-
Difficulty:
-
-
Terrain:
-
Size: 
(large)
Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions
in our disclaimer.
Pozývame Vás na Prechádzku za zvieratami po stopách jedného poľovníka. Cestou buďte pozorní, nikdy neviete, aká informácia sa vám môže neskôr hodiť.
Vo finálnej keške sa nachádza pečiatka, ktorá neslúži na výmenu ale je súčasťou leterboxu.
Prosíme Vás o dôkladné zamaskovanie finálnej skrýše. Nesmie ju vidieť ani keď stojíte meter od nej. Ak ju je vidieť, ten pred vami ju zle zamaskoval. Maskovanie prispôsobte terénu, nech nepriťahuje pozornosť. Neradi by sme o ňu prišli.
Ďakujeme.
V neďalekej dedine žil poľovník, ktorý často chodil do miestnych lesov. Navštevoval ich takmer denne, chodil na všetky smery a mal prejdené všetky lesné chodníčky. Jedna trasa mu však najviac prirástla k srdcu a chodil ňou najradšej.
Svoju prechádzku vždy začínal cestou na lúku, povedľa futbalového ihriska po poľnej ceste. Na tejto lúke často vídal stádo danielov škvrnitých. Jeden daniel sa raz oddelil od stáda a utekal sa schovať do lesa. Bežal popod borovicu na kraji lesa, kde sa zachytil parohami o konár. Poľovník mu pomohol a daniel ušiel.
Poľovník pokračoval vo svojej prechádzke ďalej chodníkom na juhovýchod. Ako tak išiel krajom lesa, vyplašil zajaca, ktorý sa bežal schovať za neďaleký peň. Nebolo to pre neho nič zvláštne, pretože tohto zajaca vídal často. Určite tam v tom pni býva, pomyslel si a išiel ďalej.
Ako tak išiel po lesnom chodníčku, prišiel na kraj lesa a vyšiel na pole. Po kraji poľa pokračoval smerom od posedu a kochal sa výhľadom do doliny. Ako išiel, zbadal bažanty, ktoré sa tam pásli. Bažanty sa poľovníka zľakli a ušli do lesa.
Keď poľovník natrafil na chodníček vychodený od zvierat, vydal sa hore kopcom krížom cez les, až kým neprišiel na lesnú cestu, po ktorej pokračoval vo svojej prechádzke smerom na kopec.
Ako tak kráčal ihličnatým lesom, popod nohy mu prebehol ježko a rýchlo sa schoval do hrdzavej konvy, ktorá tu ležala už roky, stala sa súčasťou lesa a ježko v nej našiel bezpečný úkryt pred zvedavými turistami.
Cestou na kopec nikdy nevynechal vyhliadku, ktorá je napravo od cesty. Prešiel pomedzi kamene a kríky až kým nenašiel miesto s najlepším výhľadom. Často sa tu kochal krásou doliny a sledoval lietajúcich dravcov.
Ako tam raz takto stál a sledoval let jastraba, padlo mu k nohám pierko. Chcel si ho zastrčiť za klobúk, že bude mať ozdobu, no pierko zapadlo medzi skaly a nedalo sa vytiahnuť. Ak ho nikto odtiaľ nezobral, leží tam dodnes.
Dlho sa tu zdržovať nemohol, tak sa vrátil na lesnú cestičku a ani sa nenazdal a bol na Veľkom vrchu. Tu si zvykol oddýchnuť, posilniť sa pred ďalšou cestou a zapísať sa do knihy. V knihe ho však nenájdete, pretože už je to dávno, čo tadiaľto išiel naposledy a knihu už vymenili, no môžete niečo po ňom objaviť pod vrchnákom schránky alebo na informačnej tabuli.
Ďalej sa poľovník pobral po lesnom chodníčku smerom na Chalmovú. Hneď na začiatku lesa býval v očakávaní, či tu neuvidí rysa ostrovida. Ešte keď bol malý chlapec, starý otec mu rozprával, ako raz tesne pod Veľkým vrchom videl rysa. Nikdy však nemal šťastie. Pár ráz aj zišiel z chodníčka do neďalekých skál, no našiel tam len jednu menšiu jaskynku, ktorá mohla slúžiť rysovi ako úkryt. Nikdy sa však neodvážil hlavu vopchať dnu, takže sa nikdy nedozvedel, či tam po rysovi niečo ostalo.
