Do spalovne Event Cache

Namiesto adventného CITO eventu ťa pozývam na návštevu Spaľovne odpadu vo Vlčom hrdle.
Ako sa hovorí, je lepšie raz vidieť ako 100-krát počuť.
V tomto prípade je to 100% pravda, tvrdia pracovníci OLO. Tak to poďme spolu preskúmať.

Termín eventu: sobota 8.12.2018
Čas eventu: zraz pre BDHNničov 8,30 - 9,00
-- Účastníkom exkurzie stačí prísť 10 minút skôr. --
Čas 1. exkurzie: 9,00 - 10,30
Čas 2. exkurzie: 10,30 - 12,00
(Termín možno tretej exkurzie: koniec januára 2019)
Parkovanie: je možné v blízkom okolí
Doprava: individuálna (mhd č. 77 zástavka Spaľovňa)
Počet účastníkov: max. 20 (ak treba, bude STOP stav a zoznam)

Program eventu:
Navštívime OLO Centrum a Spaľovňu odpadu.
OLO Centrum tvorí prezentačná miestnosť v bratislavskej Spaľovni odpadu vo Vlčom hrdle. Tu sa dozvieme množstvo zaujímavých a užitočných informácií o ekologickom nakladaní s odpadom. OLO Centrum je otvorené pre všetky vekové skupiny. Malí aj veľkí návštevníci sa zaujímavou a interaktívnou formou zoznámia s tým, ako sa odpad triedi a čo všetko sa deje s odpadom od jeho vhodenia do zbernej nádoby/kontajnera, cez triedenie až po jeho energetické využitie.
Exkurzia v Spaľovni odpadu nám umožní vidieť celý proces energetického zhodnocovania zmesového komunálneho odpadu, odpad z čiernych zberných nádob vyzbieraný na území mesta Bratislava. Exkurzia trvá 45 - 60 minút, počas exkurzie budú zodpovedané otázky ohľadom celého procesu.

Podmienky vstupu do Závodu Spaľovňa odpadu vo Vlčom hrdle 72
Maximálny počet ľudí v skupinke počas víkendu (exkurzia): 20 ľudí
Pevná obuv
Obmedzenia: Návšteva je nevhodná pre toho, kto má problémy s výškami, prašnosťou a/alebo hlukom.

Do roku 1978 sa komunálny odpad z mesta likvidoval iba ukladaním na skládky. Pôvodná Spaľovňa tuhého komunálneho odpadu (TKO) vtedajších Technických služieb mesta Bratislavy sa začala stavať ako prvá povojnová spaľovňa komunálneho odpadu vo vtedajšom Československu, v r. 1972. Do riadnej prevádzky bola uvedená do v roku 1978. V spaľovni boli nainštalované 3 parné kotly s valcovými roštmi pre dodávku tepla v pare do rafinérie Slovnaft a záhradníctva Florea priamo z kotlov, bez výroby elektriny. Čistenie spalín pozostávalo iba z elektrostatických filtrov na zachytávanie tuhých znečisťujúcich látok. V spaľovni bolo v rokoch 1978 – 2002 zlikvidovaných 2 484 000 ton bratislavského komunálneho odpadu.

Vzhľadom na nový zákon o ochrane ovzdušia, ktorý vstúpil do platnosti v r. 1991, vznikla nutnosť zrekonštruovať bratislavskú spaľovňu komunálneho odpadu a vybudovať v nej zariadenie na čistenie spalín. V prípade, ak by v zákone stanovené emisné limity spaľovňa nebola schopná dodržať, mala byť spaľovňa odstavená.

V roku 1996 bola projektantmi vypracovaná štúdia rekonštrukcie spaľovne, ktorá bola základom súťažných podmienok pre výber dodávateľa.

V roku 1997 bolo vypísané medzinárodné výberové konanie na rekonštrukciu spaľovne. Súťažné podmienky si vyzdvihlo 47 záujemcov a ponuky do súťaže dodalo 10 záujemcov. V zmysle hodnotiacich kritérií bola ako najlepšia vybraná ponuka firmy SIEMENS Rakúsko. Na základe dodávateľom vypracovaného projektu pre stavebné povolenie bolo v auguste 1998 získané stavebné povolenie na rekonštrukciu spaľovne.

