Ľadovce Nízkych Tatier
Stojac na hrebeni Nízkych Tatier, kdekoľvek medzi Chabencom a Štiavnicou, udrie nám do očí výrazný rozdiel v tvárnosti medzi severnou a južnou stranou pohoria. Smerom na juh sa zvažujú slnečné oblé úbočia, ktoré pozvoľna klesajú až do pásma lesov. Na severnú stranu zas padajú do hĺbky až 500 metrov ponurými žulovým stenami strmé úbočia.
Čo spôsobilo túto dvojtvárnosť nášho druhého najvyššieho pohoria?
Hrebeň Nízkych Tatier
Začiatkom štvrtohôr, asi pred miliónom rokov, sa podnebie začalo ochladzovať a pevninský ľadovec zo Škandinávie postúpil výrazne na juh a v Európe nastala doba ľadová. Od tej doby až do dneška sa vystriedalo viacero ľadových dôb s relatívne teplejšími medziľadovými dobami, keď ľadovec ustupoval. Najbližšie sa k nášmu územiu dostal na vzdialenosť 30 až 50 km. Vplyvom studeného počasia sa v našich najvyšších pohoriach približne nad výškou 1700 m udržal sneh po celý rok:
Vplyvom veľkých snehových zrážok vznikli v dovtedy plytkých dolinách pod vrcholmi horské ľadovce. Neustále pribúdajúci sneh, miestami hrubý 20 až 100 metrov, stuhol na ľad a začal vlastnou váhou pomaly kĺzať nadol. Pri tomto pohybe obrovskou silou vymieľal a lámal horninu a vytváral ľadovcové kotle a údolia. K mohutnejšej ľadovcovej erózii došlo na severnej strane pohoria, lebo tu bolo väčšie zaľadnenie a preto sú tu doliny dlhšie a zarezanejšie. Zároveň sa vytvorili skalné rázsochy s množstvom vrcholov, veží, a bralnatých stien padajúcich do ľadovcových dolín, a dolných častiach vznikali morény a plesá.
Kresba údolného ľadovca s popisom - Možná podoba ľadovca spod Derešov – dl. 3,7 km
Na celom území Nízkych Tatier bol v dobe najväčšieho zaľadnenia 16 dolinových a karových ľadovcov. Mohutnejšie a dlhšie vznikli na severnej strane, tu sa vytvorilo 11 väčších ľadovcov a v horných častiach rázsoch bolo vyhĺbených 31 ľadovcových kotlov. Najdlhšie ľadovce, ktoré prenikli do dolín mali dĺžku 5-6 km, napr. ľadovec z Krížskeho sedla - 6,1 km, ľadovec v údolí riečky Štiavnica 5,7 km.
Približná podoba ľadovcov a zaľadnenia Nízkych Tatier
Ľadovce vyhĺbili do dna dolín panvy, ktoré vyplnila voda vytekajúca z roztápajúcich sa ľadovcov.
V dôsledku malého zaľadnenia pohoria je v Nízkych Tatrách iba 7 plies, z toho viaceré cez leto vysychajú. Najväčšie je Vrbické pleso a v ďalších údoliach na severnej strane nájdeme tieto malé plesá: Bystré pleso a Bystré pliesko, Krížske pleso, Lukovské pliesko, Latiborské pleso a Latiborské pliesko.
Vtipne stvárnená obrovská sila ľadovca (Rudolf Reschreiter, 1911) - Pozostatok po ľadovci- kary, doliny, plesá
Obrázky z internetu a vlastné (upravené).