Cesta po chodníčku ubiehala rýchlo a poľovník bol zrazu na lúke. Pokračoval stredom lúky, tiahnúcej sa severovýchodným smerom až ku jej koncu. Otočil sa a ešte raz sa pozrel na lúku, či predsa len nezbadá nejaké zviera. Nič neuvidel, no počul, ako na veľkej borovici zahúkal výr. Pomedzi konáre ho však nebolo vidieť, a tak sa otočil a pokračoval po chodníčku, ktorý tu vychodila zver.
Poľovník vyšiel na briežok a ocitol sa v riedkom lese, ktorý je tu typický. Prešiel okolo búdky pre sýkorky, ktorú tu zavesil minulé leto a pokračoval po hrebeni po ceste, na ktorú natrafil. Pokračoval ďalej a tešil sa, že sa blíži ku svojej obľúbenej časti lesa. V tom mu niečo narazilo do čela a spadlo to na zem. Bol to krásny veľký roháč ktorý sa rýchlo spamätal z nárazu, priliezol k stromu a schoval sa do machom obrastenej dutiny. Poľovník sa pousmial a pokračoval ku svojej obľúbenej borovici.
Borovica rástla na kraji lúčky a podľa starej legendy tu žila múdra sova. V dedine sa tradovalo, že na tejto borovici kedysi sedávala stará múdra sova, ktorá vedela poradiť ľuďom v ich ťažkostiach. V dedine to bola obľúbená povesť, legenda či rozprávka a nikto už nevie, kedy vznikla a čo je na nej pravdy. Isté je minimálne to, že tá borovica tu stojí dodnes. A či tam tá sova naozaj žila a či tam po nej niečo ostalo, to už musíte zistiť vy. Je to len na vás. Poľovník mal túto borovicu veľmi rád, pretože mu rozprávku o sove často rozprávala stará mama pred spaním. Niekedy si sadol pod strom oproti borovici, požaloval sa jej a povedal jej, čo ho trápi a aj keď tam nebola sova čo by mu poradila, aspoň sa mu uľavilo.
Pri strome si aj oddýchol a mohol pokračovať ďalej, cez lúku, do mierneho svahu. Keď vyšiel na kopec, zbadal niečo, čo doteraz ešte nevidel. Na kameni, tesne pod vrcholom, sedel tetrov hlucháň. Poľovník ostal stáť a len v nemom úžase pozeral. Tetrov ho zbadal a rozbehol sa do lesa. Poľovník sa bez rozmýšľania vrhol za ním no tetrova o chvíľu nebolo. Poľovník sa z toho spamätal a vydal sa ďalej.
Poľovník kráčal po peknej širokej ceste a pozeral dole do doliny. Neprešiel ďaleko a začul krochkanie. Dole, asi tak 40metrov pod cestou bol diviak, ktorý sa rýpal pri hrubšom strome, ako keby chcel odtiaľ niečo vytiahnuť. Poľovník ho chvíľu mlčky sledoval, no stále myslel na toho tetrova. Tak sa pobral ďalej a rozmýšľal, či ho ešte niekedy uvidí. Cesta mu ubiehala rýchlo, však išiel po peknom chodníčku. Občas preskočil značku chotára, čo bola priamo na ceste. Raz sa skoro o jednu aj potkol, pretože nepozeral pod nohy ale po lese. Našťastie nepadol, pretože by určite hneď vyplašil krásneho jeleňa, ktorého práve zbadal. Dobre sa pozerajte a jeleňa zbadáte aj Vy.
Keď jeleň odbehol, poľovník pokračoval vo svojej ceste. Približne 55 krokov od miesta, kde sa pásol jeleň, ležal naľavo od cesty na kopčeku kameň s iniciálami neznámeho človeka, okolo ktorého často prechádzal, ale nikdy neprišiel na to, kto bol ten človek. Tentokrát sa tu tiež zastavil, prečítal si písmená a pokračoval ďalej. O chvíľu bol na neďalekej lúke so stolíkom a lavičkami, kde sa zvykol najesť. Na kraji lúky je posed, na ktorom poľovník strávil nejednu noc. Počas poľovačiek sa mu z tohto posedu podarilo zastreliť jeleňov, diviakov aj muflóna. Počet svojich úlovkov si zaznačil na spodnú stranu novej lavičky(bližšia ku ceste, na strane od jeleňa.
