Skip to Content

<

Po stopách E. Kriegera - Minerálne pramene Šariša

A cache by caposip Send Message to Owner Message this owner
Hidden : 4/23/2018
Difficulty:
2 out of 5
Terrain:
2.5 out of 5

Size: Size: small (small)

Join now to view geocache location details. It's free!

Watch

How Geocaching Works

Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions in our disclaimer.

Geocache Description:


Po stopách Ernsta Thomasa Theodora Kriegera

Minerálne pramene a kúpele v Šarišskej stolici, časť I.

    Členovia rodiny Krieger patrili v Prešove v 18. a 19. storočí medzi významné osobnosti. „Dynastia Kriegerovcov predstavovala v danom období kultúrnu a vzdelanostnú špičku.“  Vynikali obzvlášť vo farmácii a medicíne, v matematike a kartografii, v prírodovede, ale aj v kultúrnej oblasti v poézii a próze. (Viac o rodine Krieger v listingoch úvodných častí série).

      

Jedným z nich bol aj Ernst Thomas Theodor Krieger {*1798,   1855}. Zvolil si úradnícku dráhu. Po absolvovaní štúdia na prešovskom evanjelickom kolégiu pracoval na rôznych úrovniach stoličnej správy. Zastával významné funkcie – okrem iných bol súdnym prísediacim šarišskej a abovskej stolice a asesorom šarišskej stolice. Vyjadroval sa k viacerým žiadosťam adresovaným mestskému magistrátu v Prešove. Vo voľnom čase sa venoval hospodáreniu na svojom majetku, písaniu poézie, ale najmä svojej najväčšej záľube – prírode. V rokoch 1825 – 1836 svoje pozorovania publikoval formou odborných článkov najmä vo viedenských Gemeinnütze Blatter. Aj keďsa skúmaniu prírody venoval len ako amatér vo voľnom čase, viaceré učené spoločnosti si ho zvolili za svojho korešpondujúceho člena. Prírode a zaujímavostiam rodného kraja venoval aj svoju z dnešného pohľadu najzaujímavejšiu prácu “Šarišská stolica v Hornom Uhorsku.” V origináli “Das Sároser Komitat in Ober Ungarn” vyšla vo Viedni v roku 1841. Rozsahom neveľká publikácia je rozčlenená do viacerých kapitol. Je považovaná za prvú vlastivednú monografiu šarišskej župy. V úvodných častiach je opísaná Šarišská stolica všeobecne, jej hranice, výraznejšie cesty, geologická stavba, vodstvo, fauna a flóra.  Po informáciách z Prešova ako centra šarišskej župy (v tom čase mal 8 890 obyvateľov) nasledujú kapitoly o pozoruhodných jaskyniach, prírodných útvaroch, opis ružinských jaskýň či Lačnovského kaňonu. V diele sa spomínajú Lipovce, Kalvária, Cemjata, Išľa, Šebeš či Kelemeš / Šebastová či Ľubotice / ako aj mnoho ďalších obcí a zaujímavých miest. Ernest Thomas Theodor Krieger zomrel 7. augusta 1855 vo svojom rodnom dome v Prešove.

 

Minerálne pramene a kúpele v Šarišskej stolici (župe),

časť I.. – pramene a kúpele Šariša / dolného /

 

 

      E.T.T. Krieger vo svojej práci opisuje aj minerálne pramene a kúpele. Stať začína vetou „ Žiadna stolica v celom Uhorsku nemá prírodu s toľkými minerálnymi prameňmi ako Šariš.“ Okrem významnejších a výdatnejších prameňov vymenuváva aj maličké pramienky či studničky. Krieger píše celkovo o 66 minerálnych prameňoch v Šarišskej stolici. 

                                