01. 02. 2000 sa projekt „Rekonštrukcia spaľovne“ prípravnými prácami oficiálne začal a 29.12. 2002 sa úspešnou kolaudáciou a vydaním súhlasu na užívanie stavby skončil.

Od januára 2003 je zrekonštruovaná spaľovňa v riadnej prevádzke. Dva z troch kotlov spaľovne boli zdemontované a nahradené novými kotlami s vratisuvnými roštmi a so zariadením na čistenie spalín. Rozhodujúca časť pomocných technologických zariadení bola zdemontovaná a bola nahradená novými zariadeniami. Nainštalovaný bol aj parný kondenzačný turbogenerátor na výrobu elektriny. Tretí, pôvodný kotol slúžil počas rekonštrukcie na spaľovanie časti komunálneho odpadu mesta. Po ukončení rekonštrukcie a uvedení spaľovne do riadnej prevádzky bol tretí kotol zdemontovaný a zlikvidovaný oprávnenými organizáciami.

Kapacita spaľovne je 135 000 ton spáleného komunálneho odpadu ročne. V spaľovni bolo v rokoch 2003 – 2012 zlikvidovaných 1 245 000 ton odpadu.

AKTUÁLNY STAV SPAĽOVNE

Principiálne je technológia spaľovne komunálneho odpadu rozdelená do štyroch častí:

• spaľovanie,
• získavanie energie,
• čistenie spalín,
• nakladanie so vzniknutými odpadmi a recyklácia

Teplo získané spálením odpadu sa využíva na výrobu pary. Časť tepla vyrobeného pri spaľovaní odpadu sa využije pre vlastnú spotrebu technológie spaľovne – ohrev primárneho spaľovacieho vzduchu, ohrev a termické odplynenie napájacej vody, vykurovanie areálu spaľovne a zvyšok sa použije na výrobu elektriny.

Pre energetické využitie odpadu – na výrobu elektriny, je v spaľovni nainštalovaná kondenzačná turbína s generátorom s elektrickým výkonom 6,3 MW. Časť elektriny vyrobenej pri spaľovaní odpadu je využitá pre pokrytie technologickej a netechnologickej vlastnej spotreby v areáli spaľovne a zvyšok je prostredníctvom podzemného káblového vedenia dodávaný do 22 kV rozvodnej siete.

Ročne sa priemerne v spaľovni vyrobí 44 000 MWh a do siete dodá 33 000 MWh elektriny.

V súčasnosti je reálny priemerný ročný spaľovací výkon spaľovne, vzhľadom na množstvo komunálneho odpadu vyprodukovaného v meste, asi 124 000 ton odpadu.

KRÁTKY POHĽAD DO HISTÓRIE TVORBY ODPADU

História odpadov je históriou človeka.
Začala sa písať v momente, keď sa zbavil prvej nepotrebnej veci.

PRAVEK (do roku 3 000 pnl)

Ľudia žili kočovným životom a s odpadom nemali žiadny problém. V prvopočiatku bol odpad zložený  len z toho, čo sa vyskytovalo v prírodnom ekosystéme (kameň, drevo, koža, kosti…). Napriek tomu, že je archeologicky potvrdené, že pračlovek nepotrebné zvyšky vyhadzoval v blízkosti svojho obydlia, nespôsobovalo mu to prílišné hygienické a iné škody. Pozbierané rastliny, zver skonzumoval a ostatné vyhodené zvyšky boli z prírodných materiálov a teda zväčša biologicky degradovateľné. Vďaka odpadom, vzniknutým v ranných obdobiach vývoja ľudskej spoločnosti, môžeme v súčasnosti študovať ich spôsob života.

STAROVEK (3000 pnl – 476 nl)

Odpady sa hromadia
Problémy s odpadmi nastali, až keď ľudia začali žiť na jednom mieste. Rastúce ľudské sídla produkovali stále väčšie množstvá rôznych druhov odpadov, ktoré sa nestačili rozložiť a hromadili sa okolo. Odpadové vody z obydlí, odpady z chlievov alebo z rozvíjajúcich sa remeselných dielní končili na ulici alebo v rieke. Dôsledky v podobe rôznych nemocí nenechali na seba dlho čakať. Z druhej strany historici uvádzajú, že úmerne rozvoju výrobných síl vedeli organizovane odstraňovať vyprodukovaný odpad už mnohé staroveké kultúry.

