

Obrázok vyššie berte s nadhľadom, avšak fosílie sa v Bratislave naozaj nachádzajú. Nie je ich toľko ako na obrázku, ale zopár ich nájdeme aj v centre mesta na rohu Štúrovej a Grösslingovej. V tejto EarthCache sa budeme venovať amonitom a belemnitom. Fosílie sa nachádzajú na stene, ktorá je tvorená žltkastým mramorom pôvodom z Nemecka.

Take the picture above with a pinch of salt, but fossils are indeed found in Bratislava. There are not as many as in the picture, but we can find a few in the city centre at the corner of Štúrova and Grösslingova. In this EarthCache we will be looking at ammonites and belemnites. The fossils are found on a wall that is made of yellowish marble originally from Germany.

Vznik fosílií / Fossil formation

Celý proces vzniku fosílií sa nazýva fosilizácia. Začína smrťou živočícha, pričom ideálne podmienky nastávajú pri zakrytí sedimentom (piesok, íl alebo vulkanický popol) ihneď po smrti. Čím skôr sa živočích izoluje od od kyslíka a rozkladajúcich sa baktérií, tým viac sa minimalizuje rozklad a tým viac sa fosília zachováva. Počas dlhých geologických období potom dochádza k postupnému nahradzovaniu organického materiálu minerálmi, ktoré prenikajú dovnútra z okolitých sedimentov. Tento proces, známy ako petrifikácia alebo mineralizácia, transformuje pôvodné organické štruktúry na kameňové repliky. S pribúdajúcim množstvom vrstiev dochádza k zvýšenému tlaku, ktorý pôsobí na pochované živočíchy. Tlak a teplota pomáhajú odstrániť vodu, čo vedie ku kompakcii a cementácii. Tento proces pomáha pevne zafixovať fosíliu v hornine. Po miliónoch rokov môžu procesy ako erozia a tektonická aktivita priniesť fosílie späť na povrch. Erózia odstraňuje horninové vrstvy, ktoré pokrývali fosílie a umožňuje tak ich odhalenie.

The whole process of fossil formation is called fossilization. It begins with the death of the animal, with ideal conditions occurring when it is covered by sediment (sand, clay or volcanic ash) immediately after death. The sooner the animal is isolated from oxygen and decomposing bacteria, the more decomposition is minimized and the more the fossil is preserved. Over long geological periods, then, the organic material is gradually replaced by minerals that seep in from the surrounding sediments. This process, known as petrification or mineralisation, transforms the original organic structures into rock replicas. As more layers are deposited, there is increased pressure exerted on the buried animals. Pressure and temperature help remove water, leading to compaction and cementation. This process helps to fix the fossil firmly in the rock. After millions of years, processes such as erosion and tectonic activity can bring fossils back to the surface. Erosion removes the rock layers that covered the fossils, allowing them to be exposed.

Zjednodušený proces fosilizácie / Simplified fossilisation process (Zdroj/Source)

Vápenec / Limestone

Vápenec je sedimentárna hornina, ktorá sa z väčšiny skladá z minerálu nazývaný kalcit (uhličitan vápenatý, CaCO₃). Táto hornina je výsledkom dlhodobého usadzovania organických materiálov, ako sú koraly, lastúry a kostry malých morských organizmov, ako aj chemických usadenín z vody bohatej na vápnik. Rozmanitosť vápencov je obrovská, od čisto bielych cez sivé až po čierne, v závislosti od prímesí, ako sú íl, piesok alebo organické látky. Vo vápenci sa môžu vyskytovať aj fosílie, ktoré môžeme pozorovať na obklade budovy.

Limestone is a sedimentary rock that is mostly composed of a mineral called calcite (calcium carbonate, CaCO₃). This rock is the result of long-term deposition of organic materials such as coral, shells and skeletons of small marine organisms, as well as chemical deposits from calcium-rich water. The variety of limestones is enormous, from pure white to grey to black, depending on impurities such as clay, sand or organic matter. Limestone can also contain fossils, which can be observed on the building's cladding.