      Medzi najznámejšie v regióne zaraďuje Lipovecké kúpele /vtedy/ so 14 prameňmi. Tieto pramene sú známe od dávnej minulosti. Zmienka o prameňoch je z konca prvej polovice 18. storočia, kedy ich M. Bel spomína v rukopise opisu Šarišskej stolice. V roku 1794 tu na podnet majiteľa Splényiho bola postavená malá kúpeľná budova s vaňami. Barón Splényi potom prizval do Lipoviec stoličného lekára, ktorý v roku 1799 urobil analýzu vôd v Šindliari a v Lipovciach. Vodu z prameňa pri kúrii ohodnotil ako veľmi bohatú na železo, a tak mohla konkurovať aj bardejovskej minerálne vode. Na prelome storočí bol jeden z prameňov zachytený v murovanom záchytnom objekte a začiatkom 19. storočia sa minerálne vody začali plniť do fliaš a expedovali sa do celej krajiny pod názvom Salvator – Spasiteľ. Názov Salvator dáva týmto vodám gróf Szakmáry – v tom období majiteľ kúpeľov. V prvej polovici 19. storočia sa Lipovce stávajú významným kúpeľným strediskom, v ktorom sa zhromažďujú šľachtické rodiny z celého Šarišského regiónu. Menej šťastia malo ich využitie v kúpeľoch. Chýbala im hlavne teplota. Popularita kúpeľov postupne klesala, ale obľúbenosť stolovej vody Salvator očividne stúpala. Význam týchto vôd podčiarkuje aj skutočnosť,  že už v roku 1880 dostávajú od uhorskej vlády vymedzené ochranné pásma. Prírodná minerálna voda Salvator je vysoko mineralizovaná kyselka, hydrogen-uhličitanovo-vápenato-horečnato-sodná, slabo kyslá, studená, hypotonická. Má zo všetkých slovenských minerálnych vôd najvyšší obsah horčíka. Je vhodná pri niektorých žalúdočných a črevných chorobách, pri poruchách látkovej výmeny, pri cukrovke, dne a pri náchylnosti k tvorbe kamienkov v močových cestách. Známy je aj prameň Sultán v Šindliari.

      V ďalšom Krieger spomína Minerálne vody na Cemjate s možnosťou kúpania               / Mineralwasser mit Badeanstalten in Czemete /. Cemjatské kúpele už v šestnástom storočí preslávila minerálna voda – uhličito-železitá kyselka, ktorá sa používala na liečbu chudokrvnosti a žalúdočných ťažkostí. V devätnástom storočí sa vyhľadávanými stali vaňové kúpele v ohrievanej minerálke, ktorá sa liala na vrstvu ihličia. Najväčší rozmach zaznamenali Cemjatské kúpele začiatkom 19. storočia, kedy mesto Prešov dalo postaviť na Cemjate kúpeľný dom s kabínkami, niekoľkými hosťovskými izbami a jedálňou. Tieto miniatúrne mestské kúpele malo postupne v prenájme niekoľko podnikateľov, ktorí sa usilovali o ich výraznejší rozvoj. Časť finančných prostriedkov sa investovala do rozšírenia kúpeľného domu, ako aj parkovej úpravy okolia. Veľká pozornosť sa venovala propagácii kúpeľov.Pre zvýšenie kúpeľného záujmu boli vydavané reklamné prospekty. Postupne boli pribudované sanatóriá obklopené verandami. Okrem toho tu bola vybudovaná tanečná sála a hostinec. Kúpele s mestom spájala pravidelná kočová linka. Napriek veľkému úsiliu sa im nepodarilo prerásť rámec regionálnych kúpeľov a prímestského letoviska prešovskej strednej vrstvy. V lokalite Cemjaty je viacero významných prameňov – Kvašná voda, Kadlubek, Diana,…

 

        Kúpeľe Išľa      / u Kriegera Ischler Bad bei Sebes /.                                                                                                                                                  Bývalé kúpele Išľa sa nachádzajú severne od Prešova, medzi obcou Nižná Šebastová a Fintice, . Vyviera tam 5 prameňov a jeden je kyselka s uhličitou vodou. Prameň dostal meno Mária a jeho vodu používali ako prírodnú stolovú vodu. Ostatné  pramene majú charakter slaných sádrovcových vôd. Boli určené na liečenie chorôb látkovej premeny, kožných a ženských chorôb, reumatizmu, štítnej žľazy a škrofulóz. Pomenovali ich: František, Leles, Ferdinand a Amália. Názov kúpeľov je odvodený od chýrnych rakúskych kúpeľov - Bad Ischl.  Slané sádrovcové vody, ktoré sa tam nachádzajú majú rozdielnu mineralizáciu a chemické zloženie. Najviac sa na liečenie využíval prameň Leles. Za svoj vznik vďačia grófovi Hallerovi z Prešova, pretože vo vodách kúpeľov Išľa sa vyliečila jeho manželka. Preto dal gróf postaviť kúpeľný dom a hostinec. Kúpeľný dom vybavil vaňami. V roku 1838 kúpeľné priestory rozšíril, vysadil tam okrasné dreviny a zriadil park s chodníčkami. Kúpele začali nadobúdať na svojej popularite. Dokonca sa tam začala voda ohrievať a zaviedli sa aj slatinové kúpele. Ložiská rašeliny sa nachádzali sotva 50 metrov od kúpeľného areálu. Spočiatku sa tam zriadilo len desať izieb a ostatní záujemcovia o kúpanie sa ubytovali v súkromných domoch v obci. Kúpele Išľa vyhľadávali okolití šľachtici a Prešovčania. Záujem o liečenie prejavovali aj obyvatelia vidieka. Koncom 19. storočia sa novým vlastníkom kúpeľných zariadení stal gróf Wengerský. Aj jeho pričinením sa rozšírili kúpeľné zariadenia a zlepšili podmienky pre pobyt hostí. Na rozhraní 19. a 20. storočia aj tieto kúpele začali upadať. Kúpele opúšťala solventnejšia klientela a dala prednosť honosnejším. Aj napriek tomu kúpele najdlhšie na okolí dokázali odolávať svojmu úpadku a zániku a svoje služby poskytovali až do polovice 20. storočia. K ich úpadku a neskoršie i zániku prispelo aj znárodnenie v roku 1949. Po tomto roku ešte nejaký čas poskytovali predovšetkým ambulantné služby. Vsúčasnosti sa neprevádzkujú ani len reštauračné služby. Areál aj objekty sú v dezolátnom stave.