Veľmi vysoký stupeň dosiahlo zneškodňovanie odpadov v Asýrii, v Babylone, v Grécku a v Ríme. V starom Grécku a v Ríme existovali dokonca aj „komunálne služby“, chod ktorých zabezpečovali vojnoví zajatci a otroci. Navyše v Ríme existovala aj určitá forma generálneho upratovania a úpravy ulíc, zvaná „lustratio urbis“, v meste fungovala aj kanalizácia. Vtedajší odpad sa vyvážal za mesto a hádzal do jám. Takto v podstate vznikali prvé skládky. Raritou antického Ríma bola takzvaná Cloaca Maxima, odpadový kanál 4 metre vysoký, ktorý umožňoval aj inšpekčné plavby na člne. Povinnosť pripojiť sa na na systém nebola, kto sa pripojil, mal to zdarma. Z nepripojených domov vynášala  každý deň súkromná služba odpady v hlinených nádobách a predávala ich poľnohospodárom mimo mesta.

Zaujímavosťou starého Ríma sú verejné záchody. Mesto ich malo asi 150 a išlo o otvorené miestnosti s dlhými kamennými lavicami, nijako neoddelenými, v ktorých bolo až 70 otvorov. Boli bez strechy a teda prirodzene odvetrávané. Mali aj splachovanie. Namiesto toaletného papiera sa používala hubka na palici, ktorá sa máčala do octovej vody. Z tejto doby je známy výrok cisára Vespasianusa, ktorý sa rozhodol tieto záchody zdaniť. Keď mu to syn Titus vyčítal, cisár reagoval pamätnými slovami: „Pecunia non olet – Peniaze nesmrdia!“

Antika jednoducho vedela ako na odpady. So zánikom Rímskej ríše sa zároveň na dlhú dobu stratila i kultúra nakladania s odpadmi.

STREDOVEK (476 – 1492)

Odpadová doba temna
Stredovek je pre odpady a hygienu vôbec ozajstnou dobou temna. Osobitne stredoveká Európa je povestná zanedbávaním osobných i celospoločenských hygienických noriem a veľkým neporiadkom. Kým v staroveku sa hygiena brala ako nutnosť (Egypťania jej prisudzovali aj náboženský význam –  napr. hieroglyfický znak ,,sadnúť si ku stolu“ mal tiež význam ,,umývať si ruky“, Gréci – náboženský kult a ideál krásy a dobra, Rimania to prevzali od Grékov), v stredoveku bolo toto všetko od 5. storočia rozvrátené príchodom Germánov. Navyše, vtedy medzi najšpinavšie vrstvy patrili vládcovia a kňazi. Ľudia sa pohybovali v nepraných odevoch a pomedzi odpadkami.

NOVOVEK (1492 – dodnes)

Od stredoveku až do 19. storočia končili opäť všetky odpady na ulici, ale zároveň sa opakovali snahy spoločnosti túto neradostnú situáciu zmeniť.

19. storočie sa stalo skutočným medzníkom v riešení katastrofálnej situácie s odpadmi. V rozrastajúcich sa mestách Európy sa hromadili odpady a v polovici 19. storočia vypukla epidémia cholery. Britskí vedci za jednu z hlavných príčin určili nedostatočnú hygienu. Vznikol ústredný štatistický úrad, ktorý vykonal prieskumy v päťdesiatych britských mestách. Výsledok bol katastrofálny. Vtedajšie hygienické nároky spĺňalo len jedno mesto, v siedmich bola situácia znesiteľná a zostávajúcich 42 neúnosná.

V dejinách odpadového hospodárstva nastal zlom, začalo sa s budovaním efektívneho systému nakladania s odpadmi. Pevné odpady boli odvážané na skládky a pre splašky sa začala budovať centrálna kanalizácia. Pevných odpadov však stále pribúdalo a už okolo roku 1870 nastali problémy s kapacitou skládok. Logickým riešením bolo spaľovanie odpadu, ktoré radikálne zmenšuje jeho objem. Prvé veľké spaľovne začali pracovať v rokoch 1876/77 v Leedse, Manchesteri a Birminghame. V roku 1892 bolo v Británii už okolo päťdesiat spaľovacích zariadení. Nasledovalo Nemecko a Švajčiarsko. V Československu bola postavená prvá spaľovňa v roku 1905 v Brne a v roku 1978 bola spustená spaľovňa v Bratislave.