Keď sa poľovník najedol, zbalil si všetky svoje veci a ak mal miesto v batohu, zobral aj neporiadok po neporiadnych ľuďoch. Potom pokračoval v ceste ďalej okolo posedu. Kráčal po chodníku, počúval vtáčiky a cesta mu ubiehala. Tam, kde cesta mierne zabáčala vľavo zbadal na peknej borovici veveričku. Sedela na konári vysoko v korune a hrala sa s orieškom. Keď zbadala poľovníka, odložila si ho do svojej skrýše a tiež sa schovala.
Poľovník ešte chvíľu pokračoval po chodníčku, no potom odbočil doľava a vyšiel na kopec. Na tomto kopci totiž žije jazvec a tak chcel poľovník skúsiť šťastie, či ho neuvidí. Vyšiel na kopec, prišiel až k vrcholovej značke, ale jazveca nikde. Asi bol schovaný vo svojej nore pod vývratom.
Poľovník teda pokračoval vo svojej ceste ďalej. Nemohol sa zdržovať, aby sa stihol vrátiť včas domov. Našťastie tu tiež ide pekná široká cesta, tak sa mu po nej dobre kráčalo. Pri ceste poletovala sojka, ktorá preletovala zo stromu na strom. Poľovník ju sledoval. Sojka nakoniec sadla na kameň pri strome a odletela do doliny. Presne tam sa poľovníkovi naskytol krásny pohľad. Slniečko svietilo, na oblohe ani mráčika a on videl celú dolinu. Videl až na svoju rodnú obec.
Poľovník sa pokochal výhľadom a pokračoval ďalej. Kráčal po rovinke až kým neprišiel ku kopcu. Tu spozornel. "Chlapi včera v krčme hovorili, že tu pilčík videl medveďa", spomenul si. Obzrel sa a ponáhľal sa hore kopcom, lebo s medveďom sa nechcel stretnúť. Je to jediné zviera, ktorého sa bojí. Našťastie tu medveď nebol, tak si poľovník vydýchol. V rýchlosti len pozrel na strakinu búdku, ktorú jej tam sám zavesil, aby si mala kde schovávať poklady a ponáhľal sa po ceste čo najďalej od tohto kopca. Prišiel až ku rozcestníku, ktorý mu však neukazoval cestu domov. Po tabuľke behal mravec, no keď zbadal poľovníka, schoval sa za ňu. Poľovník podišiel k neďalekej chatke, trochu si oddýchol, pretože bol zadýchaný, vrátil sa ku rozcestníku a pokračoval vo svojej ceste domov. Kráčal po chodníku, na križovatke išiel cestou vľavo. Ako kráčal ďalej dole z kopca, zbadal muflóny ako sa pasú pri ceste. Jeden sedel pri strome a dával pozor. Hneď ako zbadal poľovníka, spozornel, postavil sa a aj s ostatnými ušiel do doliny.
Poľovník pokračoval po chodníku, prešiel okolo ihličnatého lesa až prišiel ku spevnenej ceste. Odbočil vľavo a kráčal po ceste, aby obišiel pole. Keď znovu vošiel do lesa, vyplašil líšku, ktorá rýchlo ušla. Poľovník odbočil vpravo, vyšiel hore kopcom a blížil sa k lúke, kde začal svoju cestu. Na vrchu kopčeka ešte zazrel srnca, no ten už utekal, lebo poľovníka spozoroval skôr, ako poľovník jeho.
Poľovník vošiel na lúku a kráčal cez ňu domov. Uvažoval, či si ešte posedí na posede alebo už pôjde. Chcel si ešte oddýchnuť ale po rebríku sa mu liezť nechcelo, tak keď prišiel ku zelenému posedu, sadol si na zem, oprel sa o zadnú nohu posedu a zapálil si fajku. Keď dofajčil, schoval fajku a pobral sa preč. Už sa začalo stmievať tak sa ponáhľal a nezbadal, že mu niečo vypadlo z vrecka a zapadlo to za nohu posedu.
Poľovník prešiel na druhú stranu lúky a pokračoval po kraji lesa. Ešte si na chvíľu odskočil a potom už pokračoval domov.
Verzia 1.0 - 4.4.2014 - Pôvodná verzia bez bažanta
Verzia 1.1 - 16.4.2014 - Verzia upravená kvôli zverejneniu PZZ#3 Bažant obyčajný
Verzia 1.2 - 10.1.2015 - Mierne úpravy
Verzia 1.2.1 - 15.3.2015 - Doplnená poznámka - pre prípad, že by odpratali spadnutý posed
Verzia 1.2.2 - 31.10.2015 - Vynútená úprava kvôli odstráneniu poseda a stola.
Additional Hints
(No hints available.)