         Borkút – okolie Wilec hôrky   / Borkút – Willezberg /

        Borkút bol už od dávnzch čias jednou z obľúbených oddychových zón pri Prešove. Nachádzajú sa tam štyri minerálne pramene - Malý Borkút, Veľký Borkút, Čurek a Kadlub. Vody z týchto prameňov sú s obsahom vápnika a bikarbonátov, železito-uhličité. Kedysi  tam existovalo aj malé lesné jazero, v ktorom sa ľudia zvykli kúpať. Bolo čisté s krásnou okolitou prírodou. Územie, kde bola kedysi čistá prírodná voda, je dnes zarastené stromami a trávou Zaujímavé bolo aj neďaleké okolie Wilec hôrky.  Tá bola rovnako ako Borkút už aj v minulosti obľúbeným prímestským rekreačným priestorom. V minulosti boli na územi Wilec hôrky vybudované aj sírne kúpele, tie v 18. storočí zmizli. Wilec hôrka nesie meno jej vlastníka Wileca / Willez, Villecz / - ( bol renomovaným prešovským advokátom ), ktorý na južných stráňach Wilecovej hôrky až k dnešnému Borkútu pestoval vinič.

        Šťavica a okolité pramene / u Kriegera Scawnyica bei der Klaufe von Sóvár /  -     Šťavica v smere od Solivaru.

        Známy prameň minerálnej vody sa nachádza naľavo od lesnej cesty, ktorá odbočuje do ľava z hlavnej cesty Kokošovce - Zlatá Baňa smerom na hrebeň Slanských vrchov / k chate Fricka /. Prameň bol upravený v osemdesiatych rokoch bývalým majiteľom lesov. Minerálna voda je vyvedená do kamenného múrika s dreveným prístreškom. V ďalšom období bol nad prameňom postavený otvorený drevený prístrešok s plechovou krytinou. Voda v prameni je číra, bez zápachu, má výbornú chuť kyselky. Trochu ďalej na pravej strane sa nachádza ďalší prameň.   V blízkosti Šťavice vyviera aj “Studnička Sisi” pomenovaná podľa cisárovnej Alžbety. V závere jej trojtýždňového pobytu v Bardejovských Kúpeľoch sa 22.júla zastavila na Sigorde, kde jej významné osobnosti z Prešova, Solivaru a Soľnej Bane usporiadali piknik na lúke pri prameni. Oboznámili ju s ťažbou opálu a soli ako aj obohatou ťažobnou  históriou Slanských vrchov. Po jej tragickej smrti na jej počesť a pamiatku bol na mieste pikniku zo zbierok postavený pamätník, ktorý tvorí prameň kameňmi upravený na spôsob lurdskej jaskyne. Na jednom z nich je nápis : “Erzsébet királyné emlék liget, 1898” – Pamätný háj kráľovnej Alžbety.

       Sabinov a Pečovská Nová Ves   / Seben und Pechy Neudorf /

Pod horským masívom rovnomenného názvu stáli niekedy povestné sabinovské kúpele Švabľovka. História kúpeľov  siaha už do konca 15. storočia. Základom bol pôvodný sírnatý kúpeľ, či prameň sírnatej vody, ktorý sa ešte dodnes nachádza pod brehom v otvore vysekanom do skaly. . Kúpele mali len menší lokálny význam a navštevovali ich prevažne obyvatelia Sabinova a okolitá šľachta. Liečili si tam okrem kožných chorôb aj reumatizmus.

