ĽUDOVÍT ŠTÚR (1815 – 1856)

Najvýznamnejšia osobnosť slovenského národného života v 19. storočí a zakladateľ modernej slovenskej identity.

Život a pôsobenie

Ľudovít Štúr sa narodil 28. októbra 1815 v Uhrovci. Kľúčové pôsobenie začal na Evanjelickom lýceu v Bratislave, kde sa stal námestníkom profesora. Tu sformoval skupinu štúrovcov. Po štúdiách v Halle sa vrátil s jasnou víziou, no pre jeho nekompromisné vlastenecké postoje bol v roku 1843 odvolaný z katedry, čo vyvolalo protestný odchod študentov do Levoče.

Kľúčový prínos: Kodifikácia slovenčiny

Jeho najtrvalejší prínos spočíva v jazykovednej oblasti:

• Uzákonenie jazyka (1843): Spolu s Hurbanom a Hodžom kodifikoval novú spisovnú reč na základe stredoslovenského nárečia.
• Jazykovedné diela: Svoje rozhodnutie zdôvodnil v diele Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a pravidlá zhrnul v Náuka reči Slovenskej (obe 1846). Tým položil základ národnej identity.

Politik, novinár a reformátor

Bol nielen jazykovedec, ale aj praktický politik:

• Novinár: Vydával prvé slovenské politické noviny Slovenskje národňje novini (od 1845), kde riešil sociálne otázky.
• Poslanec a sociálny bojovník: Ako poslanec uhorského snemu za Zvolen žiadal zrušenie poddanstva a rozvoj hospodárstva.
• Revolúcia 1848/49: Bol hlavným organizátorom Žiadostí slovenského národa a viedol Slovenskú národnú radu počas povstania.

Filozofia a odkaz

Jeho romantická filozofia kládla dôraz na mravnú a duchovnú obrodu Slovanstva.

• Slovanstvo a svet budúcnosti: Vo svojom neskorom diele vyjadril kontroverzný názor, že záchranu Slovanom prinesie ruské samoderžavie.
• Osobná obeta: Zvolil si život bez manželstva (endogamia), veriac, že práca pre národ si vyžaduje úplnú oddanosť a obetu osobného šťastia.

Zomrel tragicky 12. januára 1856 v Modre na následky zranenia z poľovačky, no jeho odkaz pretrváva ako základ moderného slovenského národa.