Amonit vo vápenci / Ammonites in limestone (archív ownera/owner's archive)

Amonity / Ammonites

Amonity sú vymretá skupina morských hlavonožcov, ktorá sa vyvinula pred približne 400 miliónmi rokov. Charakterizujú ich špirálovo zvinuté lastúry, ktoré mohli mať rôzne tvary od takmer dokonale kruhových po veľmi zložité s množstvom lalokov a výbežkov. Ich lastúry boli rozdelené na komory, ktoré boli spojené sifónom, umožňujúcim reguláciu vztlaku a meniť hĺbku vo vode. Rozmery boli veľmi rôznorodé, väčšinou okolo 1 – 40 cm. Gigantické formy však dosahovali až 2 m. Ich fosílie pomáhajú datovať a korelovať vrstvy skalných sedimentov. V horninách sa často zachovávajú ich schránky, zriedkavejšie vápenaté viečka, ktoré v prípade potreby uzatvárali ústie schránky. 

Ammonites are an extinct group of marine cephalopods that evolved around 400 million years ago. They are characterised by their spirally coiled shells, which could vary in shape from almost perfectly circular to very complex with many lobes and projections. Their shells were divided into chambers that were connected by a siphon, allowing buoyancy control and varying depth in the water. The dimensions varied greatly, mostly around 1 - 40 cm. However, gigantic forms reached up to 2 m. Their fossils help to date and correlate the layers of rock sediments. Their shells are often preserved in the rocks, more rarely the calcareous caps that closed the mouth of the shell when needed.

Amonity sa delia na niekoľko typov podľa tvaru ich schránky, najznámejšie z nich sú na obrázku:

Ammonites are divided into several types according to the shape of their shell, the most familiar of which are pictured:

Príklady amonitov / Ammonite examples (Zdroj/Source)

Belemnity / Belemnites

Belemnity sú vymretá skupina morských hlavonožcov (rovnako ako amonity). Belemnity sa líšia od iných hlavonožcov predovšetkým svojou vnútornou schránkou, ktorá sa nazýva rostrum a je charakteristická svojím pevným, klinovitým tvarom. Rostrum, známe tiež ako „belemnitský hrot“, bolo v zadnej časti tela belemnita a slúžilo pravdepodobne ako závažie, ktoré pomáhalo udržiavať zviera vo vertikálnej polohe v mori. Na prednej strane rostra sa nachádzal komplexný systém komôr podobný tým, ktoré majú amonity a sépie, umožňujúci belemnitu meniť svoj vztlak. Rostrum sa zachováva ako skamenelina najčastejšie. Strednú časť schránky belemnitov tvoril fragmokón, ktorý bol dutý, mal kuželovitý tvar a bol rozdelený priehradkami. Cez priehradky prechádzal dutý sifón. Proostrakum bol tenký doštičkovitý útvar - akýsi štít, ktorý sa nachádzal v chrbtovej časti tiel belemnitov a slúžil na ochranu, čiastočne asi aj na prichytenie svalov. 

Belemnites are an extinct group of marine cephalopods (like ammonites). Belemnites differ from other cephalopods primarily by their internal shell, called the rostrum, which is characterized by its solid, wedge-shaped shell. The rostrum, also known as the "belemnite spike," was at the rear of the belemnite's body and probably served as a weight to help hold the animal upright in the sea. At the front of the rostrum was a complex system of chambers similar to those of ammonites and cuttlefish, allowing the belemnite to vary its buoyancy. The rostrum is preserved as a fossil most often. The central part of the belemnite shell was a phragmocone, which was hollow, conical in shape, and divided by compartments. A hollow siphon passed through the compartments. The pro-ostracum was a thin plate-like formation - a kind of shield, which was located in the dorsal part of the belemnite bodies and served for protection, and probably partly for attachment of muscles.

Stavba tela belemnitov / Belemnite body structure (Zdroj/Source)

Logovanie / Logging tasks