         Pramene v Žipove / Izsépp /.

V Žipove sú dva minerálne pramene – jeden v obci v doline miestneho potoka a druhý v bočnej doline jeho ľavostranného prítoku, obidva pramene majú vodu zemitú, uhličitú.

        Z nasledujúcich prameňov E.T.T. Krieger spomína blízke pramene - Brežany   / v origináli Bujak /, Bajerov / v origináli Bajor /. V lokalite Fiľov sú minerálne pramene Tri studničky.

        Terňa - okolie / Ternye /

Dva pramene pri súčasnosti červenej znač. turistickej trase v smere od Prešova pred Terňou / Zimná studňa / a za Terňou.

        Prameň v Drienovskej Novej Vsi / v tej dobe Somosujfalu / - uhličito-horečnatá kyselka. Vody v prameňoch sa od seba líšia obsahom minerálnych látok a množstvom oxidu uhličitého - dodnes hojne využívajú ako prírodná stolová minerálka. Blízky prameň v Petrovanoch – Magaskút – je uhličitá kyselka s vysokým obsahom mangánu. Prameň s bohatou minulosťou pomaly upadá do zabudnutia a dokonca je znehodnotený poľnohospodárskou činnosťou. Krieger spomína aj prameň pri Kendiciach / Kende /.

        Ruská Nová Ves - / Sósújfalu /

V okolí sú to : studnička pri chate Havaj, prameň pri Šebastovke / Šebeške /, prameň pri chate Sova

        Hanušovce n/T – okolie / Hanusfalva, Hanssdorf, Hanussowcze /

Zrejme sa tu jedná o blízke minerálne pramene Tajch a prameň Márie Terézie.

        Minerálny prameň Bystré / vtedajší názov Bisztra /

Obec je známa svojimi minerálnymi prameňmi. Prameň "Ščevica" vyviera na ľavej strane Tople, ku ktorému je prístup po lanovom moste ponad rieku. Žriedlo každoročne navštívi mnoho odberateľov z blízkeho aj vzdialenejšieho okolia. Železnato – uhkičitá voda je dlhodobo nezávadná a pitná.

       

V Hermanovskom údolí po modrej znač. turistickej trase cez Údolie obrov sa nachádza niekoľko výdatnejších či menej výdatných prameňov. Najznámejší je prameň pri veľkej turistickej ubytovni – bývalej Kukorelliho chate, prameň na Šolavej, menší prameň je pri menšej chate na Lúke za Oblíkom no a najmenší pramienok je pri najmenšom “objekte” pod Kuriou horou / u Kriegera Kura-Hura / . Presnejšie na okraji čistinky pod Kuriou horou sa nachádza “prenocovacie zariadenie” Demänovica. / iba pre “odvážnych” / a blízko pod ním pramienok.

 

Poznámka : V súčasnosti podľa najnovších rozborov a noriem mnohé z týchto prameňov  nesplňajú na  100% nparametre pitnej vody.

Cache : Miesto pre uloženie kešky som zámerne volil mimo známych a vychýrenejších prameňov. Uprednostnil som miesto, o ktorom som ani ja doteraz netušil – a to v popise - posledne menovaný prameň – pramienok pod Kuriou horou v blízkosti “nocľahárne” Demänovica.

                                          

Prameň zrejme pred 200 rokmi ( Kriegerom zhromaždené informácie pochádzajú z 1. štvrtiny 19. stočia ) mal inú výdatnosť, resp. bol upravenejší , keď ho autor uvádza.

                 

                                     

                

                                                                          

       

 

 

 

 

Additional Hints (Decrypt)

fceápuaviryé gbemb fgebzh

Decryption Key

A|B|C|D|E|F|G|H|I|J|K|L|M
-------------------------
N|O|P|Q|R|S|T|U|V|W|X|Y|Z

(letter above equals below, and vice versa)



 

Find...

8 Logged Visits

Found it 7     Publish Listing 1     

View Logbook | View the Image Gallery of 5 images

**Warning! Spoilers may be included in the descriptions or links.

Current Time:
Last Updated:
Rendered From:Unknown
Coordinates are in the WGS84 datum

Return to the Top of the Page

Reviewer notes

Use this space to describe your geocache location, container, and how it's hidden to your reviewer. If you've made changes, tell the reviewer what changes you made. The more they know, the easier it is for them to publish your geocache. This note will not be visible to the public when your geocache is published.