|
História a princíp činnosti
Za počiatok televíznej histórie sa považuje dátum 6. január 1884, kedy si vtedy tridsaťdvaročný berlínsky študent Paul Gottlieb Nipkow podal patentovú prihlášku č. 30105 na elektrický teleskop. Jeho jadrom bol slávny Nipkowov kotúč, ktorý bol až do dvadsiatych rokov minulého storočia základnou súčasťou každého televízora, či televíznej kamery.
Bola to kruhová doska, ktorá mala po svojom obvode vyvŕtaných mnoho otvorov rovnakého priemeru, ktoré tvorili jeden závit špirály tak, že každý otvor bol oproti predchádzajúcemu posunutý ku stredu kotúča s veľkosťou svojho priemeru. Za kotúč umiestnil vynálezca fotobunku tak, aby na jej citlivú plôšku dopadal vždy len malý zväzok svetelných lúčov z jedného otvoru kotúča. Obrázok premietaný na kotúč sa jeho otáčaním rozkladal na jednotlivé body a riadky a vytváral na výstupe fotobunky elektrický prúd, ktorého okamžitá hodnota odpovedala jasu toho ktorého miesta obrázku. Otočením kotúča o jednu celú otáčku tak boli vyslané všetky body obrázku, alebo tiež jeden celý snímok. Prúd z fotobunky bolo jednoducho možné preniesť elektrickými drôtmi na iné miesto. Tu sa otáčal celkom rovnaký kotúč, ktorý mal ale okrem fotobunky svetelný zdroj, ktorého intenzita bola ovládaná napätím z fotobunky. Pohľadom cez kotúč potom mohol pozorovateľ, či televízny divák, pozorovať pôvodný obrázok z vysielača.
Vynález vákuovej diódy (prvej elektrónky) počkal na sira Johna Ambrosa Fleminga v roku 1904. Onedlho prišiel Lee de Forest s triódou, ktorá má zosilňovací efekt a otvorila tak cestu pre zosilovanie slabých elektrických prúdov, výrobu netlmených kmitov pre rádiové vysielače a mnoho ďalších dôležitých možností, bez ktorých by rádio nebolo rádiom a televízia televíziou.
Nipkowovho kotúča sa ako jeden z prvých ujal až v 20-tych rokoch 20. storočia Škót John Logie Baird. Skonštruoval a predviedol radu televíznych zariadení, stále ich zdokonaľoval a vo februári 1928 sa mu podaril aj transatlantický prenos s použitím krátkovlnného vysielača. obrázky ale neboli príliš kvalitné. Bairdov systém však používala aj britská BBC k pokusnému televíznemu vysielaniu na stredných vlnách, podobne, ako Ríšska pošta v Nemecku. V roku 1928 Baird demonštroval princípy farebnej televízie a o desať rokov neskôr, presne 4. februára 1938 predviedol v londýnskom kine Dominion Theatre farebnú projekčnú televíziu.
Éra elektronickej televízie odštartovala okolo roku 1923 vynálezom snímacej elektrónky. Vznikli pritom nezávisle na sebe hneď dve. Prvú elektrónku nazývanú disektor vynašiel šestnásťročný americký študent Philo Taylor farnsworth, ktorý načrtol princíp snímania v roku 1922 a tú druhú Vladimír Kosma Zworkyn. Zworkynov vynález, takzvaný ikonoskop bol ale oveľa citlivejší ako Fransworthov disektor. Obe snímacie elektrónky sa stali srdcom prvých televíznych kamier. Napriek tomu sa časom ukázalo, že kľúčovou vlastnosťou je citlivosť a disektory sa začali používať len na snímanie vysielaných filmov. Ikonoskop bol ďalej zdokonaľovaný, vznikol superikonoskop, ktorý bol aj základom prvých televíznych kamier Československej televízie z roku 1953 a vznikli aj ďalšie s omnoho väčšou citlivosťou.
Pod pojmom televízia sa rozumie sústava technických prostriedkov, ktoré umožňujú prenos obrazu vo forme elektrického signálu – videosignálu elektromagnetickým vlnením na potrebnú vzdialenosť a v mieste príjmu premenu videosignálu späť na pôvodný obraz. Zdrojom videosignálu je snímacia elektrónka televíznej kamery. Televízny signál je elektromagnetické vlnenie presne tak isto ako svetlo či rádiové vlnenie. Spolu so signálom televízie sa šíri aj zvuková vlna. Televízny prijímač je schopný tieto signály rozoznať a roztriediť. Vďaka tomu môžeme v reálnom čase sledovať obraz aj počuť zvuk súčasne. Na televízny prenos sa musia používať len ultrakrátke vlny, z čoho vyplýva, že vzdialenosť televízneho prenosu je obmedzená na priamu viditeľnosť. Revolučná udalosť, ktorá umožňuje televízny prenos na ľubovolné vzdialenosti, je použitie spojových družíc. Takéto komunikačné družice využívajú frekvencie nad 3 GHz.
Televízor
Prvý krát vyslovil tento názov na Medzinárodnom kongrese o elektrine ruský vynálezca Constantin Perskyi. Ku zdokonaleniu konceptu televízora prispeli aj John Ambros Fleming so svojou vákuovou diódou, ale aj Lee de Forest s triódou. Prvé pohyblivé obrázky sa začali objavovať na televíznych obrazovkách v 20-tych rokoch 20. storočia. Škót John Logie Baird sa stal prvým človekom, ktorý úspešne predviedol pohyblivú siluetu za pomoci mechanického systému a Nipkowovho kotúča v roku 1925.
Baird sa stal aj prvým vynálezcom systému nahrávania videa. V roku 1928 už televízia fungovala presne tak, ako sme zvyknutí, aspoň na prvý pohľad. Jej obrázky neboli príliš kvalitné, no funkčný televízor bol oficiálne na svete. V tom istom roku sa začalo špekulovať o pridaní farieb do čiernobieleho sveta, čo sa o 10 rokov aj úspešne zaviedlo do praxe. Patent farebného televízora si v roku 1938 zapísal Vladimir Zworkin.
Miľníky
Na vynáleze televízora sa však podieľali svojimi snahami mnohí vynálezcovia v rôznych kútoch sveta. Každý k nemu pristupoval inak a dá sa povedať, že každý svojim kúskom ku konečnému výsledku prispel. Nie všetkým sa však podarilo svojimi snahami vyslúžiť všeobecné uznanie. To patrilo aj v budúcnosti len tým, ktorí priniesli niečo celkom nové. Napríklad Louis W. Parker, ktorý v roku 1948 vynašiel káblovú televíziu.
Ďalším významným míľnikom bol rok 1956, kedy Robert Adler prezentoval prvý diaľkový ovládač na prepínanie kanálov. Rok 1962 zase patrí vynálezu prvého satelitu. V roku 1976 zase spoločnosť Sony predstavila prvý domáci video rekordér, ktorý nastolil na dlhý čas módu nezabudnuteľných VHS-iek. Prvé HD sa v histórii televízora objavilo v roku 1981 a bolo nasledované prvým Dolby Surround zvukom o rok neskôr.
Televízor sa zdokonaľoval každým rokom, najmä v 20. storočí sa doslova menil zo dňa na deň. Prvá plazma uzrela svetlo sveta v roku 1964 a majú ju na svedomí vynálezcovia Donald Bitzer, Gene Slottow a Robert Willson. LCD obrazovka datuje svoje narodenie v roku 1983. Prvá internetová televízia vysielala v roku 1996.
|