!!PEČIATKA JE SUČASŤOU KEŠKY NEBRAŤ!!
Pozývam ťa na moju sériu pri tejto stanici v Čachticiach. Čaká ťa celkovo skoro každý možný typ (Mega a Giga eventy nepočítam). Toto je štvorka takže D2/T2.5. Vopred upozornujem že owner neberie za zodpovednosť vaše chyby.
Niečo z histórie
Stanica sa nachádza v obci Čachtice na trati Nové Mesto nad Váhom-Velká nad Veličkouu. 1. september 1929 bol významným dňom pre Podjavorinský kraj.
Vtedy prešiel prvý vlak po novootvorenej železnici z Veselí nad Moravou do Nového Mesta nad Váhom. Trať dlhá 67,5km vedúca v mimoriadne obtiažnych morfologických a geologických podmienkach spájala Slovensko s Českými zemami. O náročnosti umiestnenia dráhy do terénu svedčí aj to, že 42% trate je v oblúku a maximálny sklon 13,8‰ má až 18% trate, čo je takmer pätina. Najvyššia nadmorská výška je 400,78 metrov nad morom, najnižšia je vo Veselí nad Moravou 180,76 metra. Na najväčšej investícii československej vlády do železníc v dvadsiatych rokoch minulého storočia pracovalo v čase najintenzívnejších prác až 5000 ľudí. Trať mala v čase výstavby mimoriadny význam pre spojenie dvoch častí novej republiky, Slovenska a Moravy, ktoré v tej dobe bolo možné iba cez mimoriadne vyťažený Vlársky priesmyk. Z Veselí nad Moravou do Myjavy sa prvýkrát išlo už 8. decembra 1927, do Starej Turej ale prišiel prvý vlak až 1. septembra 1929, keď sa spojazdnil úsek až do Nového Mesta nad Váhom. Na umiestnenie trate do členitého terénu pri udržaní parametrov pre dopravu bolo nutné obrovské množstvo zemných prác.
Na trati je postavených niekoľko mostov a viaduktov. Najdlhší je pri Papradi, ktorého päť hlavných oceľových polí po 45,5 metrov s dvoma betónovými meria dohromady 254 metrov. Za ústupu ho zničili nemecké vojská a dva roky vlak končil pred ním, celý vlak vystúpil a do Myjavy sa muselo ísť pešo, čo bolo okolo osem kilometrov. Ďalším v poradí je Myjavský viadukt zaujímavý tým, že je to oceľový most v oblúku, čomu sa projektanti v tých rokoch všemožne snažili vyhnúť, lebo pôdorysne zakrivené oceľové prvky vcelku nevedeli až tak ľahko technologicky vyrobiť, ale hlavne ani dobre staticky spočítať, robí to totižto problémy pri zaťaženiach zmenou teploty. Nakoniec urobili polia širšie a medzi piliermi ich pootočili, aby neboli v priamke. Na trati sú tri tunely. Krátky 248,96 m v Čachtickej doline je razený vo vápencoch, čo sú pre tunelovanie veľmi vhodné horniny. Druhým tunelom je Poriadský tunel dlhý 486,41 m. Razený je v ďaleko náročnejšom prostredí porušených ílovcov a pieskovcov. Najdlhším tunelom je tunel pod masívom Poľana. Pôvodne sa volal tunel generála Milana Rastislava Štefánika a so svojou dĺžkou 2422,31 metrov bol istú dobu najdlhším tunelom v Československu. Neskôr sa volal Pod Poľanou alebo Myjavský tunel. V neprehľadnom teréne bolo mimoriadne náročné geodetické zamerať tunel. Nakoniec sa prerazil s výškovou odchýlkou 7 mm a smerovo 25 mm. Nenápadný tunel je v skutočnosti veľmi zaujímavým stavebným dielom, keďže sa razilo v silne tlačivých bridliciach s vrstvami pieskovca. Tunelová rúra sa rýchlo zatvárala a boli zaznamenané deformácie výrubu až 90 cm pri strope, 25 cm bočné steny a dno sa miestami dvíhalo až o pol metra. Okrem veľkých prítokov vody, ktoré spôsobili vyschnutie studní v okolí už aj tak chudobnom na vodu sa vyskytli výrony metánu, ktorý pri odstreloch vybuchoval a zapaľoval výstroj tunela. Zaujímavé je, že tunel začali stavať tri roky predtým, než trať, keďže postupovali 1,5 metra za deň pri ručných prácach z Vrbovskej strany a asi 3 metre pri použití mechanizácie z Brestoveckej strany. V jednom dni pracovalo na tuneli maximálne až 1443 pracovníkov.
Tunel
Na základe verejnej súťaže bola stavba úseku č.9 (st. km 58,700 až 67,463) trate Myjava-Nové Mesto nad Váhom. V st.km 60.0/4 musel byť cez východný výbežok svahu Kočiš (401 m n.m.) prerazený tunel, ktorý dostal pomenovanie podľa neďalekej obce Čachtice. V súčasnosti je tunel v správe Tunelového obvodu Zbehy. V tunelovej rúre sa nachádza 32 tunelových pásov, z ktorých 1. až 30. a časť 31. sú zhotovené z betónu, čiastočne v klenbe z lomového tvrdého pieskovca. Ostatná časť tunelovej rúry je zhotovená z kamennej obmurovky. V tunelovej rúre sú po oboch stranách 4 bezpečnostné výklenky, symetricky umiestnené v 7., 13., 19. a 25. páse. V roku 1998 bolo zistené povrchové zvetrávanie pieskovca.
ČACHTICKÁ STRELA PO “TRIANGLI“
V súvislosti s modernizáciou žst. Nové Mesto nad Váhom, ktorej kľúčová časť bude prebiehať v roku 2007, bolo nutné ešte v tomto roku realizovať nové napojenie vlečiek na Piešťanskom zhlaví. Práce na tomto napojení začali 20. novembra odstránením koľajového roštu a výhybiek na pôvodnej vlečke, pričom v dňoch 12. až 15. decembra prebiehala nepretržitá výluka staničnej koľaje č. 4b, počas ktorej došlo ku vloženiu novej výhybky č. 52, cez ktorú budú vlečky novo napojené.
Riešenie prosim neprezradzajte inač bude log bez upozornenia zmazaný. Fotky miesta taktiež nepovolujem keby ste nemali pero fotolg mi pošlite. Po odosalní fotologu nemusíte čakať na odpoveď a hneď môžete logovať. BYOP je povinné lebo preo sa v keške nenachádza. Budem rád za fotky ( nie finálu). Komu by sa podaril zasiahnúť "Čachtickú strelu" môžete spraviť fotku.