Obec Lúčka
sa nachádza v peknom prostredí Čergovských vrchov. Leží v údolí potoka Lučanka, ktorý sa zvykne tiež nazývať Blatný potok, v nadmorskej výške okolo 510 m. Zo severovýchodnej strany ju chráni majestátny Minčol, ktorý s okolitými vrchmi, tiahnúcimi sa ďalej na západ, tvorí akúsi hradbu, chrániacu zvlášť v zime pred studeným severákom.
Na túto hradbu vrchov sa napájajú kopce tiahnúce sa na juhozápad, ktoré sprevádzajú už oddávna malý potok Lučanka po oboch stranách na jeho krátkej ceste do rieky Torysa. Lučanka je jedným z potokov, ktoré ústia do rieky Torysa.
Na starom cintoríne, pri obci, stojí vzácna historická pamiatka stará 226-ročná lipa, ktorú by bolo vhodné vyhlásiť za pamiatkovo chránený objekt.
Tento kraj je nielen bohatý na prírodné krásy, ale aj na udalosti z dávnej minulosti.
História
Kedy bola obec založená, sa z dosiaľ známych písomností nedá presne určiť. Vznikla však na majetku istého šľachtica Jána, alebo jeho zaťa Šimona zo Svätého Dzura, ktorý pochádzal z rodu Tekule. Podnet na vznik novej dediny Lúčka na svojom majetku niekedy po roku 1300 dali zemania Tekulovci. S ich súhlasom a v spolupráci so šoltýsom ju vybudovali novousadlíci podľa zákupného práva.
Prvá písomná zmienka pochádza z listiny Jágerského biskupa Čenadína z roku 1323. V nej sa okrem iných majetkov spomínajú aj majetky Lúčka Hrnčiar, ktorým bolo udelené privilégium vykupovať cirkevné desiatky peniazmi. Potomkovia Šimona vlastnili Lúčku do roku 1345, kedy sa jej majiteľom stal pán Kamenického hradu Rikolf. V roku 1427 boli sedliacke domácnosti zdanené od 40 port, takže Lúčka bola veľkou dedinou.
Neskôr ju získal Tomáš Tarczay. Až do roku 1558 bola Lúčka majetkom Tarczayovcov. Medzitým však dedina Hrnčiar zanikla. V roku 1558 získal Lúčku ako aj mnohé majetky Kamenického panstva Ján Dessewffy. Ale už v roku 1575 sa stal jej vlastníkom Štefan Tahy, ktorého potomci mali v nej majetky až do začiatku 20. storočia.
Dedina bola viackrát v priebehu svojich dejín zničená. Na prelome 30. a 40. rokov 13. storočia ju spustošili kráľovské vojská. V roku 1556 bola celkom zničená pri útoku na Kamenický hrad. V roku 1605 bola vypálená. Cez celé 17. storočie tu nebolo viac ako 10 obývaných domov. Po stavovských povstaniach a tureckých vojnách nastlalo v Uhorsku obdobie pokoja a mieru. V 18. storočí sa začalo sídlisko rozvíjať.
Počas prvého sčítania ľudu, roku 1786 mala obec 34 domov, z toho dva neobývané. Žilo v nich 231 obyvateľov, 39 kresťanských rodín a jedna židovská, 226 kresťanov a 5 Židov. Niekedy v polovici 19. storočia niektorí gazdovia odkúpili od zemanov pôdu.
Tento proces pokračoval, keď sa na prelome 19.-20. storočia vrátili zo zámoria niektorí obyvatelia Lúčky a za zarobené peniaze v Amerike odkúpili od posledných zemanov pôdu. V roku 1828 mala obec 32 domov a 248 obyvateľov. V roku 1900 v obci už bolo postavených 47 domov a žilo tu 224 obyvateľov. Domy boli stavané väčšinou z dreva. Jednoduchí ľudia mali drevenice prikryté šindľom alebo jednoducho slamou. Domy bohatších sedliakov mali škridlové alebo plechové strechy.
Obyvateľstvo sa v minulosti zaoberalo tradičným poľnohospodárstvom, domácim remeslom (tesárstvom) a obchodom s obilím, neskôr i prácou v lesoch a na miestnej píle. Na sklonku 19. storočia tu zamestnávali robotníkov podnikatelia v drevárskej výrobe. V oblasti školstva do druhej polovice 19. storočia vládlo akési vákuum.
Do roku 1918 obec administratívne patrila do Šarišskej stolice.
SYMBOLY OBCE:
Erb
V modrom poli štítu strieborný (biely) kostol so štyrmi vysokými poloblúkovými oknami a rovnakou bránou vo farbe štítu, so zlatým krížom na veži a na konci strechy, vľavo od kostola stojací ďalší zlatý (žltý) latinský kríž.
Podkladom pre tento návrh bola obecná pečať, pochádzajúca z druhej polovice 19.
storočia. Odtlačok typária z roku 1860 je uložený v Krajinskom archíve v Budapešti v Altenburgerovej zbierke pečatí (MOL Budapest V-5:Altenburger Pecsétgyüjteménye). Na pečati s kruhopisom HARCSÁRLUCSKA PECSÉTJE 1860 (Pečať Lúčky 1860) je vyobrazený kostol s vežou a krížom, vpravo od neho samostatne stojaci kríž. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, autentickosť a vek tohto znamenia, bolo odporúčane, aby sa stalo základom, východiskom pri tvorbe obecného erbu.
Vyfarbenie návrhu bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému pravidlu heraldiky pre používanie farieb a kovov. Neskorogotický štít bol zvolený pre jeho jednoduchosť a veľkú rozšírenosť v mestskej a obecnej heraldike. Predkladaný návrh sa stal platným erbom obce Lúčka po jeho odsúhlasení obecným zastupiteľstvom.
Vlajka
Vlajka obce Lúčka pozostáva z deviatich pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej, žltej, bielej. Pomer strán má 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi siahajúcimi do tretiny jej listu.
Symboly obce Lúčka sú zapísané v Heraldickom registri SR pod signatúrou L-124/2000.
Slávnostné posvätenie obecných symbolov sa konalo v nedeľu 29. júla 2001 počas odpustovej slávnosti v kostole sv. Anny. Svätiteľom bol dôstojný pán kanonik ThDr. Pavol Dráb, dekan pri Dóme sv. Alžbety v Košiciach.